Od vzniku Audiovizuálneho fondu v roku 2009 prešla slovenská kinematografia raketovým reštartom. Od počiatočných 9 filmov v roku 2010 sa ich vďaka jeho podpore vyprodukovalo od roku 2013 každoročne viac ako 20 s historickým vrcholom v roku 2019, keď vzniklo až 43 filmov. Po viac než 13 rokoch, keď Audiovizuálny fond riadil Martin Šmatlák, dochádza v jeho vedení k zmene. V akom stave ho prevezme nový riaditeľ Peter Badač, ktorého Rada AVF zvolila v čase uzávierky čísla?

Zdravá evolúcia Audiovizuálneho fondu

Za vyše trinásť rokov kontinuálnej podpornej činnosti sa mechanizmy fungovania Audiovizuálneho fondu (AVF) vyladili natoľko, že dnes ho možno považovať za modernú a transparentnú kultúrnu inštitúciu, ktorá postupne vyrástla z detských chorôb:

darí sa jej zamedzovať konfliktom záujmov, odborné komisie majú vysokú mieru autonómie a ich rozhodnutia aj navrhnutá výška podpory sú vo väčšine prípadov konečné. Hodnotenia členov a členiek komisií od roku 2012 nie sú anonymné; ich rady sa navyše postupne rozšírili, omladili a čoraz častejšie sú rodovo vyvážené. Okrem toho AVF v posledných rokoch v prípade pozitívne hodnotených projektov presadzuje stratégiu prideľovania požadovanej sumy bez jej významnejšieho krátenia, s rozdelením podpory na viaceré splátky v priebehu celého obdobia realizácie projektu, takže projekty sa už nemusia štiepiť do viacerých realizačných fáz a prechádzať zakaždým novým procesom hodnotenia.

To, že Audiovizuálny fond má mechanizmy v zásade správne nastavené, potvrdzujú aj zverejnené projekty riadenia troch kandidátov a jednej kandidátky na post riaditeľa AVF. Ich vízie toho, kam by mal AVF ďalej smerovať, sú viac evolučné než revolučné a väčšina bodov, ktoré sa v nich objavujú, nájdeme už v projekte riadenia, s ktorým sa o funkciu riaditeľa uchádzal Martin Šmatlák v roku 2019. Audiovizuálny fond – ako naznačili vo svojich koncepciách všetci kandidáti – potrebuje predovšetkým posilňovať komunikáciu smerom k verejnosti, rozvíjať spoluprácu so zahraničnými inštitúciami, aktívne sa spájať a spolupracovať s partnermi z podnikateľského prostredia, s televíziami či s inými fondmi, rozvíjať a evaluovať kompetencie členov hodnotiacich komisií a v neposlednom rade aj inovovať svoj elektronický registračný systém. Dvaja z kandidátov pritom navrhujú aj zmeny, na ktorých presadenie by sa musela meniť aktuálne platná legislatíva.

Rozpracované projekty, rozfázovaná produkcia

Nový riaditeľ však zdedí aj viacero rozpracovaných projektov, medzi ktorými nájdeme niekoľko takých, čo mali byť pôvodne dokončené už pred niekoľkými rokmi. Audiovizuálny fond začiatkom decembra 2022 evidoval 38 rozpracovaných projektov hraných kinematografických diel a 7 projektov hraných televíznych diel, ktorých podpora z AVF je spolu takmer 16 744 000 eur. Viaceré z týchto diel sú už dokončené a čakajú len na svoje kinematografické uvedenie. Niektoré z nich dokonca premiéru už mali – napríklad komédiu Kôň Martina Šulíka odvysielala na Vianoce 2022 RTVS. Filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej prichádzajú do kín tento mesiac. Dokončený je už aj dlho očakávaný druhý celovečerný film Mátyása Priklera Moc a zdá sa, že dlhší čas je hotové aj pokračovanie slávnej Perinbaby Juraja Jakubiska Perinbaba a dva svety, ktorého premiéra sa odkladala najmä pre obmedzené fungovanie kín počas covidovej pandémie. V decembri 2022 sa termín premiéry tohto filmu opäť posunul, aby nekolidoval s inými nasadenými titulmi a zasiahol v kinách čo najviac divákov.

Na zozname rozpracovaných projektov je aj 26 dokumentárnych filmov pre kiná, 15 televíznych dokumentov a seriálov – viacero z nich je už taktiež hotových, odpremiérovaných alebo aspoň pripravených do distribúcie (Žena novej doby Anny Gruskovej, ±90 Mareka Kuboša, Poznámky z Eremocénu Viery Čákanyovej...). Pracuje sa aj na 16 animovaných filmoch či dieloch seriálov, jeden animovaný film sa po premiére v Berlíne čoskoro chystá do distribúcie (koprodukčné maďarsko-slovenské Umelohmotné nebo).

Niektoré filmové projekty sa rodia dlho a ťažko – a nemusí ísť nevyhnutne len o časozberné dokumentárne snímky. Napríklad celovečerný animovaný film Petra Budinského Tvojazem, ktorý prišiel do kín v roku 2022, začal vznikať už v roku 2011. Jeho vývoj prebiehal v niekoľkých etapách a bol ukončený v roku 2016. Samotná produkcia sa realizovala od roku 2017. V registračnom systéme Audiovizuálneho fondu je rozdelená na dve fázy. Celková podpora prvého veľkého majoritne slovenského 3D animovaného filmu zo zdrojov AVF dosiahla výšku 972 000 eur pri celkovom rozpočte 3 295 000 eur. Tvojazem získala významnú podporu aj z RTVS (125 000 eur), z českého Štátneho fondu kinematografie a Českej televízie či od belgických koprodukčných partnerov alebo – ešte vo fáze vývoja – z medzinárodného programu MEDIA.

Hoci fázovanie produkcie pri žiadaní podpory z Audiovizuálneho fondu je, resp. bolo pre finančne nákladné projekty typické, môže sa laickej verejnosti napriek transparentnosti registračného systému AVF zdať neprehľadné a sťažovať orientáciu v tom, ako projekt vzniká či ako je finančne zabezpečený – zvlášť vtedy, ak paralelne s podporou AVF vzniká napríklad aj seriálová verzia kinematografického diela, určená na televízne vysielanie.

Nedokončený Generál

Presne to je prípad dodnes nedokončeného projektu životopisného veľkofilmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi Generál, ktorý od roku 2013 vzniká v produkcii spoločnosti

JMB Film & TV Production Bratislava Milana Stráňavu a jeho pôvodný rozpočet bol vyčíslený na 4,5 milióna eur. Producent naň už takmer pred desiatimi rokmi získal z AVF podporu na vývoj, priaznivo sa k látke postavila aj RTVS, ktorá na filmové dielo a na trojdielnu televíznu minisériu vyčlenila v roku 2017 takmer 1,2 milióna eur. Scenár filmu napísala a film mala aj režírovať Mariana Čengel Solčanská, ktorá je zároveň autorkou Štefánikovej biografickej literárnej fikcie s rovnomenným názvom Generál. Producent Milan Stráňava vstúpil po fáze vývoja do rokovaní s potenciálnymi koprodukčnými partnermi vo Francúzsku, v Taliansku či v Rusku; podporu mu prisľúbila aj Česká televízia. Hoci v roku 2016 získala spoločnosť JMB Film & TV Production z Audiovizuálneho fondu podporu na produkciu 200 000 eur, už nasledujúci rok, zrejme aj vzhľadom na priaznivú reakciu z RTVS, podal producent na AVF ďalšiu žiadosť o podporu vo výške 950 000 eur, z ktorej napokon získal 650 000 eur.

Po nezhodách medzi producentom a režisérkou, ktoré Stráňava vo vyúčtovaní pre AVF vysvetlil okrem iného neochotou Mariany Čengel Solčanskej urobiť úpravy vyžadované zo strany RTVS, aby sa film mohol vysielať bez obmedzenia v prime time pre všetky vekové kategórie, sa ich cesty v novembri 2017 rozišli. Producent potom získal pre projekt francúzskeho režiséra Jérôma Cornuaua. V tom čase už začalo prepisovanie a úpravy scenára i nová režijná koncepcia, ktoré sú za normálnych okolností výsledkom vývoja, pripravované dielo predražovať. V máji 2018 upozornila na nákladný projekt vtedajšia poslankyňa za SaS Renáta Kaščáková, ktorá spochybnila nielen samotné financovanie projektu, ale aj celkové prerozdeľovanie verejných zdrojov cez AVF a dokonca podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za subvenčný podvod. Nezákonný postup zo strany AVF kontroly nepreukázali, ale financovanie projektu Generál zo strany RTVS bolo načas pozastavené, čo podľa vyjadrení producenta narušilo peňažný tok a otriaslo dôverou koprodukčných partnerov.

Dvoma dodatkami ku koprodukčnej zmluve s RTVS z rokov 2018 a 2019 sa pozmenili viaceré podmienky koprodukčnej zmluvy – menilo sa prerozdelenie koprodukčného vkladu RTVS medzi film a tri epizódy minisérie a najmä sa posúvali dátumy odovzdania hotového diela (najskôr na rok 2019, potom 2020). V máji 2019 predložila spoločnosť JMB Film & TV Production ešte jednu žiadosť o podporu z Audiovizuálneho fondu – vtedy už výhradne na produkciu trojdielnej televíznej minisérie. Napriek nejednoznačným hodnoteniam – najmä zo strany českých členov komisie – získal projekt ďalších 200 000 eur z verejných zdrojov. Česká televízia, pre ktorú malo vzniknúť dvojdielne televízne dielo, a nakoniec aj dvaja francúzski koproducenti – súkromné osoby Alexandre Pajon a herečka slovenského pôvodu Beáta Greneche Kráľová – však od zmlúv postupne odstúpili. Napokon odstúpil od režijnej zmluvy aj Jérôme Cornuau. Producent následne angažoval do projektu tretieho režiséra Jiřího Chlumského, ktorý mal na Cornuauovu prácu nadviazať. Do realizácie vstúpil napokon v rokoch 2020 a 2021 ešte ďalší faktor: celosvetová pandémia covidu-19. Tá však zasiahla celú sféru audiovízie a väčšina projektov, ktorých realizácia sa pre ňu omeškala, už do kín prišla alebo čoskoro príde. Generál však ani po desiatich rokoch stále nie je hotový. Dnes možno povedať, že vzniká v čisto slovenskej produkcii, a to predovšetkým z verejných zdrojov a zo zdrojov zo štátneho rozpočtu. Jeho skutočné náklady predstavujú zatiaľ podľa registračného systému AVF takmer 2,4 milióna eur. Výška podpory z Audiovizuálneho fondu dosiahla podľa informácií z jeho registračného systému 1 214 876 eur, producent z nej už vyčerpal viac ako milión eur.

„Vnímam ho ako najnešťastnejší projekt za celé obdobie fungovania fondu. (...) Pred časom dokonca poslúžil ako zámienka na spochybnenie celého fondu a jeho fungovania. To bol, samozrejme, nezmysel a som rád, že naše prostredie to vtedy jasne pochopilo a postavilo sa za fond. Jeden nevydarený projekt či nezodpovedný žiadateľ nemôže byť dôvodom na útok proti celému systému,“ hovorí v rozhovore pre Film.sk Martin Šmatlák, ktorý bol do januára 2023 riaditeľom AVF. „Myslím si, že projekt Generál je nezodpovedne a zbytočne premárnenou príležitosťou. Nechcem robiť arbitra, kto v tomto prípade porušil zákon a v akej miere. Na to sú iné inštitúcie a tie nech si robia svoju prácu, rád im pritom poskytnem súčinnosť. No stále som presvedčený o tom, že fond pri tomto projekte nepochybil tak, aby niesol právnu či vecnú spoluzodpovednosť za nedokončené dielo aj za minuté peniaze. To je otázka pre producenta a pre jeho partnerov,“ dodáva Šmatlák.

Prerušenie a ukončenie realizácie

To, že sa od realizácie projektu pripraveného do produkcie po fáze producentského vývoja upustí,  nie je až také výnimočné. Mnoho projektov podporených vo fáze vývoja neskôr nezíska potrebné finančné zabezpečenie, či už od koprodučných partnerov, alebo z verejných zdrojov; iným v realizácii dočasne alebo natrvalo zabránia objektívne príčiny. Tak to bolo napríklad pri projekte Ema a smrtihlav, ktorý mal podľa vlastnej predlohy režírovať Peter Krištúfek. Niekoľko rokov po jeho tragickej smrti sa réžie napokon ujala Iveta Grófová a film by mal mať premiéru ešte tento rok.

No len vo vzácnych prípadoch audiovizuálne dielo, ktoré získalo z AVF podporu na viacero fáz produkcie, napokon nevznikne vôbec. V minulosti napríklad vrátila dotáciu na prvú fázu realizácie projektu Čubírková, ktorý mal režírovať Robert Šveda, spoločnosť D.N.A. a v roku 2017 vrátila dotáciu na projekt Zabudnutý epos (Slovanská epopeja), podporený ešte v roku 2013, zase produkčná spoločnosť J & J JAKUBISKO FILM EUROPE. Vo všetkých prípadoch však išlo o sumy v desaťtisícoch eur a projekt sa ukončil pomerne krátko po fáze vývoja.

Generál tak zostáva jediným prípadom dlhodobo nedokončeného a očividne problematického projektu, s ktorým sa nový riaditeľ bude musieť vyrovnať.

Mária Ferenčuhová
foto: Bontonfilm

Audiovizuálny fond funguje štrnásty rok. Jeho riaditeľom bol od samého začiatku Martin Šmatlák, ktorý bol v apríli 2019 do tejto funkcie vymenovaný už tretíkrát. Zo svojho postu sa rozhodol odísť ešte pred uplynutím tohto päťročného funkčného obdobia, lebo kandiduje na rektora Vysokej školy múzických umení. Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 18. januára 2023 zvolila za nového riaditeľa fondu filmového producenta Petra Badača. Rozhovor vznikol ešte pred touto voľbou.

V akom stave odovzdáte fond svojmu nástupcovi alebo nástupníčke?

To najlepšie posúdi ona či on, ak sa s fondom bližšie zoznámi. Medzi kandidátmi nie je nikto zo zamestnancov alebo z členov orgánov fondu. Viacerí prihlásení sú síce aktívni v našich odborných komisiách, no z tejto pozície môžu poznať fond iba sčasti. Sám neviem posúdiť, ako dlho môže takéto zoznamovanie sa trvať, lebo s fondom žijem od jeho narodenia a predtým som sa takmer dve desaťročia venoval myšlienke na jeho zriadenie. Preto nie som schopný objektívne pomenovať, v akom stave preberie fond môj nástupca či nástupníčka. Navyše, nemám pocit, že fond niekomu odovzdávam. Fond má svoje riadne fungujúce orgány aj administratívu, je to živý aj životaschopný organizmus. Nie je to vec, ktorá sa dá len tak odovzdať. Samozrejme, rád postúpim svoju funkciu tomu, koho rada vyberie, a poskytnem mu svoju súčinnosť. Kontinuitu fungovania fondu pritom považujem za najdôležitejšiu a verím, že to tak cítime všetci, ktorým na fonde záleží.

S akým rozpočtom bude AVF v roku 2023 pracovať?

Rozpočet fondu je stabilizovaný už dlhší čas. Jeho variabilnou súčasťou sú iba financie na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorá z roka na rok narastá. Tá sa vypláca spätne a jej celková suma sa odvíja od konkrétnych projektov, ktoré sa na Slovensku realizujú, a od oprávnených výdavkov, ktoré žiadatelia správne vyúčtujú. Preto sa nedá vopred podrobne rozpočtovať. Máme však s ministerstvami kultúry aj financií dohodnutý mechanizmus, podľa ktorého sa v štátnom rozpočte vypočíta odhadovaná podpora audiovizuálneho priemyslu na príslušný rok. Tentoraz je to takmer 6,3 milióna eur. K tomu pripočítajme 6 miliónov eur na podporu audiovizuálnej kultúry, ktoré má fond garantované v zákone. Ak k tomu pridáme aj približne tri milióny eur, ktoré fond každoročne vyberie od svojich prispievateľov, a ďalšie vlastné zdroje fondu, tak celková suma, s ktorou fond plánuje hospodáriť v tomto roku, presiahne 15 miliónov eur. Ak bude treba na podporu audiovizuálneho priemyslu viac peňazí, bude sa to riešiť rozpočtovým opatrením.

S akými výzvami sa nový  riaditeľ alebo riaditeľka bude musieť popasovať?

Za jednu z najdôležitejších výziev považujem každoročnú valorizáciu príspevku zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálnej kultúry. Tá je totiž v zákone uvedená ako „garantované minimum“, no už roky je určená iba nominálne bez akéhokoľvek valorizačného mechanizmu. Ale 6 miliónov eur pred šiestimi rokmi, keď sa táto suma uzákonila, malo výrazne vyššiu „kúpnu silu“ než teraz. V rámci prípravy stratégie rozvoja kultúry sme navrhovali zaviesť pre všetky tri verejnoprávne fondy pravidelný valorizačný mechanizmus aspoň podľa miery inflácie. Hoci aj s možnosťou, že by takéto zvyšovanie sumy mohlo byť viazané napríklad na vytváranie rezervy, ktorú by fond použil v prípade nečakaných krízových situácií, aké nastali nedávno.

Ďalšou výzvou pre všetkých je inovácia registračného systému a webového sídla fondu, ktoré za tie roky už naozaj potrebujú zmenu a prechod na čo najviac „bezpapierových“ úkonov. Najmä pri registračnom systéme je to citlivá vec, lebo sa dotkne všetkých žiadateľov. Zároveň treba vyriešiť kontinuitu aj históriu údajov a zároveň zmapovať a prípadne aj upraviť procesy predkladania, kontroly a hodnotenia žiadostí.

Za svoju nenaplnenú, ale stále aktuálnu výzvu považujem aj úpravu vyúčtovaní poskytnutých dotácií so zameraním na merateľné ukazovatele dosiahnutej hodnoty za peniaze na úrovni jednotlivých podporených projektov. To však nejde urobiť bez lepšej súčinnosti pri poskytovaní informácií od podporených žiadateľov.

Pandémia, ale aj iné objektívne dôvody zdržali či znemožnili realizáciu viacerých projektov. Ktoré projekty ostávajú stále otvorené, hoci ich premiéra bola pôvodne naplánovaná ešte pred pandémiou? Diváci sa už tretiu zimu nedočkali napríklad pokračovania Perinbaby Juraja Jakubiska.

Stále verím, že sa novej Perinbaby od Juraja Jakubiska dočkáme aj v kinách. Z toho, čo som mal možnosť vidieť, si myslím, že sa bude na čo pozerať. Netreba v tom hľadať spontánne čaro pôvodnej rozprávky, lebo to je už neopakovateľné. Ale Jakubiskova pozitívna posadnutosť filmovými obrazmi stále neutícha a digitálne technológie jej otvárajú takmer nekonečné možnosti. Len si už raz treba povedať, že je „hotovo“, a presvedčiť o tom aj distribútora, kinárov a najmä divákov.

Pandémia veľmi negatívne zasiahla do dokončenia aj do uvedenia viacerých nových slovenských filmov. No po dočasnom odložení sa postupne darí dostať ich do kín aj na svetové festivaly. Počet našich kinosál ani ich premietacie časy sa nedajú nafúknuť, takže sa v ostatných mesiacoch stalo, že naraz prišlo do kín viacero nových slovenských filmov, ktoré sa v nich nestihli poriadne „ohriať“.

Žijeme obdobie výraznej systémovej zmeny v distribúcii audiovizuálnych obsahov aj v správaní divákov. Pandémia túto zmenu len urýchlila a my sa v nej zatiaľ nevieme celkom zorientovať ani ju nestíhame poriadne spoznať či pomenovať. Ako príklad uvediem aktivity, ktoré viaceré kiná po ich zavretí začali uplatňovať ako „premietanie“ cez internet. Považujem za veľmi pozitívne riešenie, že v situácii, keď nemôže prísť divák do kina, príde kino za divákom. Problém však nastal pri otázke, či diváci, ktorí si takto „z gauča“ pozrú film, majú byť započítaní do štatistík o jeho návštevnosti a tržbách. Navonok to znie ako úplná somarina, ale podľa mňa to svedčí iba o tom, že nie sme schopní operatívne reagovať na zmeny, ktoré k nám prichádzajú. Lebo naozaj nevidím žiaden rozdiel v tom, či konkrétny film nájde svojho diváka v kine, na online platforme, v televíznom vysielaní, či na akomkoľvek nosiči. Dôležité je, aby divákov niekde našiel a aby sme ich vedeli aspoň spočítať.

V akom stave je momentálne projekt spoločnosti JMB Film & TV Production Bratislava Milana Stráňavu Generál? Preberali ste jeho dokončenie s novým vedením RTVS?

Vnímam ho ako najnešťastnejší projekt za celé obdobie fungovania fondu. Nakopilo sa okolo neho priveľa hádok, udaní, závisti, podozrievania či iných prejavov negatívnej energie aj vzťahov. Pred časom dokonca poslúžil ako zámienka na spochybnenie celého fondu a jeho fungovania. To bol, samozrejme, nezmysel a som rád, že naše prostredie to vtedy jasne pochopilo a postavilo sa za fond. Jeden nevydarený projekt či nezodpovedný žiadateľ nemôže byť dôvodom na útok proti celému systému.

Myslím si, že projekt Generál je nezodpovedne a zbytočne premárnenou príležitosťou. Nechcem robiť arbitra, kto v tomto prípade porušil zákon a v akej miere. Na to sú iné inštitúcie a tie nech si robia svoju prácu, rád im pritom poskytnem súčinnosť. No stále som presvedčený o tom, že fond pri tomto projekte nepochybil tak, aby niesol právnu či vecnú spoluzodpovednosť za nedokončené dielo aj za minuté peniaze. To je otázka pre producenta a pre jeho partnerov. S pánom Machajom sme sa zhodli, že na to, aby sme zodpovedne vedeli rozhodnúť o ďalšom postupe, potrebujeme dôkladne poznať doterajšiu históriu projektu – finančnú, právnu aj obsahovú. Tú by mal dať producent k dispozícii, ak nechce predlžovať bezvýslednú agóniu projektu právnou cestou. A to sme mu aj spoločne povedali.

Osobne sa mi však pri Generálovi potvrdilo dlhoročné poznanie: ak je podnetom na vznik diela „spoločensko-politická“ objednávka, spravidla sa to skončí problémom či paškvilom. A to si, žiaľ, Štefánik ani slovenská audiovízia nezaslúžia.

Koľko pôvodne podporených projektov sa za vaše pôsobenie nedokončilo alebo zaseklo v niektorej fáze produkcie? Čo sa v ich prípade udialo?

Jediným dlhodobo „zaseknutým“ projektom je iba Generál. Je normálne, že niektoré podporené projekty sa napokon nepodarí zrealizovať a prijímateľ vráti dotáciu. Za štrnásť rokov bolo takýchto projektov 45, čo je asi jedno percento zo všetkých podporených žiadostí. Aj pri problematických projektoch sme sa vždy usilovali nájsť riešenie, aby sa projekt napokon zrealizoval. Takýto výsledok aj z hľadiska efektivity vynaložených verejných peňazí považujem za lepší, ako sa naháňať po súdoch a žiadať vrátenie dotácie tam, kde to reálne nie je veľmi možné.

Ministerka kultúry Natália Milanová nepatrí k osobám, ktoré by sa rady zviditeľňovali, mienkotvorné médiá ju prezentujú, akoby ani neexistovala. Ako sa vám s ňou spolupracovalo?

Od vzniku fondu bola a je pre fond kľúčovou spolupráca s ministerstvom kultúry. Zväčša sa nám darilo udržiavať ju v polohe partnerskej spolupráce. Nie je to teda iba otázka komunikácie so súčasnou ministerkou, ale s celým jej tímom, ktorý má zastúpenie v orgánoch fondu. Z hľadiska zabezpečenia fondu a jeho zdrojov vrátane mimoriadnych „pandemických“ príspevkov bola táto spolupráca korektná a operatívna. Myslím si, že súčasné ministerstvo chce vnímať potreby aj aktuálnu situáciu celého audiovizuálneho či kultúrneho prostredia. Iná vec je, či to dokáže aj presadiť v konkrétnych politických, legislatívnych a ekonomických riešeniach. Nedávne politické rozhodnutie o zrušení koncesionárskych poplatkov je pre mňa príkladom toho, ako môže krátkozraké či utilitárne politikárčenie zvíťaziť nad systémovým riešením aj nad zdravým rozumom. Nikto nepovedal, čo pozitívne toto rozhodnutie prinesie a ako sa v praxi môže zrealizovať, ale naši politici to už predstavili ako hotovú vec. Je to škoda.

Počas vášho pôsobenia vo funkcii riaditeľa AVF ste sa vyjadrovali najmä ku kvantitatívnym ukazovateľom zdravia slovenskej audiovízie. V 90. rokoch ste však patrili k najrenomovanejším slovenským filmovým kritikom. Ktoré nové slovenské filmy sú vám najbližšie, ktoré považujete za najzaujímavejšie?

Keď som sa stal riaditeľom fondu, tak som zámerne rezignoval na svoju pôvodnú profesiu, lebo som to považoval za potrebné pre výkon tejto funkcie. Ak sa mi podarí k písaniu o filmoch aspoň trochu vrátiť, tak potom možno odpoviem aj na túto otázku (smiech).

Čo vám v slovenskej audiovizuálnej krajine ešte stále chýba?

Mne osobne nič. Sme štandardná európska filmová krajina v stave, ktorý sa pred časom zdal nedosiahnuteľný. Na to, aby sme v medzinárodnom kontexte boli naozaj konkurencieschopní a nielen lacnou pracovnou silou a 33 % cash rebate, nám však stále chýba moderná infraštruktúra a ľudia, ktorí ju budú schopní obsluhovať.

Popri vedení AVF ste po celý čas pôsobili aj ako docent a od roku 2014 ako profesor na Katedre produkcie FTF VŠMU. Nedávno ste oznámili svoju kandidatúru na funkciu rektora VŠMU. S akou víziou do toho idete?

Idem do toho s veľkým rešpektom k tej funkcii aj ku škole, na ktorú som prvý raz vkročil začiatkom roku 1980 ako dosť strémovaný a málo zorientovaný uchádzač o štúdium. Som úprimne rád, že ma tá škola vtedy prijala, a chcel by som jej v závere svojej profesijnej kariéry vrátiť aspoň časť z toho, čo mi dala. Svoju víziu si postupne formujem, ale jednou z tém bude na jednej strane väčšia ekonomická a administratívna samostatnosť fakúlt a na druhej strane úsilie lepšie prepájať ich kreatívne aj študijné možnosti. Tá škola má jedinečný tvorivý potenciál práve v tomto spojení a v jeho každoročnej obmene o nových študentov. Je to pôda ako stvorená na kreatívnu spoluprácu a na jej prezentáciu navonok. Nemyslím si, že na to treba veľa peňazí, ale najmä vhodné nástroje a lepšiu komunikáciu v škole aj s prostredím, kde sa môžu naši študenti a absolventi tvorivo uplatniť.

Koncom minulého roka ste boli zvolený do prezídia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá tento rok oslávi štvrťstoročie svojej existencie. Za ten čas sa jej podarilo veľa – či už ide o založenie národných filmových cien Slnko v sieti, alebo celkovo o viditeľnosť slovenského filmu doma aj v zahraničí. Pred akými úlohami stojí dnes?

Za mimoriadne dôležité považujem „zobudenie“ členskej základne akadémie a jej aktívnejšiu účasť na hlavných činnostiach SFTA. Len tak sa dá zvýšiť legitimita rozhodovania v tom, čo má SFTA naozaj jedinečné vo svojom poslaní – teda Slnko v sieti, Oscary a Európsku filmovú cenu. Myslím si, že akadémia by mala iniciovať aj niečo, čo by sme mohli nazvať „slovenská audiovizuálna platforma“ – teda otvorený priestor na diskusiu a na presadzovanie spoločných zámerov, návrhov a riešení celého nášho audiovizuálneho prostredia. Máme na to potenciál aj skúsenosti a možno sa nám to čoskoro zíde.

Mária Ferenčuhová
foto: Miro Nôta