V roku 2019 zaznamenala slovenská kinematografia vznik rekordných 44 celovečerných filmov pre kiná, do ktorých prišlo vyše 6,5 milióna divákov, teda druhý najvyšší počet v ére samostatnosti. Vyše milióna z nich tvorili diváci slovenských filmov, vrátane minoritných koprodukcií. 

LEGISLATÍVA

Vláda SR uznesením č. 113 z 13. marca 2019 schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2019 – 2021. Hlavným cieľom je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva Slovenský filmový ústav (SFÚ), ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2016 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2018, bolo potrebné aktualizovať projekt aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2019 – 2021.

Od 1. januára 2019 je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela prináša aj pozitívnu zmenu pre oblasť audiovízie. Podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak prijímateľovi finančných prostriedkov z verejných financií Audiovizuálny fond (alebo iný poskytovateľ, ktorý je zároveň verejným obstarávateľom) poskytne finančné prostriedky, ktorých celková suma presahuje 50 % rozpočtu celého projektu, je prijímateľ týchto prostriedkov povinný realizovať celý projekt ako zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. S účinnosťou od 1. januára 2019 sa však v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zaviedla výnimka z uvedeného postupu práve pre oblasť audiovízie. V zmysle tejto výnimky bude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní iba ten prijímateľ dotácie na niektoré z uvedených činností, ktorý nie je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii. Tento zoznam vedie Slovenský filmový ústav. Výnimka sa týka iba prijímateľov dotácie, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň sa nevzťahuje ani na podporené projekty, ktoré priamo nie sú tvorbou, výrobou, distribúciou, prezentáciou, propagáciou ani iným šírením audiovizuálnych diel (napríklad edičná činnosť, výskum, vzdelávanie a pod.).

Dňa 10. septembra 2019 bol schválený zákon č. 304/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. Zákon priniesol zmenu, ktorá sa týka žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu. Na ich základe poskytne fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške

a) 20 % oprávnených výdavkov uhradených do 31. decembra 2019,

b) 33 % oprávnených výdavkov uhradených od 1. januára 2020.

Dňa 30. mája 2018 zverejnila Európska komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na roky 2021 až 2027). V nadväznosti na to predložilo Ministerstvo kultúry SR 11. júla 2018 na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k predmetnému návrhu nariadenia. Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) je aktuálne naďalej predmetom rokovaní Výboru EÚ pre kultúrne záležitosti (CAC). Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020 a je súčasťou kapitoly „Investície do ľudí“ v dlhodobom návrhu rozpočtu Európskej únie (ďalej len EÚ) a pozostáva z troch oblastí: MEDIA, KULTÚRA a MEDZISEKTOROVÁ oblasť. Cieľom je posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, kultúrne dedičstvo a tvorivosť.

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých základných a stredných školách. Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl ponúkajúcich umelecké smery, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v TrnaveKatedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v KošiciachAkadémia filmovej tvorby a multimédií v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí sa udelením akademického titulu, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení je katedra intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení sa študujú odbory divadelné umenie a filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2018/2019 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 31 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 30študentov. Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej zostáva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V každom stupni štúdia – bakalárskom, magisterskom a dennom aj externom doktorandskom – prebieha výučba v šiestich študijných programoch: scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmuanimovaná tvorbakameramanská tvorba a vizuálne efektystrihová a zvuková skladbaprodukcia audiovizuálneho umenia a audiovizuálne štúdiá. K 31. 12. 2019 študovalo na FTF VŠMU 263 študentov. Spolu s 11 internými a 5 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 279. V školskom roku 2018/2019 skončilo štúdium na FTF VŠMU 92 absolventov: 50 bakalárov a 42 magistrov. Okrem nich ukončili štúdium traja doktorandi. Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2019 premietali na 133 festivaloch a prehliadkach v 47 krajinách. Získali dovedna 39 ocenení – 15 v zahraničí a 24 na domácich festivaloch.

FILMOVÁ PRODUKCIA

Po 33 slovenských celovečerných filmoch pre kiná v roku 2018 ich v roku 2019 vzniklo až 44. Bolo medzi nimi 27 hraných, 16 dokumentárnych a jedno pásmo animovaných filmov. Takmer polovica filmov (20) vznikla v minoritnej koprodukcii. Po dvanástich debutoch v roku 2018 vznikol v roku 2019 rovnaký počet celovečerných filmov debutujúcich režisérov. Domáca tvorba roku 2019 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a navyše prilákala do kín viac než milión divákov.

Z 27 hraných filmov (17 v roku 2018) bolo štrnásť 100-percentne slovenských, majoritných alebo paritných koprodukcií. Trinásť hraných filmov (12 v roku 2018) vzniklo v minoritnej koprodukcii. V roku 2019 vzniklo i šestnásť celovečerných dokumentov pre kiná (14 v roku 2018). Deväť bolo z pohľadu Slovenska majoritných, sedem dokumentov (2 v roku 2018) vzniklo ako minoritné koprodukcie. V roku 2019 vzniklo i jedno celovečerné pásmo slovenských animovaných filmov (v roku 2018 jeden celovečerný animovaný film a jedno pásmo) Websterovci 2 – Zo života pavúkov (SK/PL, 2019, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí ďalších šesť epizód (7. – 12.) seriálu Websterovci. Vznikli aj štyri celovečerné dokumenty neuvedené v distribúcii: Kostol sv. Mikuláša (r. Denis a Mário Némethovci), Lada svetom – Na žiguli cez Himaláje (r. Michal Fulier), Štefánikova cesta do nemožna (r. Michael Kaboš, Noro Držiak) a Tereza – Náboj lásky (r. Peter Gašparík). Zo stredometrážnej tvorby roku 2019 sa do kinodistribúcie nedostal ani jeden film. Dokument V objatí obra (SK, 2019, r. Jaroslav Matoušek) sa premietal len na festivaloch. A stredometrážne pásmo animovaných filmov Drobci 2 – Dobrodružstvá pokračujú (r. Vanda Raýmanová, Michal Struss), ktoré pozostáva zo šiestich epizód (8. – 13.) seriálu Drobci, bude mať premiéru až v roku 2020. Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. 

Na výrobe 21 celovečerných filmov pre kiná – 13 hraných, 8 dokumentárnych a 1 pásma animovaných filmov – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom voblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

Slovenské celovečerné a krátke filmy s premiérou v kinách v roku 2019

 

100 % 
slovenský 
podiel

slovenská 
majorita

parita 
(50/50)

slovenská 
minorita

SPOLU

hrané filmy

8

5

1

13

27

dokumentárne filmy

6

3

0

  7

16

animované filmy

0

1

0

  0

  1

SPOLU

14

9

1

20

44

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Celková suma podporených žiadostí v roku 2019 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 10 941 000 eur (10 497 474 eur v roku 2018). V rokoch 2010 – 2019 AVF podporil už 3 134 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 78 535 528 eur.

V roku 2019 bolo na AVF podaných 521 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry (527 žiadostí v roku 2018). AVF podporil v roku 2019 345 žiadostí (332 v roku 2018). Ich podiel na celkovom počte doručených žiadostí stúpol zo 62,99 % v roku 2018 na 66,22 %. Uvádzaná štatistika za rok 2019 mapuje stav k 15. aprílu 2020. 

MEDIA

V rámci podprogramu MEDIA v roku 2019 získali slovenské spoločnosti spolu 680 029 eur. Z toho najviac, 244 760 eur, v rámci automatickej podpory kinodistribúcie. 

EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je prof. Zuzana Gindl-Tatárová. V roku 2019 fond podporil 58 hraných, 6 dokumentárnych a 9 animovaných celovečerných filmov celkovou sumou 18 795 900 eur. V roku 2019 sa uchádzalo o podporu Eurimages slovenských projektov, 2 z nich ju získali. Majoritná Cenzorka (SK/CZ/UA), celovečerný hraný debut dokumentaristu Petra Kerekesa s celkovým rozpočtom 1 085 490 eur, získala podporu 140 000 eur. Minorita Moje slnko Maad (CZ/FR/SK), animovaný celovečerný film Michaely Pavlátovej s celkovým rozpočtom 3 404 342 eur,získal podporu 340 000 eur.

KINODISTRIBÚCIA

V roku 2019 prišlo do slovenských kín 6 529 320 divákov, čo bolo o 9,46 % viac než v roku 2018 a bola to druhá najvyššia návštevnosť od roku 1993. Viac divákov prišlo do slovenských kín len v rekordnom roku 2017. Celkové hrubé tržby dokonca medziročne vzrástli o 12,76 % na 37 258 401 eur. To je najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti. Návštevnosť kín medziročne stúpla nielen na Slovensku, ale i v EÚ, a to o 4,8 %, na 1 miliardu divákov, čo je najvyššia návštevnosť od roku 2004. Jediný pokles v štatistikách slovenských kín sme zaznamenali pri počte predstavení, ktorý klesol z rekordných 197 789 v roku 2018 o 0,67 %, na 196 468. Priemerná návštevnosť na predstavenie však stúpla o 10,20 % – z 30,16 diváka v roku 2018 na 33,23. O 3,01 % vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,54 na 5,71 eura.

V roku 2019 sa v slovenských kinách hralo 755 filmov, z toho 248 premiér zo 48 krajín, ktoré uviedlo rekordných 18 distribučných spoločností. Medzi nimi boli tri nové – SKY FILM, Vertigo Distribution a VIRUSfilm. Medzi premiérami bolo i 43 slovenských celovečerných filmov a pásiem. Najviac premiér mala spoločnosť Film Europe (39), za ňou sa umiestnili CinemArt SK (36) a Continental film (35).

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov Slovenskej republiky (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2019 Continental film: 1 545 875 divákov na ich filmoch tvorí 23,7 % podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností Warner Bros., ale i nezávislých spoločností a v Top 10 mal tri filmy – Trhlina (r. Peter Bebjak), Šťastný nový rok (r. Jakub Kroner) a Joker (r. Todd Phillips). Spoločnosti Continental film patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 24,6 %.

Divácky najúspešnejším titulom roku 2019 a zároveň filmom s najúspešnejším prvým víkendom v ére samostatného Slovenska sa stal záverečný diel filmovej ságy štúdia Marvel Avengers: Endgame. Za prvé štyri dni premietania ho videlo 120 697 divákov. So stredajšími predpremiérami dosiahla návštevnosť 132 652 divákov. Doterajším rekordérom bol film Mimoni (2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin), ktorý videlo za prvý víkend 109 475 divákov. Do konca roku 2019 prišlo na Avengers: Endgame 278 301 divákov. Nad hranicu 200 000 sa dostali ešte ďalšie štyri snímky, z toho dve slovenské – Trhlina (262 588 divákov) a Šťastný nový rok (201 858). Filmu Loli paradička (r. Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky) unikol Top 10 o jednu priečku: so 123 144 divákmi skončil jedenásty. Najúspešnejším slovenským dokumentom bola Afrika na Pionieri (r. Marek Slobodník) so 16 293 divákmi a najnavštevovanejšou minoritnou koprodukciou bola romantická komédia Ženská na vrchole (r. Lenka Kny), ktorú videlo 69 894 divákov. Podiel amerických filmov na celkovej návštevnosti klesol na 69,63 % a podiel európskych filmov (bez 100 % slovenských a majoritných koprodukcií) bol 16,20 %.

V roku 2019 sa do kín dostalo 43 majoritných i minoritných slovenských celovečerných filmov a pásiem – 28 hraných, 14 dokumentárnych a jedno animované pásmo. V rámci putovnej prehliadky Projekt 100 – 2019 mal obnovenú premiéru film Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (1964), ktorý bol digitálne reštaurovaný Slovenským filmovým ústavom.

Slovenské filmy uviedlo do kín trinásť distribučných spoločností, najaktívnejšou z nich bol Continental film s jedenástimi domácimi premiérami. Všetky slovenské filmy (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) si v roku 2019 pozrelo v kine 1 075 129 divákov(v roku 2018 to bolo 251 098 divákov). A tak zatiaľ čo v roku 2018 bol podiel domácich filmov (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) na celkovej návštevnosti 4,21 %, v roku 2019 dosiahol vynikajúcich 16,47 %. Bolo to aj preto, lebo až tri domáce filmy – TrhlinaŠťastný nový rok a Loli paradička – sa dostali cez hranicu 100 000 divákov a dokonca i na 6. – 8. priečku v Top 10 divácky najúspešnejších slovenských filmov v ére samostatnosti.

Rok 2019 bol i rokom dvoch rekordov. Trhlina s návštevnosťou 83 266 divákov a hrubými tržbami 494 386 eur mala najúspešnejší premiérový víkend slovenského filmu v ére samostatnosti a poviedkový film o vplyve internetu na mládež Kto je ďalší? (r. Miro Drobný) sa počas premiérového víkendu (22. – 25. august 2019) premietal v historicky najväčšom počte slovenských kín(86). Prekonal tak doterajší rekord dobrodružného sci-fi Jurský svet: Zánik ríše (2018, r. J.A. Bayona), ktorý sa premietal v 82 kinách, i rekord doteraz najúspešnejšieho slovenského filmu Cuky Luky film (2017, r. Karel Janák), uvedeného v 78 kinách.

Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ malo opäť Spojené kráľovstvo (48,4 %). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko s podielom 63,4 %.

V údajoch za rok 2019 sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. Nie je v nich zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal počas svojej 17. sezóny na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 30 slovenských mestách 42 380 divákov ani ďalšie projekcie bez vstupného. 

A ako sa bude dariť filmom v slovenských kinách v roku 2020? To v čase uzávierky tejto správy nevie povedať ešte nik. V súvislosti s nárastom ochorení na COVID-19 boli totiž od 10. marca 2020 postupne všetky kiná na Slovensku zatvorené. Potešiteľné však je, že k tomuto dátumu videlo len slovenské filmy okolo 680 000 divákov. A politický triler Sviňa (SK/CZ, 2020, r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) sa s 389 358 divákmi k 8. 3. 2020 – teda štyri týždne po premiére – stal druhým divácky najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti.

 

VIDEODISTRIBÚCIA

V roku 2019 vyšlo 49 DVD a BD so 78 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 33 DVD a BD s celovečernými filmami pre kiná. Z toho Slovenský filmový ústav vydal 12DVD, 9 s celovečernými hranými filmami. Čoraz viac než na DVD, blu-ray a UHD nosičoch sa však filmy šíria prostredníctvom streamovacích služieb. Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/), ktorú 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 250 VOD katalógoch s viac než 35 000 európskymi filmami, uvádzala, že v roku 2019 bolo na Slovensku dostupných 3 581 titulov u 14 poskytovateľov – Aerovod, Amazon Prime Video, Be2Can, Filmbox, Google Play Movies, HBO GO, iTunes, K2Studio, Magio Kino, MUBI, Netflix, Obbod, Otta a Rakuten TV. V ponuke bolo 159 slovenských titulov. V databáze však ku koncu roka 2019 neboli zahrnuté napríklad ASFKVOD, DAFilms, Kinocola, VOYO a ani služba Apple TV +, ktorá na Slovensku funguje od 1. novembra 2019.

V zlatých časoch videokaziet (1990 – 1992) bolo na Slovensku v prevádzke takmer 1 500videopožičovní. V dnešnej ére streamovacích služieb a pirátskeho sťahovania filmov boli v prevádzke k 31. 12. 2019 už len dve: Oscar v Bratislave a videopožičovňa v NCK (Nákupné centrum Komárno). A, samozrejme, nepožičiavali už videokazety, ale filmy na DVD a blu-ray nosičoch.

KINÁ

V roku 2019 bolo v prevádzke 164 komerčných kín (teda takých, v ktorých sa vyberalo vstupné) s 265 plátnami (v roku 2018 to bolo 166 kín s 267 plátnami). Z toho bolo 99 jednosálových kín s 26 995 sedadlami, 21 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 85 sálami a 12 924 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 24 letných kín s 24 752 sedadlami, 13 alternatívnych priestorov so 14 sálami a 720 sedadlami, 2 putovné kiná a Autokino Orava s 85 parkovacími miestami. V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAXs kapacitou 472 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Po modernizácii a digitalizácii technológiou D-cinema 4. júla 2019 znovu otvorili kino Úsmev v Hlohovci. Rovnakou technológiou je od 29. mája digitalizovaný Amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici. Činnosť obnovili jednosálové kiná Máj v Závode (12. 7. 2019) a Zora v Smoleniciach (27. 1. 2019). Kino Sokol v Bánove po rekonštrukcii v roku 2019 začne komerčné premietanie v roku 2020. K 1. júlu 2019 sa skončilo premietanie v kine Tajms v Bánovciach nad Bebravou. Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach Cinemax Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, Cinemax Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2019 bolo na Slovensku technológiou D-cinema digitalizovaných 190 kinosál v 90 kinách a 6 letných kín (192 kinosál v 92 kinách a 5 letných kín v roku 2018). V 99 digitalizovaných kinosálach, z toho 35 v jednosálových kinách, bolo možné premietať i v 3D formáte.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií, je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001. V roku 2020 plánuje začať premietanie zo 16 mm kópií (ale aj ako E-cinema HD) Kinoklub 16 v Galante. Z letných kín premietal z 35 mm kópií Amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2019 bolo v prevádzke 24 letných kín (25 v roku 2018), v ktorých sa vyberalo vstupné. Ďalších 74 letných kín (z toho 15 v Bratislave) premietalo zadarmo, a preto nie sú zahrnuté v štatistike. 

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). K 31. decembru 2019 pôsobilo na Slovensku 59 filmových klubov so 4 041 členmi (v roku 2018 to bolo 60 filmových klubov so 4 603 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín, 39 z nich, teda 66,10 %, je v digitalizovaných kinách.

V roku 2019 prišlo na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 104 325 divákov, čo znamená medziročný nárast 23 %. K najvýznamnejším akciám, ktoré usporiadala ASFK v roku 2019, patrili najstaršia filmová prehliadka na Slovensku Projekt 100 – 2019, 26. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest 2019 a Filmový kabinet deťom. Na Febiofeste boli po jedenásty raz vyhlásení držitelia Výročných cien ASFK za rok 2018. Najlepším filmovým klubom sa stal Kinoklub Tatra v Nitre. Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii získal ukrajinský režisér Sergej Loznica. Výročnú cenu ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu si prevzali kameraman Dodo Šimončič a Daniel Bernát a Simona Nôtová, ktorí boli šéfredaktormi mesačníka Film.sk počas 20 rokov jeho existencie.

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2019 úspešné i na festivaloch v zahraničí. K najžiadanejším a najoceňovanejším celovečerným filmom v roku 2019 patrili Nech je svetlo (r. Marko Škop) a Pomaľované vtáča (CZ/SK/UA, r. Václav Marhoul). Oba boli národnými nomináciami na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) v kategórii medzinárodný celovečerný film – Nech je svetlo za Slovensko a Pomaľované vtáča za Česko. Po svetovej premiére na 54. MFF Karlove Vary, odkiaľ si Milan Ondrík odniesol Cenu za mužský herecký výkon a film Zvláštne uznanie ekumenickej poroty, bola dráma Nech je svetlo uvedená na ďalších festivaloch, kde získala celý rad ocenení. Pomaľované vtáča získalo po svetovej premiére na 76. MFF Benátky, kde mu udelili neštatutárnu cenu Film pre UNICEF, takisto celý rad ďalších ocenení. Dostalo sa i do širšej nominácie (10 filmov) na ceny Americkej akadémie filmových umení a vied v kategórii medzinárodný celovečerný film. Do užšieho výberu 81 filmov na študentského Oscara (z 1 615 prihlásených) sa dostal krátky animovaný Šarkan (CZ/SK/PL, r. Martin Smatana). 

Slovenské filmy boli v roku 2019 uvedené na ôsmich festivaloch kategórie A. V máji 2019 oznámila Medzinárodná aliancia pre horský film (IAMF), ktorá združuje 26 festivalov venovaných horskej tematike z 19 krajín sveta, že Sloboda pod nákladom (2016, r. Pavol Barabáš) dostala najvyšší počet ocenení Grand Prix za posledné tri roky.

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Slovenský filmový ústav (SFÚ, www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike. Jeho hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť sú definované zákonom a patrí k nim uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. V roku 2019 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, Týždeň slovenského filmu – putovná prehliadka, Informačný systém SK CINEMA, Múzeum slovenskej kinematografie – príprava. Ďalej sa v roku 2019 realizovali aj projekty v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR: Dni ruského filmu, Dni kubánskeho filmu.

V národnom projekte Digitálna audiovízia sa na digitalizačnom pracovisku SFÚ zdigitalizovalo 67 filmových objektov. Digitálne reštaurované filmy zo zbierok inštitúcie si mohli diváci pozrieť v programe dlhodobej prehliadky Digitálne kino 1955 – 1975 v Kine Lumière, počas ktorej sa od septembra 2019 raz mesačne premietala kolekcia krátkych filmov.

Informačný systém SK CINEMA – ku koncu roka 2019 bol celkový počet záznamov v systéme 596 845, čo predstavuje nárast o 20 714 záznamov za rok 2019. Databázy SFÚ sú prístupné na internete prostredníctvom portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR

V roku 2019 pokračoval dlhodobý Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR, zameraný na oblasť konzervovania a reštaurovania, ktorý kontinuálne podporuje vláda SR od roku 2006. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ prepisom z triacetátu a nitrocelulózy na polyester.. V roku 2019 vláda SR schválila návrh aktualizácie projektu.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí – tento projekt realizuje od roku 2009 Národné kinematografické centrum. Nosnými podujatiami projektu boli aj v roku 2019 prezentácie na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary. 

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ na nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti. 

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière. Premieta v štyroch kinosálach, ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi. V roku 2019 prišlo do kina na filmové predstavenia 119 017 divákov, z toho 76 % na európske filmy (z toho 24 % na slovenské). Súčasťou SFÚ je aj jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (15 140 knižných jednotiek, 214 CD nosičov, 2 059 scenárov a 2 451 archivovaných ročníkov periodík) a mediatéka (27 986 filmov, z toho 4 825 slovenských). SFÚ vydáva od roku 2000 jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom. Predajňa SFÚ Klapka.sk ponúka široký sortiment filmologickej literatúry, CD a DVD nosičov a ďalších filmových materiálov. V roku 2019 predala spolu 895 publikácií, 6 374 DVD a 291 blu-ray nosičov.

V oblasti edičnej produkcie SFÚ vydal v roku 2019 päť publikácií: zborník textov Pavel Branko. V znamení filmu a jazyka (v spolupráci so SFTA), zborník referátov Slovenský film v roku 2018 (v spolupráci so SFTA a s VŠMU), esej François Jost: Kult banality. Od Duchampa k reality šou, rozšírené druhé vydanie publikácie František Gyárfáš – Juraj Malíček: Naše filmové storočie a súbor textov Andrej Tarkovskij. Z filmových titulov vydal DVD Maľovanky – spievanky (1983 – 1990) so štvordielnym animovaným cyklom režisérky Heleny Slavíkovej-Rabarovej, 2-DVD Slovenský dokumentárny film 60 s unikátnym výberom dokumentárnych filmov zo 60. rokov minulého storočia, 3-DVD Zlatý fond slovenskej komédie I s filmami Jána Lacka Statočný zlodej(1958), Skalní v ofsajde (1960) a Šťastie príde v nedeľu (1958), 2-DVD Zlatý fond slovenskej komédie II s reedíciami filmov Pásla kone na betóne (1982, r. Štefan Uher) a Sladké starosti (1984, r. Juraj Herz) a 2-DVD Zlatý fond slovenskej komédie III s filmami Katka (1949, r. Ján Kadár) a Čert nespí (1956, r. Peter Solan, František Žáček). Na 2-DVD Elo Havetta Collection vyšli jediné dva celovečerné filmy režiséra Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969) a Ľalie poľné (1972).

V roku 2019 sa v oblasti vedeckovýskumnej činnosti realizoval výskum filmu Neha (CS, 1991) režiséra Martina Šulíka, skúmali sa aj historické zdroje o pôsobení režiséra Alaina Robba-Grilleta v Československu v druhej polovici 60. rokov 20. storočia a realizoval sa aj vedecký výskum filmovej a televíznej tvorby Miloslava Luthera. SFÚ bol spoluorganizátorom 19. česko-slovenskej filmologickej konferencie s témou Obraz – slovo – zvuk, ktorá sa konala v Krpáčove.

SFÚ pokračuje v uzatváraní licenčných zmlúv na predaj televíznych vysielacích práv. Počas roka 2019 boli uzatvorené zmluvy na vysielanie celovečerných hraných filmov s RTVS, TV Joj, Českou televíziou a so spoločnosťou JAY Production, s. r. o. Pokračovala aj zmluvná spolupráca s televíziou TA3 pri vysielaní týždenníkov Týždeň vo filme. Celkovo v roku 2019 nadobudli účinnosť licenčné zmluvy na televízne šírenie audiovizuálnych diel k 97 celovečerným filmom. Pokračovala i spolupráca s televíziou Markíza v rámci internetovej služby VOYO formou SVOD. Spoločnosť Towercom v rámci svojej novej distribučnej platformy otta sprístupňovala spôsobom VOD filmy SFÚ.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov. V roku 2019 bol koproducentom celovečerných dokumentov pre kiná Osamelí bežci: Ideme ďalej! (r. Martin Repka) a Svetozár Stračina (r. Pavol Barabáš).

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2019 celkovú metráž 3 959 530 (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a vo fondoch SFÚ, predstavuje 23 728 570 metrov filmového materiálu.

Podujatia so slovenským filmom v zahraničí

Okrem organizovania a spoluorganizovania väčšiny domácich podujatí propagoval SFÚ slovenskú kinematografiu v roku 2019 aj na filmových podujatiach v zahraničí. SFÚ sa podieľal na 118 zahraničných podujatiach so slovenským filmom v 43 krajinách sveta. Zo zbierok SFÚ sa s veľkým úspechom na viacerých zahraničných podujatiach stretlo uvedenie kolekcie krátkych filmov zo 60. rokov Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme, výrazný ohlas zaznamenal aj film Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, ktorý v roku 2019 premietli aj v National Gallery of Art Washington DC, blu-ray nosič s týmto filmom sa dostal do finálového výberu súťaže o najlepšie blu-ray/DVD roka 2019 na prestížnom festivale klasických filmov Il Cinema ritrovato v Bologni, kde získal Zvláštne uznanie. Významnou udalosťou bola aj svetová premiéra digitálne reštaurovaného filmu Ľalie poľné (1972) Ela Havettu na Lumière – Grand Lyon Film Festival.

Miro Ulman (Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2019, vydavateľ: Creative Europe Desko Slovensko - Slovenský filmový ústav)

TEXT BOL KRÁTENÝ A DODATOČNE REDAKČNE UPRAVENÝ

Celú Správu o stave slovenskej audiovízie v roku 2019 a Správy z predchádzajúcich rokov nájdete tu: http://www.cedslovakia.eu/clanky/sprava-o-stave-slovenskej-audiovizie-v-roku