Bratislavské Kino Lumière, ktoré sa muselo v septembri zatvoriť po požiari digitalizačného pracoviska Slovenského filmového ústavu a následnej dlhodobo plánovanej rekonštrukcii, premieta od januára v náhradných priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Od februára sa na projekcie v dramaturgii kina pôvodne mohli tešiť aj návštevníci Slovenskej národnej galérie. Po uzávierke čísla prišla informácia, že  premietania v SNG sa z technických príčin odsunú na neskôr a je možné, že posúvať sa tak bude aj Filmový kabinet s Wernerom Herzogom.

„V kinosále Filmovej a televíznej fakulty VŠMU bude Kino Lumière premietať každú stredu, štvrtok a piatok. Ponúkne dramaturgiu, na akú sú jej diváci zvyknutí. Priestor dostanú predovšetkým klubové a artové filmy, obľúbené cykly Reštaurovaná klasika, Music & Film i festivalové špeciály,“ uviedla tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová. V kinosále FTF VŠMU na Svoradovej ulici 2 premieta Lumière od 19. januára. Vo februári čakajú na divákov napríklad snímky z cyklu najlepších domácich filmov uplynulého roka Best of Film.sk, ktoré najviac bodovali v hodnotení filmových vedcov a kritikov zverejnenom v januárovom čísle nášho mesačníka. V cykle sa budú premietať dokumenty ± 90 Mareka Kuboša (3. 2.) a Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (10. 2.) v réžii Martina Palúcha. Na divákov čakajú aj premiérové tituly – či už domáca Slúžka (9. 2.) Mariany Čengel Solčanskej, írsko-britskí Duchovia Inisherinu (3. 2.) Martina McDonagha, ocenení tromi Zlatými glóbusmi, či nový pohľad na cisárovnú Sissi v snímke Korzet (10. 2.) rakúskej režisérky Marie Kreutzer. Kino uvedie aj český generačný žánrový mix z jednej noci v jednom meste BANGER. (8. 2.) režiséra Adama Sedláka. Snímka má 8 nominácií na Českého leva a 4 nominácie na Ceny českej filmovej kritiky. K premietaniam na FTF VŠMU pribudnú od 18. februára projekcie v Slovenskej národnej galérii na Riečnej 1. Tam sa bude premietať v utorky, soboty a nedele.

„Štandardné vstupné je 6 eur. Na väčšinu filmov sa dajú uplatniť zľavy, a to 1 euro pre seniorov, ZŤP a študentov a pre držiteľov preukazu filmového klubu 2023, ďalej 2 eurá na kartu Lumierka a pre študentov a pedagógov VŠMU,“ zhrnula Simona Nôtová.

Vďaka náhradným priestorom sa k divákom dostanú aj filmy Wernera Herzoga, ktoré plánovalo Kino Lumière uviesť ako súčasť vzdelávacieho cyklu o dejinách kinematografie Filmový kabinet špeciál ešte minulý rok na prelome septembra a októbra pri príležitosti režisérových osemdesiatych narodenín. Požiar a zadymenie priestorov spolu s neskoršou dlhodobou plánovanou rekonštrukciou kina spôsobili, že veľká profilová prehliadka kľúčového predstaviteľa nemeckej i svetovej kinematografie, ktorý má na konte takmer sedemdesiat hraných a dokumentárnych filmov, sa k divákom dostane až na prelome februára a marca.

Filmový kabinet špeciál organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Goetheho inštitútom a osobnosť režiséra predstaví v lektorských úvodoch estetik a filmový teoretik Juraj Oniščenko. Jubileum režiséra nebolo podľa neho jediným dôvodom na zaradenie Herzogových diel do programu Kabinetu. „Skutočným dôvodom, prečo sme sa rozhodli venovať Filmový kabinet špeciál tomuto autorovi, je jeho aktuálna dôležitosť. Herzog veľmi pozoruhodne prepája minulosť a budúcnosť. V súčasnej postfaktickej dobe, keď sa spoločnosť triešti do protipólov konzervativizmu, hlásajúceho návrat k tradičným hodnotám, a progresivizmu, otočeného najmä do budúcnosti, sú autori, ktorí zobrazujú históriu s ohľadom na súčasnosť a demaskujú jej pseudohodnoty, zvlášť dôležití. Myslím, že to z Wernera Herzoga robí veľmi aktuálneho a hlbokého autora. Navyše sa mu to darí robiť nielen veľmi presne, ale aj príťažlivo pre diváka,“ povedal Juraj Oniščenko. Cyklus predstaví Herzoga prostredníctvom filmov Aguirre, hnev boží (1972), Môj najlepší nepriateľ (1999), Fitzcarraldo (1982), La Soufrière (1977), Fata Morgana (1970), Stroszek (1977) a Nosferatu – fantóm noci (1978). Stretnutia Filmového kabinetu špeciál doplnia okrem prednášok aj diskusie po premietaní.

mak
foto: Bontonfilm – BANGER. (r. Adam Sedlák), ASFK/Felix Vratny – Korzet (r. Marie Kreutzer)

Na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, ktorý sa koná od 16. do 26. 2., bude mať opäť zastúpenie aj Slovensko. Vo svetovej premiére tu premietnu filmy Poznámky z Eremocénu Viery Čákanyovej, Mimi Miry Fornay a maďarsko-slovenský animovaný film Umelohmotné nebo režisérskej dvojice Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó. V programe Emerging Producers reprezentuje Slovensko Tereza Tokárová.

„Zvedavá a hravá audiovizuálna pohľadnica, ktorú režisérka posiela do nejasnej budúcnosti, je hlboko osobným uvažovaním o potenciáli moderných technológií pri riešení zložitých globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny či kríza zastupiteľskej demokracie,“ charakterizuje Čákanyovej novinku distribučná spoločnosť Film Expanded, ktorá snímku uvedie do slovenských kín po národnej premiére na MFF Febiofest Bratislava. Anotácia v berlínskom katalógu ozrejmuje, že termín Eremocén Čákanyová prevzala od amerického prírodovedca Edwarda O. Wilsona, ktorý tak nazval nadchádzajúcu geologickú éru. Jej film je v katalógu charakterizovaný ako analógová sci-fi esej, v ktorej režisérka „objavuje túto éru osamelosti v dialógu s virtuálnym alter egom z budúcnosti“. V Berlíne sa film bude premietať v progresívnej autorskej sekcii Fórum, ktorej program sa zameriava na reflexiu média filmu, testuje hranice konvencie, rozširuje chápanie toho, čo film je, a otvára čerstvé perspektívy.

Poznámky z Eremocénu sú tretím a posledným filmom na tému, ktorej sa Čákanyová venovala počas pobytu v Antarktíde. Najskôr vytvorila snímku FREM, ktorá sa na Berlinale premietala takisto v sekcii Fórum, a neskôr aj Bielu na bielej. S ňou režisérka zvíťazila na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave a odniesla si hlavnú cenu Opus bonum pre najlepší svetový dokument. Čákanyová v marci 2021 pre Film.sk povedala, že Poznámky z Eremocénu sú „ešte jeden film, ktorý sa odtrhol z mračna bodov okolo témy FREMu. Celý je natočený na 8 a 16 mm materiál plus mám nejaké lidarové skeny (digitálne 3D modely prostredí vytvorené laserom).“

Neobjavená klasika

V súťažnej sekcii Encounters, ktorá je zameraná na esteticky a štrukturálne odvážne diela, uvedú v Berlíne maďarsko-slovenský animovaný film režisérskej dvojice Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó Umelohmotné nebo. Jeho slovenským producentom je Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. Za vznik spolupráce vďačí organizácii CEE Animation, ktorá združuje producentov z asociácií animovaných filmov zo strednej Európy. Vďaka nej sa spoznal s maďarskými producentmi aj s režisérkou a režisérom filmu. „Keď prišli s nápadom na film, ktorý sa odohráva na ceste medzi Budapešťou a Tatrami a miešajú sa v ňom technológie 2D a 3D, čím sa dá práca dobre rozdeliť medzi dva tímy v dvoch krajinách, bolo prirodzené spojiť kreatívne sily, kapacity aj peniaze a skúsiť ambiciózny projekt zrealizovať,“ povedal o prvotnom impulze pre newsletter Audiovizuálneho informačného centra. „Scenár sa mi zdal najlepší, aký som kedy čítal. Vždy som inklinoval k sci-fi, ale tu bol ten ľudský príbeh, ekologický aj filozofický presah mimoriadne silný. Mal som pocit, že čítam klasiku žánru, ale ešte neobjavenú,“ povedal Krasnohorský o príbehu lásky dvoch ľudí vo svete, v ktorom príroda celkom vymizla a zostal len človek.

Film sa realizoval kombináciou technológií: postavy sú v 2D, priestory a predmety v 3D. „To nám umožnilo rozdeliť prácu do dvoch tímov. Všetko týkajúce sa 2D sa realizovalo v Maďarsku a 3D zase na Slovensku. Na tomto filme vyrástol celý tím mladých slovenských animátorov v štúdiu Ekran pod supervíziou Petra Košťála. A to bol aj zámer, prečo priniesť tento film na Slovensko – aby naši profesionáli získali skúsenosti a aby sa vybudovalo zázemie, ktoré bude vedieť uplatniť získané know-how a kapacity pri ďalších slovenských projektoch,“ dodal Krasnohorský. Na Berlinale v sekcii Panoráma bude mať premiéru aj francúzsko-belgicko-nemecko-luxemburská koprodukcia Siréna režisérky Sepideh Farsi. „Nepodieľali sme sa na nej síce ako koproducenti, ale vďaka výbornému nápadu a vynikajúcej práci malého tímu z bratislavského štúdia Blue Faces sme na filme realizovali takmer 30 minút animácie,“ prezradil Krasnohorský.

Meniť svet príbehmi

Na berlínsky festival pozvali aj režisérku a scenáristku Miru Fornay. Keď chcela po úspechu snímky Môj pes Killer (2013), za ktorú získala hlavnú cenu v Rotterdame, nakrútiť ďalší film, trvalo jej niekoľko rokov, kým sa jej ho podarilo financovať. Žaby bez jazyka (2020) vznikli nakoniec s rozpočtom vyše 1 100 000 eur v majoritne českej koprodukcii a mali smolu s premiérou načasovanou do obdobia zúriacej pandémie. Režisérkina novinka Mimi (pôvodný názov Cesta hrdinky) vznikla s niekoľkonásobne nižším rozpočtom cca 170-tisíc eur v koprodukcii s RTVS. Príbeh je jednoduchý: „Malé dievčatko Romy hľadá svoju uletenú andulku v divokom lese pri meste. V divočine dunajských lesov stretáva zvieratá aj ľudí a každé jedno stretnutie je pre ňu skúškou.“ Film venuje Mira Fornay deťom, lesom a rieke, pretože podľa jej slov „bez stromov, vody a detí by sme tu už neboli“.

V explikácii k filmu píše, že nie je environmentálnou aktivistkou. „Som idealistka a verím, že film je tu na to, aby menil svet rozpovedaním dobrého príbehu.“ Aj tentoraz pracuje s nehercami a úlohy vo filme Mimi napísala na telo detským protagonistom Rozmaríne Willems a Cypriánovi Šulejovi. Berlinale snímku uvedie v súťažnej sekcii Generation určenej mladému publiku. Mira Fornay však upozorňuje, že Mimi nie je iba rodinný film, ale napríklad aj film pre všetkých dospelých, ktorí stále neprestali byť zvedavými deťmi.

Emerging Producer Tereza Tokárová

Emerging Producers je jediný program svojho druhu v Európe, ktorý sa sústreďuje na producentov dokumentárnych filmov. Prvá časť programu sa viaže na MFDF Ji.hlava, druhá sa odohráva na festivale v Berlíne. Medzi producentmi z 18 krajín zastupuje tento rok Slovensko Tereza Tokárová. Už počas štúdia produkcie na bratislavskej FTF VŠMU sa podieľala na viacerých televíznych projektoch. Spolu s Petrom Kerekesom sa podpísala pod dve série dokumentárneho cyklu Budujeme Slovensko a spolupracuje s ním aj na príprave jeho nového dokumentu Košický maratón – príBEH mesta. Premiéra čaká aj jej snímku Územie fantázie, ktorú s režisérkou Paulou Maľárovou začala pripravovať ešte počas štúdia a ktorá vznikala päť rokov. Na pozadí hromadných akcií, ktoré pripomínajú historické udalosti, sleduje podobu vojny v čase dlhotrvajúceho mieru. Tokárová podľa vlastných slov rada pracuje s mladými autormi, ktorí majú nové vízie, to znamená, že sa zaoberajú súčasnými témami a zobrazujú ich cez silné vizuály a postavy. V dotazníku na stránkach programu charakterizovala svoj prístup k filmu výrokom Marka Twaina: Pravda je čudnejšia ako fikcia. Je to preto, že fikcia sa musí držať možností, kým pravda nie.

Ďalšou Slovenkou v programe je Beata Saboova, ktorá sa ako koproducentka podieľala napríklad na seriáli Geniálna priateľka podľa predlohy Eleny Ferrante či na filme Nicolasa Bedosa Zažiť to znovu a podpísala sa aj pod snímku Małgorzaty Szumowskej Ďalšie jahniatko. V programe zastupuje Belgicko, kde pôsobí.

Pocta Spielbergovi

Na čele medzinárodnej poroty, ktorá bude rozhodovať o víťazoch hlavnej súťaže, bude tento rok americká herečka, scenáristka a režisérka Kristen Stewart. To, kto si z tohtoročného Berlinale odnesie Zlatého medveďa, sa diváci dozvedia až koncom februára, no čestného Zlatého medveďa za celoživotné dielo si prevezme americký režisér Steven Spielberg. Organizátori zároveň pripravili veľkú retrospektívu jeho diela. Premietať sa budú Duel (1972), Čeľuste (1975), Dobyvatelia stratenej archy (1981), E. T. – Mimozemšťan (1982), Schindlerov zoznam (1993), Most špiónov (2015), Fabelmanovci (2022).

Matúš Kvasnička
foto: MIRAFOX, guča

„Rád by som povedal: Užite si film, ale v tomto prípade to povedať nemôžem.“ Týmito slovami uviedol dokument Kuciak: Vražda novinára americký režisér Matt Sarnecki vlani počas európskej premiéry filmu na festivale v Karlových Varoch. Snímka o vražde a pozadí vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vznikla v dánsko-americko-českej koprodukcii a 23. februára príde do slovenských kín.

„Myslím si, že film verne zobrazuje, čo presne sa stalo a čo sa deje v našej krajine,“ povedal publiku v Karlových Varoch otec zavraždeného novinára. Podľa neho každé tolerovanie korupcie a kriminality, či už skrytej, alebo neskrývanej, môže viesť až k takému extrému, ako je vražda dvoch mladých ľudí.

Svetovú premiéru mal film na prestížnom kanadskom festivale Hot Docs a získal niekoľko ocenení: Truth Dox Award na DokuFeste v Kosove, zvláštne uznanie v súťaži dokumentov na festivale v Zurichu, cenu Checkpoint za ľudskoprávny dokument na festivale v nórskom Bergene, cenu publika na maďarskom festivale VERZIO a zvláštne uznanie v hlavnej súťaži poľského festivalu Watch Docs.

Režisér Matt Sarnecki je vyštudovaný politológ a novinár, ktorý zhruba pred desiatimi rokmi odišiel do Európy – do Rumunska a pripojil sa k investigatívnej žurnalistickej iniciatíve Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Pred niekoľkými rokmi nakrútil snímku Killing Pavel o vražde bieloruského novinára Pavla Šeremeta. Vďaka tomu a vďaka spolupráci s iniciatívou OCCRP o ňom vedela aj česká investigatívna novinárka Pavla Holcová, ktorá s Jánom Kuciakom spolupracovala. Kuciaka zavraždili týždeň pred ich plánovanou cestou na východ Slovenska, kde chceli členom mafiánskej organizácie ’Ndrangheta dať priestor na vyjadrenie k svojim zisteniam. Keď k Holcovej unikli dokumenty týkajúce sa vraždy, posunula ich aj Sarneckému. Išlo o zhruba 70 terabajtov policajných dát. „Nikto nevedel, čo všetko tam je, takže prvé štyri mesiace som si najal producenta, aby si nad to so mnou sadol. Celé sme to prechádzali, robili sme si poznámky a všetko sme triedili, aby sme pochopili, čo máme k dispozícii,“ povedal Sarnecki v rozhovore pre webový portál Zlatých glóbusov. Na príprave filmu sa podieľali aj rodiny zavraždených Jána a Martiny a tvorcovia mali ich súhlas. „Prešli sme aj ich počítače a telefóny, aby sme videli, čo dokážeme nájsť.“

Vo filme použili aj zábery z bezpečnostných kamier, napríklad návrat Jána a Martiny z nákupu krátko predtým, ako ich zavraždili. „Nemali sme veľa videozáznamov, keď boli ešte nažive, a záznamy bezpečnostnej kamery s niečím takým normálnym a banálnym nám pripadali jednoducho tragické.“

Vo filme účinkujú aj rodičia Jána a Martiny či spomínaná investigatívna novinárka Pavla Holcová. Kameru mala na starosti Anna Smoroňová a snímku produkovala Signe Byrge Sørensen, ktorá sa ako producentka podpísala aj pod animovaný dokument Utiecť (2021) Jonasa Pohera Rasmussena a vlani zaň získala dve oscarové nominácie. Ďalšie dve má za spoluprácu s Joshuom Oppenhaimerom na snímkach The Act of Killing (2012) a The Look of Silence (2014).

Podľa Sarneckého to, že investigatívneho novinára chladnokrvne zavraždili spolu s jeho snúbenicou, že išlo o ľudí, ktorí chceli svoju krajinu spraviť lepšou, že ich smrť vyvolala istý druh revolúcie a najväčšie protesty na Slovensku od pádu komunizmu a spôsobila pád vlády Roberta Fica, sú všetko ingrediencie na skvelý dokument, ale neboli dôvodom, prečo sa rozhodol film nakrútiť. „Nakrútil som ho preto, že príbeh má zvrat, ktorý vypovedá hlbší a ešte šokujúcejší príbeh korupcie. Rok a pol po vraždách unikne k Pavle Holcovej, protagonistke filmu, obsah tajných dokumentov týkajúcich sa vraždy, o ktoré sa so mnou spolu so svojím tímom novinárov podelí. Sú to výbušné zistenia: zašifrované správy, konverzácie a tajné videá, ktoré ukazujú, ako oligarchovia, politici, polícia, sudcovia a sudkyne riadili totálne skorumpovaný štát. To je ten väčší príbeh a je to odkaz Jána Kuciaka – nechcem, aby svet naň zabudol,“ píše sa vo vyjadrení režiséra.

„Verím, že vďaka tomuto prípadu diváci pochopia, že zmena je možná. Aj keď v ňu neveríme, sme frustrovaní z toho, ako sa situácia javí. Ale zmena je možná a je len na nás, či pôjde o zmenu k lepšiemu, alebo nie,“ uviedla pred európskou premiérou filmu Pavla Holcová. Neskôr na KVIFF.TV v relácii Prostor KVIFF X dodala: „Myslím si, že niektoré procesy, ktoré sa naštartovali po tej vražde, už nejde zastaviť. Týka sa to napríklad aj reformy súdnictva. Odteraz sa bude omnoho častejšie hovoriť o etike sudcov, o ich morálnom kompase, nielen o vzdelaní a o tom, že niekto vie naspamäť, ako sa ktorý paragraf uplatňuje.“

Matúš Kvasnička
foto: Bontonfilm

December priniesol okrem pádu vlády aj prekvapenie v podobe zrušenia koncesionárskych poplatkov Národnou radou SR. Bez diskusie a takpovediac z večera do rána politici rozhodli o zrušení doterajšieho spôsobu financovania verejnoprávnej RTVS. Nahradiť ich má nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie. Zrušenie koncesionárskych poplatkov však musí parlament odhlasovať ešte raz.  

Poslanci zmenu schválili v rámci zákona o dani z osobitnej stavby 22. decembra. Išlo o dohodu so stranou SaS, ktorá si zrušenie koncesií dala ako jednu z podmienok podpory štátneho rozpočtu na rok 2023. Už 2. januára zákon vetovala prezidentka aj pre nedodržanie ústavných princípov v legislatívnom procese, keďže NR SR rokovala o identickom návrhu zákona (ešte bez „prilepených“ koncesií) v septembri, a teda neuplynula legislatívne daná polročná lehota na predkladanie toho istého predpisu v NR SR. Na prelomenie prezidentkinho veta je potrebných 76 hlasov.

Keď Ľuboš Machaj v lete kandidoval na post generálneho riaditeľa RTVS, v projekte písal o podfinancovaní RTVS, ale cestu zvyšovania koncesionárskych poplatkov, ktoré sú 4,64 eura, videl v súčasnej politicko-ekonomickej situácii ako neschodnú, hoci poplatky sa nezvyšovali od roku 2003. Dlhodobé podfinancovanie RTVS navrhoval riešiť formou nárokovateľných dotácií zo strany štátu. Podľa jeho návrhu v projekte by sa dotácia štátu pre RTVS mohla odvíjať od výšky vybraných koncesionárskych poplatkov, ktoré by štátna dotácia kopírovala. Projekt však nerátal s tým, že by sa koncesie rušili úplne, navyše bez toho, aby sa vedelo, ako presne ich nahradia. „Táto zmena môže mať veľký vplyv na ďalšie fungovanie RTVS a je potrebné čím skôr otvoriť odbornú diskusiu medzi Ministerstvom kultúry SR, Výborom NR SR pre kultúru a médiá a RTVS,“ uviedla televízia v reakcii na informácie o pláne zrušiť koncesie. 

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) zhodnotila tento „obchod“ so SaS ako jedinú možnosť, ako pomôcť ľuďom v čase vysokej inflácie a premrštených cien energií. Vedenie ministerstva bolo „pripravené hneď začiatkom nového roka predložiť analýzy, aby mohol byť rozpočet RTVS ešte v roku 2023 navýšený a odstránila sa tak jej podfinancovanosť, na ktorú RTVS dopláca už dlhé roky. Uvedomujeme si totiž, že v čase dvojcifernej inflácie to dlžíme nielen divákom, ale aj samotnej verejnoprávnej RTVS, ktorej úloha je v čase šírenie tzv. hoaxov a dezinformácií nezastupiteľná,“ uviedol rezort vedený Milanovou. „Rovnako tak je vedenie rezortu kultúry rozhodnuté prísť s takým legislatívnym návrhom a systémom financovania, ktorý rozptýli možné obavy zo zasahovania politikov do fungovania RTVS. Nezávislosť a sloboda novinárov pri informovaní zostáva pre nás prioritou aj v novom roku bez ohľadu na spôsob financovania verejnoprávneho média,“ ubezpečilo ministerstvo.

Čas sa však kráti, krajinu zrejme čakajú predčasné voľby a koncesionárske poplatky, ak parlament prelomí veto prezidentky, sa rušia od 1. júla 2023. „Zrušenie koncesií potrebuje dôslednú odbornú analýzu a diskusiu o dopade takéhoto riešenia na ďalšiu existenciu verejnoprávneho vysielateľa. Vždy som bol zástancom koncesií a považujem ich stále za garanciu nezávislosti RTVS. Je pravdou, že postupne sa ich výber rôznymi právnymi úpravami obmedzoval a RTVS dodnes na tieto úpravy dopláca. Bolo by veľmi nešťastné, keby takéto rozhodnutie politických elít problémy ohľadom systémového financovania verejnoprávneho vysielateľa ešte prehĺbilo,“ píše sa v stanovisku Ľuboša Machaja, podľa ktorého je dôležité, aby teraz nasledovala „príprava legislatívy, ktorá by garantovala riešenie dlhodobého podfinancovania RTVS a jej nezávislosť od politických záujmov,“ pokračuje Machaj.

Podľa ministerstva je finančná stabilita RTVS rovnako dôležitá ako jej nezávislosť. „Strana SaS v rámci rokovaní akceptovala požiadavku ministerky posunúť účinnosť tejto zásadnej zmeny od 1. 7. 2023, aby ministerstvo kultúry mohlo realizovať potrebné súvisiace procesné a legislatívne kroky, ktoré s takouto významnou zmenou súvisia,“ uviedlo ministerstvo. „Vedenie rezortu kultúry súhlasilo s týmto krokom aj vzhľadom na to, že do návrhu zákona presadilo valorizačný mechanizmus, vďaka ktorému sa bude štátny príspevok pre RTVS každoročne navyšovať. Veríme tak, že sa podarí zachovať verejnoprávny charakter tejto inštitúcie aj v ďalších rokoch bez ohľadu na to, kto bude pri moci,“ napísal rezort. Podľa návrhu zákona je nárokovateľný príspevok za rok 2023 najmenej 41 500 000 eur, teda asi polovica toho, čo by RTVS bežne vybrala na úhradách za služby verejnosti. (V roku 2021 takto RTVS vybrala vyše 76 miliónov eur). „Ďalších 23 miliónov eur získa verejnoprávny telerozhlas vďaka Zmluve so štátom a na účet RTVS pribudne navyše aj 8 miliónov eur ako kompenzácia za ľudí oslobodených od platenia koncesií,“ vymenovalo ministerstvo. Vetovaný zákon počíta v roku 2024 s nárokovateľným príspevkom minimálne 83 miliónov eur. „RTVS tiež bude môcť počítať s ďalšími desiatkami miliónmi eur vďaka už spomínanej Zmluve so štátom ako aj kompenzáciám,“ dodal rezort.

Podľa Machaja je pre ďalšie fungovanie RTVS zásadné, aby bola garantovaná výška financií zo štátneho rozpočtu a zabezpečila sa ich ochrana od akýchkoľvek politických vplyvov. „Aj preto sú koncesie jedným z najtransparentnejších spôsobov financovania verejnoprávneho média.“

mak

Piargy zlomili rekord, majú 16 nominácií na Slnko v sieti

Čiernobiely folk-horor s vojnovou drámou v úzadí podľa novely Františka Švantnera Piargy v réžii českého režiséra Iva Trajkova vedie nominácie na národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2022. V súťaži o najlepší hraný film sa o cenu spolu s ním uchádza gangsterka režiséra a producenta Rasťa Boroša Čierne na bielom koni a dráma Obeť – kinodebut Michala Blaška (producenti Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková).

Piargy producentov Silvie Panákovej a Erika Panáka majú rekordný počet nominácií – spolu až šestnásť; sú nominované v každej kategórii, v ktorej sa o cenu mohli uchádzať. Cien však môžu získať maximálne pätnásť, keďže v kategórii ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe nominovali za Piargy až dve herečky – Janu Kvantikovú za postavu Johanky a Janu Oľhovú za postavu tety Ule. Nominovaná je aj Iva Bittová ako slobodomyseľná Otyla zo Svetlonoci v réžii Terezy Nvotovej. Snímke, ktorá vlani priniesla cenu z prestížneho Locarna, nedali členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá o cenách rozhoduje, dostatok hlasov, aby sa uchádzala o Slnko v sieti ako najlepší film, za réžiu či scenár, no získala spolu deväť nominácií v technických a hereckých kategóriách.

V kategórii réžia konkurujú Piargom, ktoré vznikali viac než desať rokov, Michal Blaško s Obeťou a Peter Bebjak s Tieňohrou. Oba filmy majú po šesť nominácií. Za scenár ocenia buď Jakuba Medveckého (Obeť), alebo Janu Skořepovú a Iva Trajkova (Piargy), alebo Rasťa Boroša, ktorého Čierne na bielom koni má spolu päť nominácií. O cenu za kameru sa uchádzajú Peter Bencsík (Piargy), Federico Cesca (Svetlonoc) a Martin Žiaran (Tieňohra).

Najlepším dokumentárnym filmom roka sa stane buď jeden z dvoch portrétov Dežo Hoffmann – fotograf Beatles v réžii Patrika Lančariča (producent Patrik Pašš) a Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha režiséra Martina Palúcha (producent Peter Neveďal), alebo dokumentaristická mozaika ±90 v réžii Mareka Kuboša (producenti Marek Kuboš, Peter Dubecký, Roman Genský). Dežo Hoffmann – fotograf Beatles má spolu dve nominácie, o cenu sa uchádza aj v kategórii strih (Alena Spustová). Za strih sú nominovaní aj Pavel Hrdlička a Thibault Hague Bensimon (Svetlonoc), Marek Kráľovský (Tieňohra) a Michal Reich (Piargy). Dve nominácie na Slnko v sieti majú aj filmy Arvéd (r. Vojtěch Mašek) a Kryštof (r. Zdeněk Jiráský).

O Slnko v sieti pre animovaný film roka sa uchádzajú krátkometrážna Milosť režisérky a producentky Ivany Laučíkovej a celovečerné snímky Tvojazem v réžii Petra Budinského (producenti Peter Badač, Barbora Budinská, Jan Hameeuw) a Websterovci vo filme (réžia Katarína Kerekesová, producenti Katarína Kerekesová, Anna Vášová, Jiří Mika).

Trojicu nominovaných v novej kategórii televízny film, miniséria alebo seriál tvoria Jozef Mak (r. Peter Bebjak, prod. Roman Genský, Peter Bebjak, Rasťo Šesták), Kôň (r. Martin Šulík, prod. Rudolf Biermann, Martin Šulík) a Krakonošovo tajomstvo (r. Peter Bebjak, prod. Rasťo Šesták, Peter Bebjak, Sláva Adamíková).

To, koľko zo 16 nominácií premenia Piargy na cenu, sa verejnosť dozvie 15. apríla v priamom prenose RTVS.

Doteraz mali najviac, štrnásť nominácií Muzika Juraja Nvotu v roku 2008 a Toman v réžii Ondřeja Trojana v roku 2019. Muzika získala nakoniec deväť cien, Toman dve. Vlani sa odovzdávali ceny Slnko v sieti spoločne za roky 2020 a 2021. Najviac nominácií, dvanásť, mali Služobníci Ivana Ostrochovského, najviac cien si odniesli filmy Cenzorka Petra Kerekesa a Muž so zajačími ušami – každý po štyri, oba mali jedenásť nominácií.

NOMINÁCIE NA SLNKO V SIETI ZA ROK 2022

NAJLEPŠÍ HRANÝ FILM

Čierne na bielom koni r.: Rasťo Boroš, prod.: Rasťo Boroš

Obeť r.: Michal Blaško, prod.: Jakub Viktorín, Pavla Janoušková Kubečková

Piargy r.: Ivo Trajkov, prod.: Silvia Panáková, Erik Panák

 

NAJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNY FILM

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles r.: Patrik Lančarič, prod.: Patrik Pašš

Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha r.: Martin Palúch, prod.: Peter Neveďal

±90 r.: Marek Kuboš, prod.: Marek Kuboš, Peter Dubecký, Roman Genský

 

NAJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM

Milosť r.: Ivana Laučíková, prod.: Ivana Laučíková

Tvojazem r.: Peter Budinský, prod.: Peter Badač, Barbora Budinská, Jan Hameeuw

Websterovci vo filme r.: Katarína Kerekesová, prod.: Katarína Kerekesová, Anna Vášová, Jiří Mika

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ RÉŽIA

Peter Bebjak film: Tieňohra

Michal Blaško film: Obeť

Ivo Trajkov film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ SCENÁR

Rasťo Boroš film: Čierne na bielom koni

Jakub Medvecký film: Obeť

Jana Skořepová, Ivo Trajkov film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ KAMERAMANSKÝ VÝKON

Peter Bencsík film: Piargy

Federico Cesca film: Svetlonoc

Martin Žiaran film: Tieňohra

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ STRIH

Pavel Hrdlička, Thibault Hague Bensimon film: Svetlonoc

Marek Kráľovský film: Tieňohra

Michal Reich film: Piargy

Alena Spustová film: Dežo Hoffmann – fotograf Beatles

 

NAJLEPŠÍ FILMOVÝ ZVUK

Juraj Baláž, Ivo Heger film: Piargy

Clemens Endreß, Matthias Schwab, Simone Weber, Viktor Krivosudský film: Obeť

Jiří Klenka film: Tieňohra

 

NAJLEPŠIA FILMOVÁ HUDBA

Juraj Dobrakov film: Tieňohra

Kiril Džajkovski film: Piargy

Pjoni, Rob film: Svetlonoc

 

NAJLEPŠÍ ARCHITEKT – SCÉNOGRAF

Tomáš Berka film: Piargy

Tomáš Berka film: Svetlonoc

Miriam Struhárová film: Čierne na bielom koni

 

NAJLEPŠIE KOSTÝMY

Erika Gadus film: Obeť

Alexandra Grusková film: Plastic Symphony

Anita Hroššová film: Piargy

Františka Králíková film: Arvéd

Katarína Štrbová Bieliková, Anna Hrušková film: Kryštof

Helena Tavelová film: Zakliata jaskyňa

 

NAJLEPŠIE MASKY

Anita Hroššová film: Piargy

Juraj Steiner, Martin Blizniak film: Kryštof

Vladimír Wittgruber film: Svetlonoc

 

NAJLEPŠIE VIZUÁLNE EFEKTY

Boris Masník film: Arvéd

Tibor Meliš film: Svetlonoc

Jaromír Pesr, Michal Plička film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Judit Bárdos (Juliša) film: Piargy

Natália Germani (Šarlota) film: Svetlonoc

Vita Smačeľuk (Irina) film: Obeť

 

NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

Jana Kvantiková (Johanka) film: Piargy

Iva Bittová (Otyla) film: Svetlonoc

Jana Oľhová (teta Uľa) film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON V HLAVNEJ ÚLOHE

Attila Mokos (Ján Roháč) film: Piargy

Milan Ondrík (Bandy Koháry) film: Čierne na bielom koni

Milan Ondrík (Jan Kavka) film: Tieňohra

 

NAJLEPŠÍ MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE

 

Marek Geišberg (Tomáš) film: Svetlonoc

Attila Mokos (Lučáno Ármin Wámbéry) film: Čierne na bielom koni

Marián Geišberg (biskup) film: Piargy

 

NAJLEPŠÍ TELEVÍZNY FILM/MINISÉRIA/SERIÁL

Jozef Mak r.: Peter Bebjak, prod.: Roman Genský, Peter Bebjak, Rasťo Šesták

Kôň r.: Martin Šulík, prod.: Rudolf Biermann, Martin Šulík

Krakonošovo tajomstvo r.: Peter Bebjak, prod.: Rasťo Šesták, Peter Bebjak, Sláva Adamíková

mak
foto: ARINA / Mayo Hirc