Ján Gavura,

básnik, prekladateľ a literárny kritik

Vďaka popularite otázok, akú hudbu a aké knihy mám najradšej, aký je môj obľúbený film, mám v odpovediach dávno jasno. Mám viacero obľúbených slovenských filmov. Celkom určite je to Záhrada Martina Šulíka, v ktorej sa príťažlivým a symptomatickým spôsobom zachytáva duša slovenskosti (naša realita, náš realizmus má v sebe vždy aj časť magického), ale podprahovo Záhrada prilipne ku každému intelektuálovi alebo vôbec človeku, ktorý už nejaký čas žije s inými ľuďmi v spoločnosti. Film o potrebe utekať a zároveň spochybňovanie toho, či máme povinnosť vrátiť sa, možno pozerať znova a znova. Druhým obľúbeným filmom je Sladký čas Kalimagdory, ktorý som prvý raz videl ešte ako stredoškolák a vôbec som mu nerozumel. Zato som cítil, že za tým filmom je veľa, len naň musím ľudsky aj partnersky dozrieť. Neskôr som ten film videl ešte veľakrát. A obdivoval som zmysel pre detail, herecké výkony a, samozrejme, zamiloval som si aj metaforu celého príbehu, ktorá je veľkou hyperbolou a pritom nás núti pýtať sa – nie je to tak aj naozaj? Film režíroval Leopold Lahola, dramatik, prozaik, básnik a prekladateľ, chvíľku aj režisér „spaghetti westernov“, osobnosť výnimočného charakteru. Odporúčať môžem nielen Laholove filmy, ale aj jeho poviedky z druhej svetovej vojny, ktorú okúsil na vlastnej koži, alebo nádherné básne a preklady ozvláštnené autorovou hebrejskou mentalitou.