Jaroslav Hochel,

filmový publicista

Máte radi paštéty? Tak pozor, viete, čo sa hovorí: hotový výrobok môže byť síce konzumovateľný, ale radšej nevedieť, čo všetko sa doň dáva a ako sa vyrába...

Na tohtoročnej Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti sa premietal aj film nie veľmi známeho britského režiséra Seana Ellisa Cashback. Snímka s možno konvenčným príbehom, ale aj s originálnymi motívmi a pôsobivou vizualitou ukázala, že romantická komédia nemusí byť sladkastou prehliadkou hollywoodskych klišé. Ale skutočné prekvapenie prišlo až pri besede s režisérom: prezradil, že film nadväzuje na jeho rovnomennú 18-minútovú snímku, ba dokonca je pôvodný filmík celý bez jediného strihu zaradený do snímky celovečernej a „obložený“ dejom, ktorý mu akože predchádzal a akože za ním nasledoval. Keby nám to Ellis nepovedal, v živote na to neprídeme.

Režisér Zdeněk Jiráský dal vo viacerých rozhovoroch k dobru, ako vznikal jeho film V tichu, ktorý mal nedávno premiéru. Osudy židovských umelcov, najmä hudobníkov, počas druhej svetovej vojny mali podľa pôvodných predstáv producentky dostať podobu dokumentu s hranými pasážami. Lenže táto forma Jiráskemu nie je blízka, preto si „vybojoval“ hraný film bez dialógov, iba s hudbou. Ani to však nebolo ono a po odmietnutí možnosti, že by dej sprevádzal hlas komentátora, vzniklo napokon poetické vizuálne rozprávanie, v ktorom znie iba hudba a vnútorné monológy protagonistov... Človek by si mohol pomyslieť: Tí ľudia nevedeli, čo vlastne chcú? Prečo to furt menili? Lenže človek si sadne do kinosály a po pár minútach je mu to úplne jedno: stáva sa spočiatku svedkom a vďaka sugestívnosti spracovania priam účastníkom malých veľkých dejín: hudba, balet, láska, idyla, slnko... a v obrazových predeloch tlačiarenský stroj, ktorý už usilovne vyrába lexikón Židov pôsobiacich v hudbe (načo asi?)... a potom klavír vyhodený z okna a pripínanie žltých hviezd na odev a transporty a nekonečné utrpenie v koncentračných táboroch... Vcelku známa téma pôsobí odrazu inak, novo, má veľkú emocionálnu silu... Kto by v tej chvíli myslel na to, že pôvodne mal pozerať na dokument?

Núkajúca sa otázka, či je dobré poznať okolnosti vzniku filmu a zákulisie jeho natáčania, sa zároveň s tým, ako si ju položíme, stáva bezpredmetnou. Lebo dôležitý je výsledok, ten sa počíta.

Napriek tomu, že film nie je paštéta.