Keby som mal...

 V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime snímky Keby som mal pušku (1971) a Keby som mal dievča (1976). RTVS nimi v júli pripomenie 90 rokov od narodenia režiséra Štefana Uhra. 

Filmy na seba voľne nadväzujú a vznikli podľa próz Milana Ferka. Snímku Keby som mal pušku mal pôvodne natáčať Elo Havetta, ale normalizácia ho z rozpracovaného projektu vyšachovala. Štúdio hraných filmov ponúklo túto tému Štefanovi Uhrovi. Ferkova literárna predloha z obdobia Slovenského národného povstania rozpráva príbeh trinásťročného Vladka (Marián Bernát). Ten počas vojny dozrieva a front prechádzajúci dedinou je kulisou nielen jeho chlapčenských dobrodružstiev, ale aj rodinných tragédií. Vladko dostáva od strýka pušku, ktorú má ukryť, strážiť a nikomu o nej nepovedať. On však sníva o spravodlivosti...

Subjektívny pohľad cez prizmu nevinnosti malého chlapca, ktorý desaťročie predtým využil aj Stanislav Barabáš v Piesni o sivom holubovi (1961), dovolil Štefanovi Uhrovi vyhnúť sa socialistickej propagande a uchovať si istú mieru tvorivej slobody. V dobovej recenzii upozorňuje Jozef Puškáš na to, ako silne je v Uhrovom diele zastúpená vojnová tematika. Okrem adaptácie Ferkovho románu spomína Organ (1964), ktorý zobrazuje historické udalosti takisto bez nadbytočnej patetickej heroizácie.

Slavo Rosenberg v texte O detských túžbach po spravodlivosti v časopise Film a divadlo uvádza, že „Uhrova hlavná orientácia nevyjadruje len jeho kritický vzťah k zobrazovaným javom, ale aj analytický prístup k vlastnej tvorbe. Obsah výpovede dominuje nad formou.“ Podľa Rosenberga však snímka svojou formou experimentuje. Uhrovu tvorbu delí na filmy, v ktorých sa objavujú nové výrazové prostriedky, a tie, v ktorých ich neskôr využíva, čím potvrdzuje kontinuitu svojich tvorivých počinov.

Film Keby som mal pušku má epizodickú štruktúru, no výsledný tvar pôsobí napriek množstvu postáv komorne, až intímne. Za kamerou stál Stanislav Szomolányi, hudbu skomponoval Ilja Zeljenka.

V roku 1976 prichádza Štefan Uher s filmom Keby som mal dievča, ktorým sa prirodzene pokúsil nadviazať na divácky a kritický úspech predchádzajúcej snímky. Vlado (Dušan Tarageľ), čerstvý absolvent strednej školy, pôsobí v turbulentných povojnových rokoch 1947 – 1948 ako učiteľ v rodine miestneho podnikateľa. Popri citových vzplanutiach tak čelí aj aktuálnej politickej realite. Podobne ako Orlie pierko (1971), ktoré nadväzovalo na kultovú Medenú vežu (1970), ani snímka Keby som mal dievča nedosiahla kvalitu ani úspech svojho predchodcu. Kritika reagovala na pokračovanie Vladových životných peripetií negatívne. Peter Mihálik naznačuje svoje výhrady už titulkom Úskalia režijného „rukopisu“. V denníku Smena píše o problematických črtách autorského rukopisu, no zároveň pomenúva aj najsilnejšiu stránku filmu, ktorou je dramaturgická výstavba. 

Slavo Rosenberg sa k pokračovaniu stavia s väčším pochopením: „Situácia v prelomových rokoch 1947 a 1948, v ktorých sa odohráva film Keby som mal dievča, bola v mnohých smeroch zložitejšia než uprostred jednoznačne ,zlej‘ vojny. Správne zorientovanie jednotlivca – a najmä mladého človeka na prahu dospelosti – vo víre rušného spoločenského diania bola úloha omnoho ťažšia, lebo spoločensky ,dobré‘ sa rodilo uprostred protikladných zápasov, plných hľadania.“

Hoci dvojica adaptácií Ferkových románov ostáva trocha neprávom stáť v úzadí, za pozornosť určite stojí. Štefan Uher v oboch filmoch opätovne preukázal profesionálny a seriózny prístup ku každej téme. Sám sa považoval za človeka osamelého a pochybujúceho, tak ako to zachytila Jana Šimulčíková v článku Nič nepredstierať, nekašírovať: „Ak sa herec za to, k čomu ho vediem, nadchne a obohatí to svojím vkladom, som na dobrej ceste. Keď filmujem, v noci takmer  nespávam. Premieta sa mi v mysli filmovací deň a prichádzajú mi na um nové varianty situácií, ktoré už nemožno vrátiť späť. A zrazu mučivo doliehajú pochybnosti o všetkom, čo som kedy robil.“ 

Keby som mal pušku (r. Štefan Uher, 1971), Jednotka RTVS 5.7.
Keby som mal dievča (r. Štefan Uher, 1976), Jednotka RTVS 12.7

Barbora Gvozdjáková / filmová publicistka
foto: archív SFÚ/Anton Podstraský