Zuzana Homolová,

speváčka a hudobníčka

Väčšinou sa mi ťažko odpovedá na otázku „Čo je naj?“. V toľkej škále a pestrosti výberu neexistuje len jedna vec, čo človeka zasiahne. NAJ sú pre mňa Obrazy starého sveta Dušana Hanáka. Nie som prvá ani jediná, pre koho sú NAJ. Chvalabohu! Vo filme sa mi spája objektív Martina Martinčeka s príbehmi ľudí podobných tým, o ktorých mi rozprávala mama a ktorých som mala šťastie aj zažiť. Veľmi podobných tým, ktorých som nedávno stretala v horách Nepálu. K tomu sa pripája privilégium mať kamaráta Dušana Hanáka. Prvýkrát som film videla v čase jeho premiéry a pozvala som naň francúzskeho konceptuálneho výtvarníka H. F., účastníka „Evinej svadby“ – konceptu Alexa Mlynarčíka (aktuálne má výstavu v Galérii mesta Bratislavy). Bola som ním zasiahnutá. Reakcia môjho známeho, ktorý nerozumel slovenčine a o Slovensku nevedel vôbec nič, potvrdila veľkú silu Hanákovho posolstva. Na druhý deň film stiahli. Dušan Hanák – výsostne mestský človek – má cit pre vyjadrenie toho najdôležitejšieho: vnútornej ľudskej slobody, hoci aj v tvrdých životných podmienkach ľudí na vidieku. Lebo to má v sebe; on sám je celý život urputným obrancom slobody. To, že film funguje po rokoch cez ďalšie generácie, a to bez ohľadu na jeho jazyk, je dávno overené a potvrdzuje to všetky Hanákove ocenenia.