Ako sa nakrúca na VŠMU

Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave je najstaršou inštitúciou tohto druhu na Slovensku. Je východiskovým bodom pre tvorcov, ktorí budú formovať tunajšiu kinematografiu. S ich prvotinami sa diváci stretávajú napríklad na festivale Áčko, ktorý sa tento mesiac (15. – 18. 10.) uskutoční už po osemnásty raz. Pokúsme sa teda pozrieť na to, ako študentský film vzniká, a na možnosti, ktoré FTF VŠMU ponúka svojim poslucháčom.

Zdá sa, že v posledných rokoch naberá slovenský film druhý dych, a o podobnej tendencii by sme mohli hovoriť aj v súvislosti so študentským hraným filmom. Spomedzi viacerých ocenení spomeňme najčerstvejší úspech Zuzany Mariankovej s filmom Almost There, ktorý zvíťazil v newyorskej súťaži 24 Hour Film Race 2014 a získal tam aj cenu za najlepšiu réžiu a kolektívny herecký výkon. Medzi oceňované patrí aj titul Momo režiséra Teodora Kuhna. Festivalové úspechy sa spájajú i s animovanou či dokumentárnou tvorbou, tá však mala na Slovensku silných zástupcov aj v predchádzajúcich obdobiach – pripomeňme aspoň animované snímky V kocke (1999) Michala Strussa či Pôvod sveta (2002) Kataríny Kerekesovej, z dokumentov tituly O Soni a jej rodine (r. Daniela Rusnoková, 2006), Hľadanie ilúzií (r. Sahraa Karimi, 2005), Arsy Versy (r. Miro Remo, 2009) alebo staršie filmy Petra Kerekesa či Juraja Lehotského. Tieto (a ďalšie) filmy potvrdzujú talent študentov, no iba talent často nestačí. Aké zázemie im teda poskytuje škola – presnejšie VŠMU?


Financovanie študentských projektov
Kým škola poslucháčom umožní požičať si kamerovú či osvetľovaciu techniku, musia najskôr zvládnuť rozličné cvičenia a prejsť formálnou prípravou. „Financovanie filmov je zo strany školy v prvom roku nemysliteľné. Prvé peniaze máme dostať až v treťom semestri,“ potvrdzuje študent 2. ročníka réžie Jan Trnka. Rovnaké je to v prípade animovanej tvorby. V 1. ročníku študenti predovšetkým ručne kreslia, majú však napríklad miestnosť na plôškovú animáciu. „Samozrejme, k dispozícii sú aj tablety, počítače, skenery a máme aj linetest, čo je vlastne fotoaparát umiestnený nad stolom, kde sa dajú nafotiť pauzáky-sekvencie. Potom si ich môžete prehrať v počítačovom programe, kde sa dajú nájsť chyby a prípadne ich opraviť,“ dopĺňa študent animácie Matej Babic.

Od 2. ročníka teda získavajú študenti peniaze i možnosť požičať si techniku na každý film, pričom finančná suma je odstupňovaná podľa náročnosti jednotlivých projektov, ktoré sa nachádzajú v knihe cvičení. Každý študent, ktorý príde so scenárom podpísaným od svojho pedagóga, dostane nejaký rozpočet. Ako nám prezradila pracovníčka Centra výroby FTF VŠMU Milka Jarošová, možnosť poskytnutia financií a techniky sa postupne každým rokom zvyšuje, pričom „dôraz sa zo strany školy kladie na absolventské – bakalárske a magisterské filmy“.

Finančnej podpory sa dostáva aj dokumentárnej tvorbe, no v menšej miere ako hranej. „Dokumentaristi získavajú menšie sumy, keďže na rozdiel od režisérov hraných filmov neoperujú až v takej miere s inscenovaním, osvetľovaním, nemusia si zháňať a platiť hercov a podobne,“ vysvetľuje Jarošová. Aj v tomto prípade platí zo strany školy zásada financovania až od 2. ročníka.

Pokiaľ ide o spravovanie financií, sú začínajúcim režisérom väčšinou k dispozícii študenti ateliéru produkcie. Starajú sa o rozpočet a nevyhnutné „papierovačky“, ktoré sa k takému zložitému systému, akým je film, prirodzene viažu. V súvislosti s tým je potešiteľné, že sa fakulte podarilo vyriešiť problém s verejným obstarávaním, ktorý trápil vedenie i študentov najmä preto, že hranica obstarávania je stanovená na 1 000 eur. To súvisí predovšetkým s nákladmi na výrobu jednotlivých filmov, na ktoré treba zabezpečovať hercov, priestory a platiť veľa ďalších čiastkových nákladov. „Pri 290 filmoch, ktoré VŠMU ročne produkuje, sa to nazbiera veľmi rýchlo, a teda sme museli verejne obstarávať skoro všetko. VŠMU však získala výnimku, takže to už, našťastie, nie je potrebné,“ zdôrazňuje Jarošová.


Požičiavanie techniky
Rovnako ako financie aj kamerovú a osvetľovaciu techniku poskytuje škola až študentom 2. ročníka. Prváci musia pracovať s vlastnými zariadeniami. Až donedávna bol problém s tým, že techniku si všetci zvyčajne požičiavali v rovnakom čase, teda pred koncom skúškového obdobia. Vďaka centru výroby sa však podarilo situáciu rapídne zlepšiť: „Snažíme sa študentov trochu rozdeliť, aby si techniku nepožičiavali všetci naraz pred koncom semestra. Preto sme spoločne s Martinom Šulíkom vytvorili harmonogram.“ Študenti si musia napísať scenár napríklad už v letnom semestri a po jeho schválení začínajú podľa plánu hneď od začiatku nového semestra nakrúcať. Súčasne s tým si pripravujú scenár na nasledujúci semester.

K dispozícii sú pre nich tri strižne, renovovaný školský osvetľovací park a zvukové ateliéry, ktoré môžu využívať všetci študenti bez výnimky. Práca v ateliéroch však prebieha na základe vopred stanoveného harmonogramu, kde sa najskôr treba zapísať do poradovníka. K dispozícii je zároveň kamerová i zvuková technika – v tomto prípade zohráva dôležitú úlohu okrem iného ročník, v ktorom sa študent nachádza. Kameramani môžu využiť aj záznamové prístroje na filmový materiál, čiže 16 mm a 35 mm kamery. „Škola dokáže študentom poskytnúť aj filmový materiál, akurát si musia požičať objektívy,“ dodáva Jarošová. Tridsaťpäťková kamera je k dispozícii predovšetkým študentom štvrtých ročníkov, ktorí s ňou absolvujú cvičenia zamerané na kombináciu práce v exteriéroch a interiéroch. Začínajúci kameramani si však prácu s ňou vyskúšajú už v treťom ročníku.

Aj ateliér dokumentárnej tvorby má pre svojich študentov k dispozícii niekoľko kamier. „Tie najkvalitnejšie využívajú väčšinou vyššie ročníky, ale pokiaľ nie sú obsadené, môžu si ich požičať aj študenti nižších ročníkov,“ ozrejmuje situáciu pracovníčka centra výroby. Inovácie neobišli ani ateliér animovanej tvorby, jej študenti môžu využívať dva nové priestory – už spomínanú miestnosť na plôškovú animáciu a bábkarskú miestnosť.


Spolupráca medzi fakultami a prezentácia filmov
Pretrvávajúcim problémom FTF VŠMU je najmä spolupráca s divadelnou fakultou, ktorá je pre začínajúcich režisérov dôležitá predovšetkým pre tamojšiu katedru herectva. „S touto katedrou nemáme žiadnu dohodu, ale ponúkali sa nám bábkari. Herci sú väčšinou veľmi vyťažení, no chceli by sme, aby sa spolupráca s nimi prehĺbila,“ objasňuje Jarošová. Užšia spolupráca tak prebieha len s Hudobnou a tanečnou fakultou VŠMU. Budúci hudobníci často participujú na študentských filmoch a spolu s tanečníkmi sa zároveň podieľajú na projekte Tanec a film. V jeho rámci vznikajú audiovizuálne diela, ktoré prepájajú hudbu, tanec a film.

Progres zaznamenala fakulta z hľadiska propagácie študentských filmov. Tá sa zabezpečuje najmä prostredníctvom festivalov študentských filmov a špecializovaných podujatí, akými sú napríklad festivaly Áčko, Early Melons alebo Visegrad Film Forum. Významným krokom v tejto oblasti bol projekt Kobylky, prostredníctvom ktorého sa vlani dostali do slovenských kín najlepšie študentské filmy, hoci sa často ozývajú hlasy, ktoré vyčítajú škole nedostatočnú propagáciu Kobyliek. Ďalej treba spomenúť celovečerný absolventský film Csabu Molnára Dobrý človek, ktorý takisto dostal priestor v slovenských kinách (žiaľ, jeho návštevnosť bola mizivá). RTVS vysiela reláciu A predsa sa točí, ktorá zoznamuje divákov so študentskou tvorbou a s dianím na FTF VŠMU. A v neposlednom rade treba spomenúť aj výber najlepších študentských filmov na DVD Zlatý rez.

Marcel Šedo ( študent Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU