Filmárom nemusí pomôcť len Audiovizuálny fond

Titulok tohto článku je zľahka nadnesený. Audiovizuálny fond síce nie je jediným fondom na Slovensku, ktorý podporuje projekty z oblasti audiovízie, ale je rozhodujúci – svojou špecializáciou, programovou štruktúrou aj výškou poskytovaných prostriedkov. Aké sú však ďalšie verejnoprávne inštitúcie, ktoré sa venujú podpornej činnosti aj v súvislosti s audiovíziou, a čo môžu žiadateľom ponúknuť? Tou najmladšou je Fond na podporu kultúry národnostných menšín, na ktorý sa zameriame predovšetkým.

Na úvod sa krátko pristavme pri Fonde na podporu umenia (FPU), ktorý sa zameriava na iné odvetvia, než je audiovízia. V jeho štruktúre podpornej činnosti nenájdeme žiadny podprogram, ktorý by sa jej špeciálne venoval. Napriek tomu sme sa na zástupcov fondu obrátili s otázkou, či je možné žiadať aj o podporu na projekty, ktoré nejakým spôsobom s audiovíziou súvisia. „Príkladom získania podpory v audiovizuálnej oblasti sú aktivity kultúrnych a umeleckých centier, kde sú integrálnou súčasťou ich dramaturgie aj filmové projekcie, ale keďže audiovízia nespadá do oblastí podpory FPU, kultúrne centrá si náklady na premietania nemôžu zahrnúť do projektu podporeného z FPU,“ píše sa v stanovisku, ktoré nám zaslala PR a office manažérka FPU Petra Kňazeová. „Medzi aktivity a výdavky, ktoré si do výstupov a rozpočtu podporených projektov zahrnúť môžu, však patria ďalšie a sprievodné podujatia, v prípade kultúrnych centier typicky napríklad diskusie, prednášky a vzdelávacie aktivity s filmovými tvorcami či výstavy zamerané na filmovú tvorbu a s ňou súvisiace.“ 

Na ojedinelé prieniky s oblasťou audiovízie síce môžeme natrafiť aj vo Fonde na podporu umenia, inak je to však v prípade Literárneho fondu, ktorý má samostatnú sekciu pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby. V rámci nej fungujú programy ALFA, ALFA PLUS a BETA. Prvý z nich je primárne určený na podporu vzniku literárnych predlôh audiovizuálnych diel. Záujemcovia o podporu sa zúčastňujú na súbehu námetov, táto súťaž je anonymná. Prihlásené námety (v rozsahu 1 až 2 strán) posudzujú dve trojčlenné odborné poroty (jedna pre hranú a animovanú tvorbu, druhá pre dokumentárnu), každý z jej členov pridelí dielu body a po ich zrátaní sa vytvorí zostava postupujúcich námetov. Vybraným autorom fond poskytne tvorivé štipendium  na spracovanie tzv. rozšíreného námetu (treatmentu), ktorý posúdi ďalší lektorský zbor a autori vybraných diel dostanú podporu na napísanie literárneho scenára. V oboch prípadoch je maximálna výška mesačného tvorivého štipendia 600 eur a možnosť jeho čerpania je časovo obmedzená.

Pri dokumentárnych a animovaných dielach sa podpora v programe ALFA končí už pri vypracovaní treatmentu, o štipendium na spracovanie scenára môžu autori požiadať v programe ALFA PLUS. Ten je určený aj na podporu režijnej a kameramanskej činnosti pri realizácii diel vytvorených v programe ALFA. Žiadny z uvedených programov sa však nevzťahuje na študentské filmy a na práce a diela týkajúce sa kvalifikačného rastu. Podrobné informácie o podmienkach poskytovania podpory nájdete na www.litfond.sk. Spomeňme ešte, že program BETA je zameraný na podporu vzniku pôvodných teoretických, historiografických, biografických a encyklopedických diel z audiovizuálnej oblasti a že Literárny fond podporuje aj ďalšie aktivity previazané s audiovíziou, pričom poskytuje rôzne typy finančných príspevkov. Ako sa uvádza v Správe o stave slovenskej audiovízie v roku 2018, ktorú zostavil Miro Ulman a vydala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby poskytol vlani na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov 152 996,22 eura a z toho bolo 67 800 eur vo forme tvorivých štipendií pre 57 autorov. V roku 2017 bola celková suma tvorivých štipendií 61 200 eur a získalo ich 53 tvorcov. 

Predstavme si teraz najmladší z fondov, ktorý má takisto vo svojej podpornej schéme špecializovaný podprogram pre audiovíziu. Ide o Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikol v roku 2017 a prvé dotácie a štipendiá udelil vlani. Uspeli aj filmové projekty. Riaditeľ fondu Norbert Molnár však konštatuje, že pre týchto žiadateľov je to skôr doplnkový zdroj financií. „Podpora audiovizuálnych diel nie je našou primárnou oblasťou. Máme okolo dvadsať podporných podprogramov a na audiovíziu sa špecializuje jeden.“ Z celkového balíka 7,6 milióna eur, ktoré fond rozdelil tento rok, išlo podľa Molnára len približne 250 000 eur na podporu filmových projektov – úspešných ich bolo 32. Najviac podaných i podporených žiadostí sa koncentrovalo v oblasti maďarskej a rómskej národnostnej menšiny, ktoré sú najväčšie. Vlani bola podpora filmových projektov z tohto fondu vyššia, čo súvisí aj s odlišnými podmienkami jej poskytovania. Od žiadateľa sa totiž nevyžadovalo dokončenie diela, na ktorého realizáciu si pýtal finančné prostriedky, už v danom kalendárnom roku. Takto napríklad získala dotáciu 200 000 eur spoločnosť MPhilms na produkciu hraného filmu Moc režiséra Mátyása Priklera. Aktuálne už uvedená podmienka v pravidlách fondu figuruje a žiadosti sa týkajú vývoja filmových diel alebo výroby menších dokumentov, ktoré sa budú môcť dokončiť tento rok. Najvyššia tohtoročná podpora pre projekt bola už len 25 000 eur, no pre úplnosť treba dodať, že dvestotisícová dotácia bola aj vlani čímsi výnimočným a ostatné projekty dostali podstatne nižšie sumy, väčšinou do 10 000 eur.

Predkladané projekty by sa mali tematicky viazať na niektorú z národnostných menšín, pretože podporná schéma fondu je rozdelená práve na základe jednotlivých menšín a v rámci nich sa vyčleňuje niekoľko kategórií podľa kultúrnych a umeleckých odvetví. Národnostných menšín je trinásť a každá z nich má zákonom stanovený objem finančných prostriedkov. Norbert Molnár vysvetľuje, že pri jedenástich menšinách posudzuje žiadosti vo fonde jedna päťčlenná odborná rada, no pri maďarskej a rómskej menšine, s ktorými súvisí najvyšší záujem žiadateľov, sú rady až tri – jedna pre oblasť kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávacej činnosti, vedy a výskumu, druhá pre podporu literárnej, vydavateľskej a nakladateľskej činnosti a tretia pre oblasť divadelného, hudobného, tanečného, výtvarného a audiovizuálneho umenia. Troch členov každej odbornej rady vyberajú zástupcovia organizácií národnostných menšín zaregistrovaných vo fonde, dvoch vymenúva riaditeľ fondu. Celý mechanizmus podpory má vlastnosti štandardného grantového postupu – vyhlásia sa výzvy, na základe ktorých záujemcovia podajú na fond žiadosti, ktoré musia spĺňať viacero náležitostí (www.kultimor.sk), aby sa dostali k odborným radám na posúdenie. Tie zvažujú v kategórii audiovizuálneho umenia aj to, do akej miery môže byť zamýšľané dielo prínosné pre danú menšinu, či má potenciál zaujať jej príslušníkov a či sa projekt dostatočne líši od podporených alebo už prezentovaných filmov s príbuzným zameraním. Ak sa v niektorom z programov nazbiera veľké množstvo projektov, neposudzujú každú žiadosť všetci členovia rady, vždy však musia byť minimálne traja. Projektu pridelia body a navrhnú výšku podpory. „Treba ešte vedieť, že ak máte projekt nad 25 000 eur, musíte si ho prísť obhájiť pred odbornú radu. A ak je projekt nad 40 000 eur, môže sa na vypočutí žiadateľa zúčastniť aj verejnosť,“ pripomína riaditeľ fondu.

Úspešný žiadateľ musí na konci celého procesu vyúčtovať poskytnuté finančné prostriedky a zároveň odovzdať dielo, na ktoré boli poskytnuté. Molnár na margo toho poznamenáva, že fond už neposudzuje umeleckú kvalitu odovzdaného diela, ide predovšetkým o dôkaz, že reálne existuje to, k čomu sa žiadateľ zaviazal, a v podobe, akú deklaroval. „V konečnom dôsledku však výsledná úroveň diela môže ovplyvniť budúci prístup odbornej rady k danému žiadateľovi.“

Pre zaujímavosť sa pozrime aj na to, na aké národnostné menšiny sa vzťahovali úspešné vlaňajšie žiadosti z oblasti audiovizuálneho umenia. V kategórii tvorba a realizácia diel sa až osemnásť žiadostí viazalo na maďarskú menšinu, šesť na rómsku, dve na nemeckú a po jednej na chorvátsku, rusínsku, poľskú, srbskú a židovskú. V kategórii prehliadky, festivaly a súťaže to bolo iné – tri podporené žiadosti náležali k bulharskej menšine, dve k rusínskej a jedna k srbskej. V kategórii medzinárodnej mobility a prezentácie audiovizuálneho umenia nebola podporená žiadna žiadosť. Na tejto stručnej štatistike sa dá zároveň vidieť, že fond nepodporuje len samotnú filmovú tvorbu, ale i podujatia a ďalšie aktivity v oblasti audiovízie. Na niektoré sa dá žiadať o podporu aj v iných programoch tohto fondu.

Daniel Bernát