Krátke filmy, veľké plátna

Vďaka putovnej prehliadke Projekt 100 – 2014 sa do kín dostáva nielen časom overená filmová klasika s pozoruhodnými novinkami svetovej kinematografie, ale na pár mesiacov aj Nina a Fongopolis – dve krátke snímky zo slovenskej produkcie. Tým lepšie, pretože domáca krátkometrážna tvorba sa na veľkom plátne objavuje skôr sporadicky.

Sporadicky, ale minulú jeseň bola situácia predsa len iná. Do kinodistribúcie sa vtedy dostalo nebývalé množstvo slovenských „kraťasov“, predovšetkým cez projekt Kobylky, ktorý tvorili štyri bloky filmov študentov a čerstvých absolventov VŠMU v Bratislave. Nápad to bol dobrý, no jeho realizácia nedotiahnutá a divácky záujem o projekt napokon mizerný. V rovnakom čase vyslala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) do kín vlastný projekt Pásmo krátkych filmov/Slovak Shorts I, ktorý pozostával zo štyroch titulov. A v rámci vlaňajšieho Projektu 100 uviedla ASFK ako predfilmy dva krátke slovenské „animáky“ Sneh (r. I. Šebestová) a Mesiac (r. O. Rudavský). Tento rok sú to spomínané snímky Nina a Fongopolis.

Fongopolis sa v rámci aktuálneho Projektu 100 premieta už od 18. septembra ako predfilm k celovečernému hudobnému dokumentu Nick Cave: 20 000 dní na Zemi (r. I. Forsyth, J. Pollard). Animovaný „kraťas“ Joanny Kożuch rozpráva o talentovanom huslistovi, ktorý chce vycestovať na koncert, no stratí sa v pochmúrnej šedi mohutného davu a v neprehľadnom zhluku staničných chodieb, chaotických informácií a krikľavých reklám. Zúfalý muzikant napokon nájde oporné body sám v sebe, respektíve v tom, v čom vyniká – v hudbe. Trinásťminútový film vznikol kombináciou kreslenej animácie, pixilácie a compositingu. Kreslený hrdina má teda „nasadenú“ hlavu Martina Snopeka a prejavuje sa prostredníctvom jeho mimiky. Takto je v snímke riešených viacero postáv a najčastejšie ich „stvárňujú“ kolegovia Joanny Kożuch – animátori a ľudia

z filmárskeho prostredia. Ušetrili sa tým peniaze za hercov, no zároveň sa s takýmto osadenstvom jednoduchšie pracovalo. „Keď robím s animátorom, výhodou je, že pozná princípy tejto výroby. Poviem mu, ako sa má tváriť, akú chcem od neho emóciu, no nemusím mu vysvetľovať pauzy, zrýchlenia, animačné postupy,“ objasňuje autorka Fongopolisu. „A prečo som si pre príbeh vybrala železničnú stanicu? Chcela som mať vo filme labyrint, no a vlakmi už dlho a rada cestujem. Považujem toto prostredie za krásne a fotogenické. Keď som príbeh zasadila na železničnú stanicu, začalo to fungovať.“

Deviateho októbra bude mať v rámci Projektu 100 slovenskú kinopremiéru snímka Biely boh (r. K. Mundruczó), s ktorou sa bude ako predfilm premietať krátky slovenský „animák“ Nina. Vytvorilo ho tvorivé duo Veronika Obertová – Michaela Čopíková (Ové Pictures). Rozprávajú príbeh bojazlivého chlapca Ondra, ktorý sa skamaráti s divožienkou Ninou a nájde u nej pomoc. Keď sa ich priateľstvo mení na lásku, prichádza spolu s ňou aj nový strach. „Pri tomto filme sme si zvolili dva spôsoby natáčania. Jeden viac-menej klasický, keď sme animovali papierové modely na vodorovnej ploche. A druhý, pre nás špeciálny – animáciu na valci. Na náš ,animačný‘ valec sme umiestnili papierové modely a pomocou jeho rotácie sme vytvárali ilúziu pohybu postáv a celej krajiny,“ uvádzajú v presskite autorky 17-minútovej snímky s tým, že popri klasickej animačnej technike stop-motion sa len v minimálnej miere využívala počítačová postprodukcia.

Projekt 100 je síce prehliadka, ale krátke filmy sa vďaka nej môžu dostať do pomerne širokej siete kín a zotrvať v obehu dosť dlho. Počas letných mesiacov sa zase premietalo niekoľko slovenských „kraťasov“ v rámci projektu Bažant kinematograf. No a potom sú tu, samozrejme, festivaly, na ktorých sa krátkometrážna tvorba uplatňuje asi najviac.

Daniel Bernát