Vitajte vo Wilsonove

”To sú vaše oslavy SNP?“ zastavila sa pri mne turistka pred historickou budovou Slovenského národného divadla v Bratislave, ktoré bolo celé zaodeté do farieb americkej vlajky nad jeho vstupom sa vynímal nápis Welcome president Wilson! Nebola jediná, v podvečer sa okolo zbiehali desiatky ľudí a viacerí si mysleli to isté. „Nie,“ odpovedám, „tu sa pripravuje scéna na natáčanie filmu.“ „Ach,“ usmeje sa turistka a tak ako iní si urobí niekoľko selfies s komparzistami či rekvizitami.

Bratislava sa však predsa len vrátila do svojej histórie, presnejšie o takmer celé storočie naspäť. Režisér Tomáš Mašín, ktorý pred piatimi rokmi debutoval snímkou 3 sezóny v pekle, totiž nakrúca hororovú komédiu s pracovným názvom Najhorší zločin vo Wilsonove. Na scéne prebieha nasvecovanie, komparzisti korzujú po okolí v dobových kostýmoch, niektorí sa fotografujú pri veteránoch na štyroch kolesách, akurát pán v odeve akéhosi čínskeho podomového obchodníka stojí bez pohnutia na jednom mieste a meravo pozerá pred seba. Štáb rozdáva hercom, ktorí stvárňujú novinárov, zápisníky a narýchlo strúha ceruzky, samozrejme, starým spôsobom – nožíkom. Po hodinách príprav sa zdá, že sa blížime k natáčaniu. Je síce pravda, že sme bližšie k úvodnej klapke, ale do jej prvého klapnutia prejde aj ďalšia hodina. Na pľaci musí byť všetko do detailu pripravené. Aj preto slovenské producentky Ľubica Orechovská a Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes zháňajú elektrikára, ktorý na budove SND rozsvieti aj horné svetlá na kupole. „Začíname o pätnásť minút,“ začujem a sledujem, ako režisér Mašín dáva posledné pokyny hercom.

Za mnou je zaparkovaný rad krásnych starých áut, všetky dôstojne mlčia, až na modrý talbot, ktorý kašle v snahe naštartovať. Jeho šofér má čo robiť, no zdá sa, že motor sa rozhodol štrajkovať. „Najväčším nepriateľom tohto filmu je technika,“ poznamenáva scenárista Marek Epstein. Talbot nakoniec naštartuje a všetko je pripravené. Nejde síce o žiadnu akčnú scénu, ale skoordinovať sa musia herci, komparzisti, talbot a koč ťahaný koňmi. Práve v ňom sa vezie Richard Stanke, teda starosta Dangl, ktorý by mal privítať amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Ten má vyhlásiť pričlenenie Bratislavy k Spojeným štátom americkým a prevziať nad krásavicou na Dunaji patronát. Mesto je totiž v čase po prvej svetovej vojne stredobodom sporov medzi Maďarmi, Čechoslovákmi a Rakúšanmi o to, komu bude patriť. No okrem toho ním zmieta aj strach zo série mystických vrážd v židovskom gete. Marek Epstein sa pri písaní scenára inšpiroval zbierkou poviedok Lovci & zberači spisovateľa Michala

Hvoreckého. „Knihu objavil producent, ktorý mi zavolal, či by som si ju nechcel prečítať. Mne sa v nej páčila jedna poviedka, ktorá sa volá Najväčší zločin vo Wilsonove. Zaujala ma aj moja nedovzdelanosť, pretože som nemal tušenia, že v histórii Bratislavy existovalo také obdobie,“ hovorí scenárista, s ktorým kráčam trochu ďalej od diania na pľaci a bližšie ku krásnym koňom, ktoré by sa mali neskôr dostať do záberu. „Akurát, že táto Hvoreckého poviedka je napísaná ako gotický horor a končí sa apokalypsou. S producentom sme si povedali, že na natáčanie to nebude ideálne. Povedal som mu, že si to viem predstaviť skôr v poetike filmu Adéla ještě nevečeřela a že by som to prerozprával ako komédiu,“ približuje Epstein. Záhadné vraždy vyšetruje agent FBI Aaron Food v podaní Jiřího Macháčka a policajný čakateľ Josef Eisner, ktorého stvárňuje Vojtěch Dyk. Ani jedného z nich však na nakrúcaní nevidím. „Teraz točíme príchod hostí do divadla, kde má byť podpisom potvrdené pripojenie Bratislavy k USA,“ vysvetľuje scenárista. Aj postava agenta FBI pochádza z Hvoreckého knihy. „Je to detektív, ktorý sa špecializuje na vymetanie zla. Takže je to postava už predurčená na to, aby bola komická, aj keď v knižnej predlohe až taká veľmi komická nie je. Ja si však myslím, že ponúka množstvo komických situácií a momentov,“ pokračuje Epstein a chvíľami ho preruší erdžanie dvoch hnedákov, ktorých zakaždým upokoja strážnici v dobových kostýmoch.

Pred nakrúcaním v Bratislave sa už v médiách premleli prvé informácie o tomto česko-slovenskom filme, ktorý vzniká aj vďaka podpore Audiovizuálneho fondu, Eurimages a koprodukcii s RTVS, no a producenti v presskite vyjadrili zámer osloviť aj zahraničné publikum. To na Hviezdoslavovom námestí sa im osloviť určite podarilo. „Dúfame, že to bude funkčná komédia, a keď bude humor nejakým spôsobom univerzálny, mohla by baviť aj ľudí za hranicami,“ dodáva Epstein a pomaly sa vraciame k ostatným členom štábu. Kamera sa presúva bližšie k protagonistom a režisér každého precízne umiestňuje do celkového obrazu. Keď je kompozícia podľa jeho predstavy, komparzisti dostávajú pokyn, aby sa už nehýbali, len na mieste jemne prestupovali z nohy na nohu, nech to v obraze vyzerá živo. Kameramanmi filmu sú Martin Štrba a Lukáš Teren. „Tiše!“ zakričí režisér. „Tiše!“ zaburáca ako jeho ozvena ďalší člen štábu a kamera opäť beží. Nedeľa 31. augusta sa už pomaly končí, ale tretí natáčací deň v meste ani zďaleka nie. Štáb čaká ešte niekoľko scén a práca až do rána. Začína poprchávať, ale producentka Ľubica Orechovská mi hovorí, že sa bude pokračovať aj v daždi, čas je v tejto fáze veľmi cenný, plán nakrúcania tesný a režisér precízny, s dôrazom na každý detail. V Bratislave čakajú tvorcov ešte tri natáčacie dni (a noci), potom pokračujú do 2. októbra v Prahe, Ledči, Točníku, Roudnici nad Labem a vo Veltrusoch. Väčšina filmu totiž vzniká mimo Wilsonova, pretože v uliciach Bratislavy nám už veľa vhodných lokácií nezostalo.

Asi hodinu pred polnocou odchádzam domov trochu unavená a neviem si predstaviť, že by som mala na pľaci vydržať na nohách do šiestej ráno. S pobavením si ešte spomeniem, ako ma kolega „postrašil“, že pri scéne s komparzistami možno obsadia aj mňa. Našťastie sa to nestalo. Nerada by som totiž pokazila film, ktorý po skúsenosti z nakrúcania pôsobí naozaj zaujímavo.

Zuzana Sotáková
FOTO:Anton Faraonov/PubRes