Príbeh na druhej koľaji

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Mesto na Dunaji (1985) v réžii Rudolfa Urca je o meste, kde kúsok histórie či tajomstva skrývajú alebo odhaľujú každé panelákové dvere.

Sedemminútová snímka, v ktorej sa kombinuje animácia s použitím fotografií, sa v slovenských kinách premietala ako predfilm sci-fi rozprávky s ekologickým posolstvom Tretí šarkan (1985) režiséra Petra Hledíka.

V úvode Mesta na Dunaji vidí divák dominantnú panorámu Bratislavy 80. rokov bez Mosta SNP, iba s Hradom a Dómom svätého Martina. Pozitívy sa striedajú s negatívmi a po titulkovej sekvencii sa pred objektívom rýchlo mihajú stránky cestovného poriadku. Prichádza animovaný vlak, polocelky a polodetaily kreslených postáv striedajú zábery s prostredím hlavnej stanice zachyteným objektívom fotoaparátu. Nasleduje dopravný ruch veľkomesta v prelínaní kreslených a fotografických záberov a kreslené historické míľniky hlavného mesta, prerušované chvíľkami turistickej reality, aby opäť pokračovali a v skratke zhrnuli neľútostné boje aj slávne korunovácie, fotogéniu Hradu a Dunaja počas západu Slnka aj jeho ničivý požiar. Po historickom exkurze je čas na kolekciu modernej architektúry druhej polovice 20. storočia. A Bratislava je tu aj mestom krásnych herečiek.

Pod námet a scenár Mesta na Dunaji sa podpísali Rudolf Urc a Ivan Popovič, dramaturgom bol Jozef Kolber, kameru mal na starosti Milan Peťovský, strih Kristián Bezák. Tvorcovia použili hudbu Mariána Vargu. V snímke pracujú s výtvarnými návrhmi Valérie Takáčovej a s fotografiami Oľgy Bleyovej. Valéria Takáčová spolu s Ladislavom Csurmom mali na starosti aj animáciu. Ako v knihe Slovenský animovaný film pripomína Rudolf Urc, Valéria Takáčová neskôr prešla od rozsiahlej animačnej tvorby na celom rade kreslených filmov k autorskej téme v snímke Z rozprávky do rozprávky (1990) – tvorilo ju niekoľko blackoutov, v ktorých parodovala známe rozprávkové motívy.

Z Mesta na Dunaji sa dá vytušiť príbeh stretnutia ženy a muža, ktorý za ňou príde do Bratislavy, no samotná udalosť je v snímke kombinujúcej techniky dokumentárneho a animovaného filmu, skôr v úzadí. „V prípade Mesta na Dunaji, primárna je vizuálne zaujímavá prezentácia mesta Bratislavy, vzťah kresby, ktorá stavbu predchádza a jej realizácie v priestore, kde sa stáva životným priestorom obyvateľov mesta,“ píše filmová teoretička Eva Šošková v rozsiahlej štúdii venovanej Urcovi ako aktívnemu filmárovi i osobnosti filmovej reflexie v zborníku Rudolf Urc – tvorca a interpret histórie. Podľa Šoškovej je snímka autorsky najvýraznejším Urcovým projektom a vďaka použitým technikám predstavuje priesečník jeho dokumentárnej a animovanej tvorby. Určujúcou je v tomto prípade podľa nej kategorická filmová forma, typická pre dokumenty, a hlavnou zobrazenou kategóriou je mesto Bratislava. Formy sa však striedajú a v snímke je načrtnutá už spomínaná línia stretnutia muža so ženou. „Výsostné postavenie konca filmu získala stretávajúca sa dvojica muža a ženy, čím sa prevažne kategorický film končí naratívnym aspektom – happy-endom,“ píše Šošková. „Spomenuté príklady však nie sú len ozvláštnením kategorickej formy, ale majú aj iné funkcie – skúmajú hranice foriem spojené s našimi očakávaniami, hranice filmových druhov a realizmu. A to bolo svojho času v slovenskej animácii výnimočné, nakoľko až do dnešného dňa sa slovenský animovaný film veľmi ťažko vzdáva postáv a príbehu, ktorý je nosný.“

mak
foto: archív SFÚ