Nech je svetlo. Tak sa voláhraná novinka režiséra Marka Škopa. Ešte síce nevstupuje do tunajších kín, ale podarilo sa jej dostať do hlavnej súťaže MFF Karlove Vary. 

Škop je aktuálne vyťažený aj vďaka filmu Môj dedo spadol z Marsu, ktorý koprodukoval a slovenskú premiéru má už tento mesiac. Podobne ako ďalšia minoritná koprodukcia Uzly a pomaranče (r. Ivan Pokorný). Po Kolenčíkovej Mohyle sú to ďalšie dva projekty so zameraním na mladé publikum, s tým rozdielom, že kým prvý z nich sa orientuje primárne na deti, druhý je skôr pre tínedžerov. A žánrovo sú od seba ešte vzdialenejšie. Do tretice máme v Novinkách dokument Zuzany Piussi a Víta Janečka Obliehanie mesta. Premiéru mal už v máji, preto ho v aktuálnom čísle časopisu aj recenzujeme.

Čo-to o slovenských distribučných novinkách blízkej budúcnosti by mal naznačiť aj blížiaci sa MFF Art Film Fest. No a ako je na tom domáca animovaná tvorba, ukáže Fest Anča. (Samozrejme, v prípade oboch podujatí bude to slovenské tvoriť iba časť programu.)

Profesii umeleckého maskéra sme sa vo Film.sk zatiaľ veľmi nevenovali, tentoraz nám však o nej zoširoka porozprával jeden z najpovolanejších – Juraj Steiner. 

Na jednej strane je Audiovizuálny fond, kľúčový zdroj podpory pre slovenských filmárov, o ktorom píšeme v súvislosti s voľbou jeho riaditeľa, na druhej strane ďalšie podporné fondy, ktoré sú schopné pomôcť aj projektom z oblasti audiovízie. Na jednej strane je rubrika Aktuálne, na druhej Téma.

Okrem toho sa snažíme osvetliť povahu a kvalitu vybraných distribučných titulov (Bolesť a slávaDo bojaChvilkyObliehanie mestaŠťastný LazzaroThe Beach BumVeľký zlý lišiak a iné príhody) prostredníctvom recenzií, čo zákonite znamená, že sa cez ne dozviete aj niečo o povahe autorov textov. 

Nech je svetlo. Jeho účasť v súťaži karlovarského festivalu i jeho koprodukčný charakter je jeden z mnohých príkladov česko-slovenskej previazanosti. O tom, ako sa obom kinematografiám darilo vlani (a aj o ich prienikoch), sa dočítate v prílohách v záverečnej časti časopisu.

Daniel Bernát