Cisár pán vidí, či si dobré dievča

Najnovší film Mariany Čengel Solčanskej mal svetovú premiéru v novembri na festivale Black Nights v Tallinne. Vo februári prichádza historická romantická dráma do slovenských kín.

Pätnásťročná Anka prichádza v období pred prvou svetovou vojnou z Banskej Štiavnice do Prahy, aby pracovala ako slúžka v panskej rodine. Na niekoľkých poschodiach rozsiahleho sídla žijú vedľa seba dve spoločenské triedy, ktoré delia priepastné rozdiely – rodina vysokopostaveného rakúsko-uhorského úradníka a služobníctvo. Anka sa v dome stretáva s Resi, najstaršou a jedinou dcérou, ktorej budú rodičia onedlho hľadať vhodného manžela. Medzitým služobníctvo zabezpečuje chod domu, spĺňa všetky požiadavky panstva a po odchode Anky od mamy sa stáva jej novou rodinou.

Do titulnej roly obsadila Čengel Solčanská mladú herečku Danu Droppovú, ktorá sa objavila aj vo filme Sviňa či v seriáli Sestričky. Ostatné dôležité úlohy obsadili tvorcovia známymi hereckými tvárami – matku Resi stvárňuje Zuzana Mauréry, jej manžela hrá Karel Dobrý, slúžku Lízu Vica Kerekes a v úlohe kuchárky Kristíny, ktorá pod drsnou pragmatickosťou skrýva empatiu, sa predstaví Anna Geislerová. „Moravská kuchárka Kristína je sčítaná, národne uvedomelá a dobrovoľne sa rozhodla zostať navždy slobodná a bezdetná. Pozoruje feministické snahy sufražetiek a imponujú jej. Jej vlastný feminizmus sa prejavuje všeobecne deklarovanou nenávisťou k mužom, stratou viery a tým, že vykonáva potraty,“ píše režisérka Čengel Solčanská v autorskej explikácii k projektu. Kristína obhajuje ženy aj ich rozhodnutia podstúpiť interrupciu ako právo rozhodnúť o svojom tele.

Slúžka je adaptáciou rovnomennej knihy spisovateľky a scenáristky Hany Lasicovej, ktorá je s Čengel Solčanskou spoluautorkou scenára k filmu. Príbeh Slúžky je inšpirovaný spomienkami na Annu M., slúžku a pestúnku mamy a tety Hany Lasicovej Magdy a Emílie Vášáryových. „So scenáristkou Hanou Lasicovou sme sa prvýkrát stretli na káve, keď mala moja dcéra iba mesiac. Dnes má osem a pol roka,“ spomínala pre Film.sk pred rokom Mariana Čengel Solčanská. „Niektoré projekty vznikajú hladko, financovanie Slúžky bol však zdĺhavý a náročný proces. Navyše jednu z kľúčových herečiek odstavil v poslednej etape nakrúcania covid a my sme mohli buď rozobrať dekoráciu a ísť domov, alebo v momente na pľaci prepísať scenár. Fascinuje ma, že dielo si žije vlastným životom, a niekedy mám dojem, že nie my tvoríme film, ale film formuje a vytvára nás.“ Nakrúcanie filmu sa začalo v septembri 2020, podľa pôvodných informácií mala ísť Slúžka do kín už na jeseň 2022, no premiéra bola nakoniec posunutá na začiatok roka 2023.

„V ostatných rokoch je pre publikum čoraz zaujímavejšie sledovať ženské príbehy, prípadne príbehy poňaté zo ženského uhla pohľadu,“ napísala v autorskej explikácii filmu Hana Lasicová. „Život kráľovnej Alžbety II., nástup mladej Márie Terézie na trón, utopistický Život služobníčky a tak ďalej a tak ďalej. Domnievam sa, že sa televíznemu a filmovému publiku, ktoré pozostáva z väčšej časti zo žien, prejedli príbehy mužov a chce vidieť, cítiť a prežiť niečo, čo je mu blízke, z čoho môže odčítať spojenie so svojimi vlastnými náhľadmi, starosťami a radosťami. Ženy chcú vlastne vidieť na plátne samy seba a uistiť sa, že to, čo prežívajú, nie je ojedinelé a že ich témy zaujímajú aj niekoho iného, než len ich samy.“

Producentkami filmu sú Radka Machalová a Simona Bago Móciková z Bright Sight Pictures a koproducentmi RTVS, Studio 727 a Trigon Production. Slúžka vznikla aj v koprodukcii s Českou televíziou a so spoločnosťou Cineart TV Prague. Natáčalo sa väčšinou na zámku Slatiňany v Česku, ktorý predstavoval sídlo bohatej rodiny.

Motívy Slúžky sú do veľkej miery ovplyvnené dobovým kontextom – starnutie cisára, zabitie následníka trónu a úpadok monarchie zrkadlí úpadok v rodine, ktorá je v centre záujmu filmu. Namiesto oslavovaného cisára sa začínajú objavovať fotografie a články týkajúce sa Štefánika, česko-slovenského odboja a reality vojny. Čengel Solčanská s Lasicovou do filmu navyše zakomponovali témy úzko súvisiace s patriarchálnou spoločnosťou v dobe, keď ženy nemali volebné právo a po svadbe museli pokorne prijímať mužov alkoholizmus, milenky či fyzické násilie. Takýmito motívmi sú napríklad doma vykonaná interrupcia, lesbická romantická zápletka medzi slúžkou a dcérou z vyššej vrstvy či delenie sa o informácie o prvom sexe s mužom, ktoré je v Slúžke spôsobom, ako uľaviť strachu z nečakaného a tabuizovaného. „Vieme, že Slúžku možno ľahko onálepkovať. Je to feministický film. Je to film o homosexuálnej problematike. Je to film mapujúci rozpad monarchie a vznik Československa. Je to sociálny exkurz do dejín našej spoločnosti. Je to snaha odtabuizovať erotiku žien. Ale predovšetkým je to film, ktorý má prispieť k obohateniu slovenskej kinematografie,“ hovorí Čengel Solčanská.

Slúžka (r. Mariana Čengel Solčanská, Slovensko/Česko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 470 000 eur (podpora z Auudiovizuálneho fondu: 600 000 eur, vklad RTVS 41 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Barbora Nemčeková
foto: Bright Sigh Pictures

Aj na marazmus sa dá pozrieť inými očami

Humor a odľahčenie možno nájsť vo všetkých jeho filmoch, no tentoraz ponúka divákom zábavu zabalenú priamo do komediálneho žánru. Režisér Jonáš Karásek v čiernej komédii Invalid oživuje divoké 90. roky.

Karásek debutoval snímkou Kandidát (2013), ale jeho Amnestie (2019) sa odohrávajú takisto v období pred 30 rokmi. Vtedy aj tentoraz spolupracoval so scenáristom a producentom Marošom Hečkom. „Invalid je iný v tom, že sa na tie hrozné mečiarovské roky, keď bol na vrchole organizovaný zločin a mafia si s politikmi robila cez privatizáciu, čo chcela, pozerá z nadhľadu. Tie roky sme tentoraz vyrozprávali cez obyčajných ľudí. Amnestie sú príbehom starej buržoáznej rodiny,“ hovorí Hečko. „Oba filmy pre mňa hovoria veľa aj o dnešku. V Invalidovi je to predovšetkým naakumulovaná frustrácia, hnev a strata základných ľudských hodnôt, ale podané s nádejou, že keď človek chce, môže to zmeniť minimálne u seba. To všetko je dnes viac ako aktuálne.“ Podľa producenta Petra Veverku je však Invalid v prvom rade komédia – a v druhom tiež. „Úprimne, chceme dať divákovi priestor na zábavu. Nešlo nám o hlbšiu výpoveď, ale, samozrejme, reflexii nášho spoločenského ,tu a terazʻ sa ujsť nedá. Ľudská hlúposť, nenásytnosť, hlad po moci a pomsta sú stálice príbehov rovnako ako láska, rodina a priateľstvo. Aj spoločenské témy korupcie, rasizmu a domáceho násilia sú, bohužiaľ, evergreeny. Je tu i priestor na istú analógovú nostalgiu – Facebook, Instagram a Google vtedy neexistovali, preto veríme, že okrem dobrej zábavy si divák bude môcť v kine oddýchnuť od ‚dneška‘.“

Protagonistom filmu je Laco Hunder, údržbár v múzeu, ktorý má rád svoj pokoj. Keď mu ho niekto prekazí, prejaví sa jeho výbušná povaha. Doplatí na to aj jeho syn, ktorému v záchvate zlosti vyhodí magnetofón von oknom. Keď sa snaží zohnať mu nový, stane sa obeťou podvodníkov a zbijú ho. Laco zostáva na vozíčku. Najprv verí, že vinníci budú potrestaní, no zisťuje, že spravodlivosť je len utópiou, a tak zoberie veci do vlastných rúk. Do života mu vstúpi aj jedno nečakané priateľstvo. „Rozprávačom príbehu je Róm Gabo Angalaj – to v slovenskom filme či dokonca v československom nenájdete,“ podotýka Hečko. V hlavných úlohách sa predstavia Gregor Hološka ako Laco a Zdeněk Godla ako Gabo. „Róm Gabo bol pre nás veľkou kastingovou výzvou a možností vôbec nebolo mnoho. Preto sme vyskúšali aj Zdeňka Godlu, hoci čeština sa mi do nášho prostredia vôbec nehodila. Bol výborný, postava bola akoby šitá priamo naňho, navyše sme zistili, že má celkom slušnú slovenčinu, keďže má rodičov pôvodne z východného Slovenska. S Hološkom si výborne sadli a skvelo improvizovali, keďže som im dal pomerne voľnú ruku pri dialógoch. Je pravda, že táto dvojica nie je na Slovensku veľmi známa, na druhej strane sa nám podarilo obsadiť veľmi známych hercov a osobnosti do maličkých, až kameových rolí,“ vysvetľuje Karásek. Medzi známymi tvárami sú aj viacerí slovenskí raperi, ako Majk Spirit, Rytmus či Vec.

 „Scenár Tomáša Dušičku sa mi páčil, aj keď som k nemu mal určité výhrady,“ približuje režisér. „Následne sme ešte minimálne pol roka nad scenárom v užšom kruhu sedeli, snažiac sa ho čo najviac skompaktniť a urobiť príbeh čo najatraktívnejším. Vyžadovalo si to veľa predstavivosti, pretože sa nám tam prelínajú rôzne časy, vraciame sa neustále do minulosti a zasa späť.“ Veverka zasa vysvetľuje: „Komédia je číry žáner. A pri koreni každej dobrej komédie je hnev. Dušičkov scenár mi už pri prvom čítaní spôsobil niekoľko nezastaviteľných výbuchov smiechu. Patrik Rytmus Vrbovský pomáhal s dialógmi, ktoré sú výstižné, plné emócií a surovej spoločenskej reflexie. Jonáš Karásek priniesol do projektu ďalšiu rovinu konfliktu, jasnú víziu protagonistov a čerstvú formu rozprávania príbehu s dynamickou poetikou. Remix žánrov a posúvanie latky vizuálneho rozprávania príbehu sú jednou z mnohých jeho silných stránok. Keď sme potvrdili skvelé herecké obsadenie a výborný štáb, našou jedinou obavou bolo počasie.“ Hečko ho dopĺňa: „Samotný film sme museli nakrútiť rýchlo. Nemali sme dosť peňazí na to, aby sme mohli pracovať pomaly. Ale keďže bol projekt dobre pripravený, nakrúcanie trvalo iba dvadsaťjeden dní.“ Prebiehalo v auguste 2021 v Trnave a v Bratislave.

Ako inšpiračné zdroje uvádza Karásek režisérov Jeana-Pierra Jeuneta a Emira Kusturicu. „Jeuneta pre vizualitu, prácu s kompozíciou obrazu či istý retro pocit, Kusturicu pre jeho živelnosť. Sľuboval som fúziu ich dvoch, tak môžete sami posúdiť, či sa to podarilo. Aj keď tajne dúfam, že sme vytvorili osobitý film,“ dodáva Karásek.

Invalid je podľa oboch producentov od úplného začiatku tvorený pre slovenského diváka a všetko navyše, napríklad záujem zahraničia, bude podľa nich bonus. Aj keď to sa podľa Hečka môže stať, ako to bolo aj pri filme Kandidát. „Verím tomu, lebo je to silný ľudský príbeh s nádhernou emóciou. Z tohto filmu nebudete odchádzať z kina zo zvesenou hlavou a v depresii. A o to nám išlo. Povzbudiť ľudí, že aj na ten marazmus sa dá pozrieť inými očami.“

Invalid (r. Jonáš Karásek, Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: cca 1 000 000 eur (Podpora z audiovizuálneho fondu: 430 000 eur + podpora vývoja 13 000 eur + podpora v rámci programu 5.1 Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR – Kinematografické diela 106 314 eur, vklad RTVS: 171 794,96 eur + vecný vklad: 3904,20 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: AZYL FILM PRODUCTION