Každý prežíva svoj vlastný hokejový sen

Atmosféru majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji prinesie do kín v júli dokument Hokejový sen režiséra Mareka Vaňousa. Jeden hokejový príbeh sa v ňom končí, druhý začína.

„Inšpirovali nás reakcie ľudí na informáciu, že Slovensko odohrá majstrovstvá sveta v Košiciach. Aj v médiách sa viacero osobností vyjadrovalo, že to je hanba a reprezentácia by mala hrať domáci šampionát v hlavnom meste. My sme to, naopak, videli ako skvelú a hlavne veľmi potrebnú príležitosť pre Košice a celkovo východné Slovensko, ako ekonomickú a predovšetkým hokejovú šancu nakopnúť mladú generáciu. Kým na západe sme roky mali aspoň KHL, na východe decká úplne stratili kontakt s veľkým hokejom. Teraz sa mohli inšpirovať najlepšími hráčmi sveta a k tomu zažiť atmosféru na zápasoch Slovenska ako za starých medailových čias,“ vysvetľuje pre Film.sk režisér filmu Marek Vaňous, ktorý je známy viac ako športový komentátor a moderátor. Dokumentom reaguje aj na stav slovenského hokeja. Ten zažíva v posledných rokoch krízu a novej generácii hráčov tak chýbajú vzory a motivácia.

Väčšina hokejistov z hviezdnej generácie majstrov sveta, z ktorých si niektorí siahli aj na Stanleyho pohár, ukončila aktívnu kariéru. Spomienky na úspechy z minulosti striedajú obavy z chýbajúcich nasledovníkov. Ako vzbudiť záujem o hokej u najmladších fanúšikov a vychovať novú generáciu? Odpovede na tieto otázky hľadá film prostredníctvom dvoch protagonistov – bývalého hráča NHL a majstra sveta z roku 2002 Ladislava Nagya a nádejného deväťročného hokejistu Jonáša Pahuliho.

„Laco Nagy je hviezda na konci kariéry, Jonáš svoju ešte len štartuje, ale štyri mesiace pred turnajom, ktoré sledujeme, prežívajú obidvaja rovnako emotívne. Ich prepojenie ponúka Jonášovi a všetkým podobným deckám na Slovensku dôkaz, že uspieť môže aj obyčajný chalan z Košíc. Emócia, ktorú majstrovstvá priniesli, môže byť potrebnou motiváciou, aby nám tu vyrástli ďalší Nagyovia,“ približuje režisér.

Ladislav Nagy prispôsobil šampionátu aj ukončenie svojej profesionálnej kariéry, aby mohol hrať a rozlúčiť sa práve v Košiciach, odkiaľ pochádza. Film ho zachytáva v momentoch, keď dostáva pozvánku do reprezentácie, bojuje o miesto v nominácii na šampionát, zápasí so zranením, zotavuje sa a tvrdo pracuje, aby sa včas dostal do formy a pomohol tímu. Zároveň spomína na dôležité momenty svojej kariéry. Jonášov príbeh reprezentuje mladých fanúšikov a budúcich hokejistov, pre ktorých boli minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji vôbec prvou príležitosťou vidieť naživo veľký hokej.

„Majstrovstvá sveta boli šancou pre celú krajinu spojiť sa a využiť ich ako impulz do budúcnosti. Presne to bola naša motivácia – spájať ľudí, ukázať emóciu a silu hokeja, ktorá sa v posledných rokoch trochu vytratila. Krásne to bolo vidieť aj na tribúnach, kde spoločne fanúšikovali ľudia z východu, zo západu, zo severu aj z juhu. Každý prežíval svoj vlastný hokejový sen, takisto ako naše dve hlavné postavy,“ ozrejmuje režisér, ktorý je aj spoluscenáristom, jedným z kameramanov a producentom Hokejového sna.

„Tento film bol neštandardný v každom zmysle slova. Námet sme sfinalizovali v januári, a keďže sme chceli byť pri posledných štyroch mesiacoch Lacovej kariéry, museli sme okamžite točiť. Nemali sme žiadny čas na písanie projektov či riešenie financovania. To všetko prišlo na rad až po majstrovstvách,“ prezrádza režisér. „Bolo tam množstvo rizík – čo ak sa Laco zraní alebo sa nakoniec nedostane na majstrovstvá a všetok čas a investície budú zbytočné? Ale karma sa zrejme rozhodla, že nám náš prístup vráti, a všetko dopadlo skvele. Zábavný bol aj strih na diaľku, keďže sme boli všetci izolovaní doma pre koronu. Zase sa ukázalo, že keď človek chce, zvládne všetko, aj vďaka fantastickému tímu, ktorý sa na filme podieľal,“ dodáva Vaňous. Autorom námetu a scenára je Dominik Kríž. Ďalej na filme spolupracovali kameramani Vladimír Breburda, Dušan Jarošík a Pavol Varga, strihač Ivan Romančík a zvukár Martin Dzurňák. Producentom filmu je spoločnosť promove a koproducentmi sú RTVS a HomeMedia Production. 

„V Hokejovom sne je niečo pre každého. Samozrejme, v prvom rade je určený hokejovým fanúšikom, ktorí sa môžu pozrieť do zákulisia života Laca Nagya či reprezentácie. Príbeh Jonáša a jeho rodiny je zas výbornou ukážkou toho, čím všetkým si musí začínajúci hokejista aj s rodičmi prejsť, a aký veľký impulz im dá podujatie typu majstrovstiev sveta,“ vysvetľuje režisér. „A v neposlednom rade je film určený Košičanom a východniarom. Téma podpory regiónov je veľmi aktuálna a vlaňajší šampionát bol šancou, akú na východe dostanú raz za generáciu. Vo filme ju reprezentujú tri krátke príbehy bežných Košičanov, ktoré z rôznych uhlov pohľadu dotvárajú význam turnaja,“ uzatvára tvorca.

Hokejový sen (r. Marek Vaňous, Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: cca 130 000 eur (podpora z Košického samosprávneho kraja: 7 759 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: promovie

Trojan chcel Bourákom vykoľajiť Trojana

Po revolúcii sa doň zahryzli herne, kasína a domov v ňom našli šľapky. Inak tam zdochol pes. Český divoký západ sa volá Šlukdorf a odohráva sa v ňom čierna komédia Bourák. Do drsného prostredia plného vyžitých a podivných postáv vsadil scenárista Petr Jarchovský príbeh o hľadaní šťastia. Režisér a producent Ondřej Trojan ho nakrútil v česko-slovenskej koprodukcii a film práve vstupuje do slovenskej distribúcie. 

Osemnásťročná Kamila (Veronika Marková) má už plné zuby diery, kde žije, a trpezlivosť jej dochádza aj pri vlastnej rodine. Kým jej otec, večný frajer Bourák (Ivan Trojan) kšeftuje s kradnutými autami a chodí sa natriasať pri rokenrole s prsnatou bokovkou, jej matka Markéta (Kristýna Boková) sa tvári, že manželovo vyvádzanie nevidí. Strhanú ženu neuháňa len jej naštvaná akčná dcéra, ale aj miestny gangster (Jiří Macháček). Keď k tomu všetkému Kamila zrazu príde o prácu, nastane čas priviesť otca k rozumu a dať rodine ešte jednu šancu. Gangstrov a bitky strieda v Bouráku romantika, našliapané rockabilly kúsky sa tu miešajú so zamilovanými slaďákmi a absurdné situácie striedajú momenty precitnutia. 

Na začiatku bol reálny príbeh rozvodu manželstva. Jeho protagonisti zbohatli v reklamnom biznise, ale rodinná firma počas ekonomickej krízy skrachovala. „Zaujala ma bizarná situácia, v ktorej sa ocitol manžel. Bol nútený odsťahovať sa z rodinnej vily do garáže na vlastnom pozemku. Dospievajúca dcéra mu tajne prala oblečenie a nosila mu tam jedlo,“ hovorí scenárista Petr Jarchovský. Situáciu sa snažil rozpísať do námetu vzťahovej komédie, ale nepodarilo sa mu to. Až raz mu kamarátka porozprávala o svojej susede. Matka dospelej dcéry po mnohých zlyhaniach nakoniec vykázala manžela z domu. „Bol automechanik, preto sa presťahoval do garáže. Okamžite sa mi oba príbehy prepojili, naraz som vedel, ako s nimi naložiť.“

Tak vznikla postava Láďu alias Bouráka, ktorého manželka a dcéra za trest prinútia prespávať v aute v garáži. Hrá ho Ivan Trojan. „Je to chlapík, ktorý vie tancovať rokenrol. Ja netancujem vôbec. Je to chlapík, ktorý rozumie autám, vie ich opraviť. Ja som za celý život vymenil maximálne jednu pneumatiku. Keď na to príde, Bourák vie opraviť strechu. Ja som manuálne úplne nezručný. Takže v podstate nemám na túto úlohu žiadne predpoklady. Aj vlasov mám menej, než ich uvidíte vo filme. Nie je tam jednoducho nič, čo by som mal s Bourákom spoločné,“ vymenúva Trojan. „Takže to, že Ondrej obsadil práve mňa, beriem ako takú bratskú zlomyseľnosť, ktorá nás sprevádza od detstva. Vždy niečo vymyslel a ja ako mladší brat som sa mohol pretrhnúť, aby som to splnil,“ dodáva. 

Ondřej Trojan priznáva, že ide o osvedčenú taktiku. „Ako vyhodiť hercov zo zabehnutých koľají? Ideálne rolou, akú buď nikdy predtým nehrali, alebo im nie je vôbec vlastná a nemôžu v nej čerpať zo seba. To hercov väčšinou rozoberie na súčiastky. Potom sa musia zložiť späť do tej postavy a to je veľmi vzrušujúce,“ vysvetľuje režisér. Do novinky obsadil aj slovenských hercov – Adyho Hajdua, Milana Ondríka, Alenu Pajtinkovú či Petru Polnišovú.

Dôležitú úlohu hrá vo filme Bourák hudba. Vo filme mali znieť pôvodné hity 50. a 60. rokov, ale tvorcovia nakoniec oslovili skladateľa a vedúcu osobnosť kapiel Monkey Business a J.A.R. Romana Holého. „Verím, že film je našliapanou čiernou komédiou na vlne nesmrteľnej a večne sviežej muziky. A teším sa z toho, že sme našli kľúč, ako preniesť obľúbené žánre, ktoré sú doma za Atlantikom, do našich končín. Film by mal skrátka byť poriadne odviazanou jazdou ružovým cadillacom po našom trúchlivo magickom pohraničí,“ uzatvára Petr Jarchovský.

Bourák (r. Ondřej Trojan, Česko/Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 1 580 000  eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 25 000 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: PubRes/Bára Lockerfeer

O Mekym bez sentimentu a s humorom

Dokument Meky českého režiséra Šimona Šafránka predstaví hudobníka Miroslava Žbirkua jeho životné postoje. Urobí to vraj inak, ako sme pri filmových portrétoch zvyknutí. Priblíži aj historický kontext a kontext dejín populárnej hudby ostatných piatich desaťročí. Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii a do kín prichádza v júli.

„Keď v roku 2016 vyšla kniha Honzu Vedrala Miro Žbirka – Zblízka, úplne prirodzene nasledovala otázka, či nenakrútiť o Mekym dokumentárny film. V roku 2018 uviedla česká spoločnosť Negativ do kín dokument King Skate, ktorý zaznamenal obrovský úspech u kritikov i publika. Jeho režisér Šimon Šafránek bol pre pripravovaný film Meky jasnou voľbou,“ vysvetľujú Zuzana Mistríková a Ľubica Orechovská zo spoločnosti PubRes, ktorá film za slovenskú stranu produkovala. „Ako sme sa stále hlbšie ponárali do témy, pochopili sme, že film o Miroslavovi Žbirkovi nie je ,lenʻ portrétom stálice česko-slovenskej hudobnej scény, ale aj hlbokou osobnou sondou do (nielen) hudobnej histórie ostatných viac ako štyridsiatich rokov Česka a Slovenska,“ dopĺňajú producentky. Na filme sa okrem spoločností PubRes a Negativ podieľali aj RTVS, ČT a Miro Agency.

Režiséra Šimona Šafránka presvedčila téma aj žáner hudobnému filmu, keďže v jeho tvorbe je hudba veľmi dôležitou súčasťou filmového rozprávania. „Asi je to dané tým, že hudbu milujem,“ prezrádza pre Film.sk Šafránek, ktorý natáčal aj hudobné klipy, televízne projekty s hudobnou tematikou a pôsobil ako DJ v rámci dua The Fakes. „Pri Mekym to bola v prvom rade opäť muzika, tá elektronická vlna, ktorú s Lacom Lučeničom chytili pred polovicou 80. rokov, keď pritom mohli pohodlne robiť hity. A to bol impulz, keď som sa začal pýtať: Kto je tento chlapík, ktorý si vyberal zložitú cestu, aj keď nemusel? Začali ma zaujímať jeho motivácie a s tým, pochopiteľne, aj jeho život,“ozrejmuje Šafránek. „Snažili sme sa urobiť filmový portrét, aký tu nie je. Bez sentimentu a pátosu, ale s humorom. Energický a podvratný. S hlasnou hudbou a predovšetkým pokiaľ možno úprimný a emocionálny, ľudský,“ približuje režisér.

„Bola to dobrodružná cesta. Množstvo vecí sa menilo za pochodu, bolo treba improvizovať. Ale to sa mi na filme zdá vzrušujúce. Môj prístup bol, že som chcel čo najviac času stráviť so samotným Mekym. Chcel som ho vnímať bez filtra, pochopiť, čo hovorí, čo robí a prečo. Trávili sme spolu celé dni. Vedľajšie postavy sme sa potom snažili natočiť na miestach, ktoré sa k Mekyho životu viažu,“vysvetľuje režisér filmu, ktorý sa nakrúcal v Bratislave, v Prahe aj v Londýne. „Mekyho sme sledovali takmer rok. Zdá sa mi, že žije vo svojom vlastnom svete, kde hrá hlavnú úlohu hudba. Stále si pospevuje, notuje. Má osobitý, veľmi nákazlivý zmysel pre humor,“ dopĺňa.

„Formálne sme s kameramanom Martinom Žiaranom natáčali digitálne aj na film, aby sme mali do strižne čo najpestrejšiu paletu zdrojov. So strihačom Šimonom Hájkom sme sa potom v strižni snažili nadviazať na eklektický štýl King Skate a zo všetkých stránok ho povýšiť. To znamená, že sme hádam ešte lepšie strihali v súlade s emóciami a symbolmi. Mali sme k dispozícii rozsiahlu zásobu archívnych záberov z televíznych a filmových archívov aj Mekyho vlastné súkromné zábery. Pracovali sme aj s fotografiami, ktoré sme pretáčali na video, aby sme ich zbavili strnulosti,“ vysvetľuje Šimon Šafránek, ktorý sa spolu s Honzom Vedralom podpísal aj pod scenár filmu. Na filme spolupracoval aj zvukár Richard Müller a o dramaturgiu sa postaral Petr Marek. Odbornou poradkyňou bola Mekyho manželka a sivá eminencia Kateřina Žbirková.

Meky (r. Šimon Šafránek, Slovensko/Česko, 2020)ň
CELKOVÝ ROZPOČET: 158 300 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 25 000 eur, podpora z RTVS: 12 500 eur  a vecné plnenie 10 800 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: PubRes