AGNEŠA KALINOVÁ

(15. 7. 1924 – 18. 9. 2014)

Výrazná osobnosť slovenskej filmovej publicistiky Agneša Kalinová skončila svoju strastiplnú životnú púť. Dvakrát musela nútene opustiť rodnú krajinu – prvýkrát za druhej svetovej vojny, keď sa ukrývala v budapeštianskom kláštore, a druhýkrát emigrovala aj s rodinou do Nemeckej spolkovej republiky. Po rokoch pôsobenia v Bratislave v Kultúrnom živote, keď sa venovala kultúre a najmä filmovej publicistike, sa v Nemecku začala prihovárať svojim rodákom ako jeden z hlasov rádia Slobodná Európa. Zomrela v Mníchove vo veku 90 rokov.

Nepatrí sa iba opakovať, čo pri tejto príležitosti napísali iní. Nakoniec, Agneša Kalinová opísala svoje životné osudy v knihe rozhovorov s Janou Juráňovou Mojich 7 životov, kde odkryla všetky detaily. Spomína v nej aj na filmové šesťdesiate roky, keď nielen obdivovala tvorbu francúzskych, poľských, talianskych režisérov či Andersona, Richardsona, Rochu, Makavejeva, Bergmana, Kurosawu, Buñuela, ale aj so záujmom reflektovala živé dianie v československej kinematografii. „Film bol v tom čase jeden z ťažiskových, referenčných bodov tejto a aj nasledujúcej generácie. Som dodatočne šťastná, že som ,bola pri tom’, že som práve v šesťdesiatych rokoch zblízka sledovala skutočne zlatý vek európskeho filmu... O festivaloch som písala zábavne, keďže som tušila, že čitatelia väčšinu tých filmov tak skoro neuvidia. Pár ľudí z tých mladých mi aj dodatočne hovorilo, že sa odo mňa učili rozmýšľať a písať o filme,“ hovorí Kalinová v uvedenej publikácii.

Desiatky a stovky filmových recenzií, kritík, rozhovorov s významnými osobnosťami domácej a svetovej kinematografie by mohli byť obsahom rozsiahlej knihy, mapujúcej vývojové tendencie filmovej tvorby najmä po druhej svetovej vojne. Ak sa však pri úmrtí Agneše Kalinovej spomína hlavne jej žurnalistický prínos, treba povedať, že o nič menší nie je jej prínos prekladateľsko-filmologický. Súvisí to s jej hľadaním a kodifikovaním filmologickej terminológie, ktorú musela samostatne riešiť vo svojich početných prekladoch filmovej literatúry z nemčiny, francúzštiny, angličtiny alebo z iných, „menej filmových“ jazykov (okrem iného z maďarčiny či poľštiny).

Pri preklade Dejín filmu od Ulricha Gregora a Enna Patalasa vytvorila Kalinová prekladový fundament, na ktorom neskôr stavali iní. Tých kníh o filme, ktoré prekladala z cudzích jazykov, bolo veľa. A zásluhou jej skvelého, jazykovo výstižného prekladu sa stali výrazným prínosom. Spomínané Gregorove a Patalasove Dejiny filmu sú aj vďaka Agneši Kalinovej základnou literatúrou, ktorú možno odporúčať každému, kto sa zaujíma o peripetie svetovej kinematografie od jej začiatkov približne do konca šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Richard Blech ( filmový historik a publicista )
FOTO: Peter Procházka