Kino Lumière oslávilo 5. septembra tretie výročie a počas jeho prevádzky navštívilo filmové projekcie dovedna 146 000 divákov. Kino začalo od septembra 2011 premietať v dvoch kinosálach, ktoré boli vlani a tento rok postupne zdigitalizované s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu. V apríli tohto roku sa sprevádzkovala aj tretia kinosála s názvom Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej program sa zameriava na svetové i slovenské archívne filmy. Vďaka tomu je Kino Lumière jediné v Bratislave, ktoré denne premieta z klasického filmového pásu. Za tri roky novodobej histórie kina sa divácky najúspešnejším filmom stala dvojdielna erotická dráma dánskeho režiséra Larsa von Triera Nymfomanka (2013). Za ňou nasleduje Grandhotel Budapešť (2014) Wesa Andersona, Láska (2012) Michaela Hanekeho a opäť Trierov titul Melancholia (2011). V prvej desiatke najnavštevovanejších filmov kina sú aj dve slovenské snímky – Kauza Cervanová (2013) a Všetky moje deti (2013).

V septembri tohto roku bola počas úvodného večera 20. ročníka Projektu 100 v priestoroch kina otvorená kaviareň Kafehaus Lumière. Zákazníkom je prístupná denne a ponúka im možnosť občerstviť sa v prostredí, ktoré súvisí s priľahlým kinom aj výzdobou – v interiéri sú totiž fotografie z archívnych slovenských filmov. V pracovných dňoch je kaviareň otvorená od 8. do 22. hodiny. V sobotu otvára o 10. a v nedeľu o 15. hodine, zatvára vždy o desiatej večer.

zs

Festival študentských filmov Áčko, ktorý zastrešuje Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave, sa tento rok uskutoční už po osemnásty raz, a to v termíne 15. až 18 októbra. Súťažné filmy (ich zoznam nájdete na stránke www.ackofestival.sk) bude posudzovať päťčlenná porota, ktorá udelí ceny v desiatich kategóriách. Návštevníci festivalu zase rozhodnú o držiteľovi Ceny divákov. Okrem filmových projekcií sa v rámci Áčka uskutočnia aj masterclassy s predstaviteľmi českej a slovenskej audiovizuálnej tvorby, medzi ktorých patrí Alice Nellis, Milan Cieslar, Antonín Weiser, Helena Třeštíková či Jakub Kroner. Otvárací ceremoniál festivalu a afterpárty, na ktorej vystúpia skupiny Fresh Out of the Bus a Malalata, sa tentoraz nebude konať v priestoroch VŠMU, ale v Klube LOFT! na Továrenskej ulici v Bratislave. Celý festival sa zavŕši v kinosále FTF VŠMU záverečným ceremoniálom a vyhodnotením súťaže.

sm, red

V divadle Malá scéna STU v Bratislave sa 25. septembra uskutočnilo odovzdávanie cien Igric. Sedemčlenná porota 25. ročníka výročných národných tvorivých cien Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu pod vedením kameramana Jána Ďuriša hodnotila 62 filmov a audiovizuálnych diel. Napokon udelili päť Igricov. Získali ich kameraman Tomáš Juríček za snímku Kandidát (kategória hraná tvorba pre kiná), Robert Kirchhoff za réžiu Kauzy Cervanová (filmová a televízna dokumentárna tvorba), Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza (animovaná tvorba), herečka Zuzana Mauréry za účinkovanie vo filmoch Colette a Ďakujem, dobre (ženský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele) a herec Marek Majeský za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Kandidát (mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele). Rozhodlo sa aj o udelení tvorivých prémií, ktoré v jednotlivých kategóriách získali: Mariana Čengel Solčanská za réžiu filmu Miluj ma alebo odíď, Ján Sebechlebský za réžiu TV seriálu Kriminálka Staré Mesto II, Ladislav Kaboš za réžiu dokumentu Všetky moje deti, Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh, Éva Bandor za herecké účinkovanie v snímkach Miluj ma alebo odíď a Dobrý človek, Zuzana Fialová za účinkovanie v seriáli Kriminálka Staré Mesto II, Michal Kubovčík za herecké stvárnenie Blondiačika vo filme Kandidát, Vladimír Obšil za stvárnenie Borisa v snímke Ďakujem, dobre, Rudolf Urc za námet a scenár TV seriálu Čarovný svet animovaného filmu a Eva Vženteková za knihu Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry. Udeľovali sa aj 22. Ceny slovenskej filmovej kritiky FIPRESCI 2014. O ich držiteľoch rozhodlo hlasovaním 39 novinárov. Za najlepší celovečerný hraný film zvolili titul Môj pes Killer režisérky Miry Fornay, cenu za najlepší dokument udelili ex aequo filmom Kauza Cervanová (r. Robert Kirchhoff) a Zamatoví teroristi (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes). Najlepším zahraničným filmom v slovenskej kinodistribúcii sa stala Veľká nádhera Paola Sorrentina. V kategórii filmová kritika a publicistika ocenili šéfredaktora Film.sk Daniela Bernáta. Za uvedenie Veľkej nádhery získala Cenu slovenských filmových novinárov distribučná spoločnosť Film Europe, s projektom Kobylky uspela VŠMU Bratislava a spoločnosť Continental film a Pavla Barabáša ocenili za seriál šiestich filmov Príbehy tatranských štítov.

red

Už po otváracom víkende so 49 314 divákmi sa stal film Daniela Dangla a Lukáša Zednikoviča 38 o hokejovej legende Pavlovi Demitrovi najúspešnejším slovenským dokumentom v ére samostatnosti. Za štyri dni ho videlo dvakrát toľko divákov ako doteraz najúspešnejší domáci dokument v našich kinách od roku 1993 – titul Všetky moje deti Ladislava Kaboša. Tretia priečka medzi dokumentmi patrí dlhoročnému lídrovi tabuľky – filmu režiséra Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995), ktorý videlo 17 574 divákov. Film 38 sa navyše stal novým rekordérom otváracích víkendov slovenských snímok od roku 1993. Na Jakubiskov projekt Bathory bolo za prvý víkend zvedavých 35 925 divákov, teda o 13 389 menej ako na 38. Napriek tomu však Bathory naďalej ostáva so 432 300 divákmi najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti. Podľa informácií distribučnej spoločnosti Itafilm snímku Daniela Dangla a Lukáša Zednikoviča videlo od premiéry 11. septembra 2014 do 25. septembra – teda za dva týždne – už 89 435 divákov. Vďaka tomu je 38 historicky prvým dokumentom, ktorý sa dostal medzi desať divácky najúspešnejších slovenských filmov od roku 1993. Momentálne už na siedmej priečke vystriedal vlaňajší kinohit Kandidát a na dosah má šiestu Suzanne Dušana Rapoša (1996) s 98 324 divákmi.

miro

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava sa uskutoční od 23. do 28. októbra a nebudú na ňom chýbať ani zástupcovia slovenskej kinematografie. V rámci festivalového programu sa premietne nový film Zuzany Piussi Priamy prenos, Felvidék – Horná zem (r. V. Plančíková) a nachádza sa v ňom aj dokument Vojtecha Andreáskeho z roku 1948 Pieseň strojov. V projekte Emerging Producers bude Slovensko zastupovať producent Michael Kaboš. V zozname slovenských filmov vybraných na trh East Silver figurujú tituly Comeback (r. M. Remo), Čierna a biela (r. S. Jaško), Čo mu iné ostáva... (r. P. Kováčik), Druhý pokus (r. P. Kerekes), Felvidék – Horná zem (r. V. Plančíková), Genpatsu (r. L. Hashimoto), Gottland (r. 5 režisérov), Homo video. Človek pozerajúci (r. K. Hlinčíková), Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom (r. P. Lančarič), Ja a Lucia (r. P. Komár), Lyrik (r. A. Kojnok), Mesiačiky (r. D. Fabiánová), Odchod na korze (r. P. Zákuťanský), Polárnik (r. P. Barabáš), Slovensko 2.0 (r. 10 režisérov), Stopy na hrebeni (r. P. Barabáš), Tak ďaleko, tak blízko (r. J. Vojtek), Le tour (r. D. Bustin) a Vlčie hory (r. E. Baláž). Snímky Druhý pokus (Kerekesov príspevok v poviedkovom filme Slovensko 2.0), Gottland, Homo video. Človek pozerajúci a Tak ďaleko, tak blízko sú nominované na cenu Silver Eye.

dan

Celovečerné filmy Felvidék – Horná zem režisérky Vladislavy Plančíkovej, V tichu Zdeňka Jiráskeho a Deti v réžii Jara Vojteka, doplnené o kolekciu krátkych snímok, uvidia českí diváci počas putovnej prehliadky Súčasný slovenský film 2014. Začína sa 16. októbra.

zs

V septembri odštartoval nový vzdelávací projekt Filmový kabinet deťom, ktorý pre žiakov 1. stupňa základných škôl pripravila Asociácia slovenských filmových klubov. Počas školského roka sa v Kine Lumière budú stretávať každý štvrtok deti a pedagógovia, aby si pozreli pásmo slovenských animovaných filmov. Snímky budú deťom približovať tvorcovia a odborníci z oblasti filmu. Organizátori pri tomto projekte nadviazali spoluprácu aj so SFÚ a získali podporu z Audiovizuálneho fondu. Po skúšobnom období v Bratislave sa bude Filmový kabinet deťom postupne od budúceho roka presúvať aj do škôl v ďalších mestách.

zs

Medzinárodný festival animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava (BAB) štartuje 6. októbra svoj 12. ročník. Projekcie súťažných filmov sa v hlavnom meste uskutočnia v Dome kultúry Dúbravka, v DK Zrkadlový háj a v Kine Lumière. Prvý raz sa však súťažné snímky budú premietať aj mimo Bratislavy – v Skalici a Prievidzi. Všade sa bude hlasovať o najlepší film, ktorý získa Cenu detského diváka. Okrem súťaže ponúkne program festivalu aj pohľad na súčasné animované rozprávky z krajín Vyšehradskej štvorky či na najlepšie animované snímky európskych filmových štúdií, v retrospektíve predstaví tvorbu osobností slovenskej animácie aj ich uznávaných kolegov zo sveta a predvedú sa aj detské výtvory z tvorivých dielní Poďte sa hrať s filmom. Nesúťažná časť programu sa v Bratislave sústredí do kina Mladosť, FK 35 mm na FTF VŠMU a takisto do Lumièra. V priestoroch Bibiany bude interaktívna výstava zameraná na slovenskú animovanú tvorbu, ďalšia výstava sa sústredí na to, čo vyprodukoval Ateliér animovanej tvorby FTF VŠMU. Výstavy mimo Bibiany predstavia tvorcov, ako sú Mária Horváth, Witold Giersz, Ivan Popovič, Michal Žabka, a ďalšie osobnosti svetovej animácie priblíži výstava, ktorá vznikla v spolupráci s festivalom animovaných filmov v Annecy. BAB 2014 potrvá do 10. októbra a na všetky projekcie je vstup voľný.

km, red

Vedúca Kina Lumière Zita Hosszúová pôsobila v septembri na MFF Benátky v porote, ktorú tvorili zástupcovia členských krajín siete Europa Cinemas. Spolu s kolegami rozhodovala o víťaznom filme v sekcii Giornate degli autori (Benátske dni). Ocenenie Europa Cinemas Label napokon udelili talianskemu filmu I nostri ragazzi režiséra Ivana De Mattea. V jednej z hlavných úloh snímky účinkuje aj Barbora Bobuľová. Najlepší európsky film tejto sekcie vyberala aj porota 28 Times Cinema, kde bol za Kino Lumière nominovaný Maroš Brojo. Táto porota udelila cenu francúzskemu filmu Retour à Ithaque režiséra Laurenta Canteta.

zh

Profesorka z Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, scenáristka, dramaturgička, publicistka Zuzana Gindl-Tatárová získala prestížne vyznamenanie CILECT Teaching Award, ktoré udeľuje Medzinárodná organizácia vysokých filmových a televíznych škôl CILECT. Vyznamenanie získala za pedagogickú všestrannosť, schopnosť viesť študentov ku kontextuálnemu mysleniu a umeleckému výkonu, ako aj za rozsiahlu organizačnú a autorskú činnosť v oblasti audiovízie. Cenu jej slávnostne odovzdajú 16. októbra v Los Angeles, kde bude zároveň prednášať na svojom masterclasse. Zuzana Gindl-Tatárová vyštudovala pražskú FAMU a okrem toho, že sa podieľala na vzniku viacerých filmov uznávaných slovenských režisérov, pôsobila napríklad aj ako prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, založila národnú filmovú cenu Slnko v sieti, zastupuje Slovensko v Rade Eurimages a spája sa s ňou množstvo ďalších aktivít.

zs

Vedúca oddelenia filmových podujatí v Slovenskom filmovom ústave Viera Ďuricová bola ocenená jedným zo štyroch ministerských radov Francúzskej republiky – hodnosťou Rytiera Radu umení a literatúry, ktorú jej za zásluhy a angažovanosť v oblasti kultúry Francúzska udelila tamojšia ministerka kultúry Aurélie Filippetti. Niekoľko slovenských osobností už v minulosti toto vyznamenie získalo – napríklad Milan Kňažko, Albert Marenčin, Ester Šimerová Martinčeková či Darina Kárová. Viera Ďuricová si ho prevezme v novembri.

zs

Creative Europe Desk Slovensko v spolupráci so združením Local Act pripravili sériu verejných diskusií o kultúrnej politike nielen v súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami na Slovensku.

14. október
Mesto ako politikum I: Verejný priestor (ne)samo-zrejmý?
Kedy je verejný priestor možný? Je to historicky daný atribút mesta? Kto sú aktéri mestského verejného priestoru a kto sa má k nemu vyjadrovať? Kto má právo na mesto? Predmetom prvej zo série diskusií o správe vecí verejných v hlavnom meste s prizvanými odborníkmi bude bližšie predstaviť niektoré myšlienkové koncepty, ktoré sa zaoberajú definovaním a interpretovaním pojmu mestské- ho verejného priestoru.

22. október
Mesto ako politikum II: Kultúra (ne)potrebná?
Potrebuje Bratislava kultúru? Kto vytvára kultúrny život mesta, za čo a pre koho? Aká je úloha regionálnej či miestnej samosprávy v oblasti podpory živej kultúry a umenia? Kto má iniciovať vznik nástrojov, ktoré povedú k vytvoreniu priaznivejších podmienok na ďalší rozvoj občianskych kultúrnych aktivít, umeleckej tvorby či kreatívneho priemyslu na úrovni mesta? Predmetom druhej zo série diskusií s prizvanými odborníkmi a aktivistami bude komunálna kultúrna politika.

28. október
Mesto ako politikum III: Ako spravovať mesto?
Tretia diskusia o správe vecí verejných v hlavnom meste, tentoraz s kandidátmi na primátora. Jej predmetom budú výstupy z dvoch predošlých diskusií na témy vzťahu samosprávy a verejného priestoru, resp. kultúry. Kandidáti budú prostredníctvom moderovanej diskusie vysvetľovať svoje východiská a programové koncepcie, ktoré by mali smerovať k zodpovednému a otvorenému spravovaniu mesta v doteraz nepovšimnutých oblastiach.

Diskusie sa konajú v A4 – priestore súčasnej kultúry na Karpatskej 2 vždy o 18.00. Vstup je voľný.

zd

Filmologický časopis Kino-Ikon sa v aktuálnom čísle 1/2014 zameriava na tému Slovenské národné povstanie a film pri príležitosti 70. výročia SNP. Vo svojich textoch sa téme venujú Petra Hanáková, Eva Filová, Katarína Mišíková, Martin Kaňuch a Tomáš Hudák, nachádza sa však aj v rozhovore Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom a preniká i do časti venovanej filmovým a literárnym reflexiám. Nový Kino-Ikon obsahuje aj články o tvorbe režiséra Michaela Hanekeho a jeho súčasťou je i kritický občasník študentov filmovej vedy Frame.

dan