DAFilms.sk február 2026 Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Novinky a špeciály na DAFilms.sk – február 2026

Písmo: A- | A+

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil na február 2026 špeciály venované štvrtému výročiu začiatku vojny na Ukrajine aj ôsmemu výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzi novými titulmi pribudol na stránku napríklad dokument Diany Fabiánovej Hranice vernosti. A takisto oscarová Spoveď Rebeky Bizubovej.

Programový špeciál 4 roky vojny

Ukrajina už štyri roky vzdoruje otvorenej ruskej agresii. Štyri roky vojny zanechali zničené mestá, milióny presídlených, státisíce obetí a nezlomný odpor. Ukrajina bojuje ďalej, hoci k vojenským akciám sa pridalo aj systematické terorizovanie civilistov, ktorí dlhé zimné týždne čelia útokom na zdroje energií a tepla. Pozrite sa na filmy, aby ste mohli hlbšie porozumieť ľuďom a krajine, ktorá vzdoruje ruskej prevahe a bráni princípy demokratickej Európy, v ktorej žijeme aj my.

V kolekcii nájdete aj slovenské koprodukčné snímky ako Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila, oceňovaný krátky animovaný dokument Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), polohraný film Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka Svetloplachosť či reportážny dokument Mir nam Juraja Mravca ml.

Český dokument Vojnový spravodajca režisérov Davida Čáleka a Benjamina Tučeka sleduje prácu vojnového spravodajcu Martina Dorazína. Poľsko-české Putinovo ihrisko režiséra Konrada Szołajského je roadmovie po stopách hybridnej vojny v Európe. Medzi dvanástimi snímkami vo výbere sú aj filmy Východný front (r. Vitaly Mansky Jevhen Titarenko) či Čo ste urobili Rusom? Jany Bučky a Michala Fuliera.

Programový špeciál Príbeh novinára

Pri príležitosti výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pripravil DAFilms.sk na február 2026 kolekciu filmov, ktoré tematizujú novinársku prácu v prvej línii obrany demokracie a v boji proti extrémizmu. Od príbehu fotografky Elizabeth Lee Millerovej, ktorá zverejnila desivé obrazy z koncentračných táborov (Lee: fotografka v prvej línii, r. Ellen Kuras) až po súčasných novinárov na Slovensku i v Čechách, ktorí narážajú na konšpiračné pseudomédiá, autoritársku politiku a vlnu nenávisti.

Výber ponúka aj snímky ako Kuciak: Vražda novinára (r. Matt Sarnecki), Únos (r. Mariana Čengel Solčanská), Vlny (r. Jiří Mádl), Reportáž písaná na benzínke (r. Zora Čápová) či WikiLeaks: Informačná vojna (r. Bill Condon).

Hranice vernosti

Február 2026 priniesol na DAFilms.sk aj dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kinopremiéru mala snímka vlani na jeseň a do kín pritiahla takmer 5000 divákov. „Tento film nie je o senzácii. Je o odvahe. O tom, čo sa stane, keď sa partneri rozhodnú prestať klamať – sami sebe aj sebe navzájom. Ak film v kinách pomohol tisícom ľudí začať rozhovor, verím, že online môže osloviť ešte širšie publikum, ktoré si potrebuje vytvoriť vlastný bezpečný priestor na premýšľanie,“ povedala Diana Fabiánová. Režisérka je spolu so svojím partnerom protagonistkou filmu, v ktorom sa rozhodli vo svojom vzťahu experimentovať a preskúmať čo znamená vernosť v 21. storočí. Odkrýva nielen vzťahové dilemy, ale aj rodinné tajomstvá.

Spoveď

Môj film Spoveď je o naozaj zlej veci, ktorá sa mi stala pred piatimi rokmi. Témou je sexuálne obťažovanie v cirkvi. Film je malým rozhovorom s mojou mamou. Bolo to také ťažké. Nevedela som, ako to povedať nahlas, preto som sa rozhodla povedať to filmom,“ povedala režisérka Rebeka Bizubová v dokrútke počas odovzdávania študentských Oscarov. Strieborného študentského Oscara za film Spoveď si prevzala v New Yorku vlani v októbri, viac o tom porozprávala aj v rozhovore pre Filmsk.sk. „Myslím si, že je naozaj dôležité rozprávať o témach, ktorými sa zaoberám v Spovedi, pretože niekedy o tom vyjde zopár článkov, ale nezameriavajú sa na obeť. Chcela som naozaj vytvoriť bezpečné miesto pre ľudí, ktorí sa musia vyrovnávať s tým istým.“

Autor:

Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články