Slovenská kinematografia má za sebou rok, keď síce poklesla návštevnosť domácich filmov v porovnaní s (rekordným) rokom 2017, ale neplatí to o produktivite. 

LEGISLATÍVA

Národná rada Slovenskej republiky schválila 14. 6. 2018 zákon č. 211/2018 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde (AVF). Novelizácia vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii. Novela zákona prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti AVF. Časť sa týka procesov pri spracovaní žiadostí o podporu a pri následnom vyúčtovaní poskytnutej dotácie. V tejto súvislosti sa presnejšie upravilo určenie oprávnených výdavkov, na ktoré žiadateľ môže použiť poskytnuté finančné prostriedky z fondu v určenom limite. Namiesto doterajších zúčtovateľných výdavkov na prevádzku žiadateľa sa zákonom zaviedla nová kategória paušálnych výdavkov. Tie môže žiadateľ uplatniť najviac vo výške 7 % z poskytnutej dotácie, pričom k týmto výdavkom nemusí predkladať jednotlivé účtovné doklady. Ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou prijímateľa, ktoré objektívne nie je vždy možné alokovať na konkrétny projekt. 

Vzhľadom na poskytovanie finančných prostriedkov zákon rozširuje okruh osôb, ktorým fond nemôže poskytnúť finančné prostriedky. Týka sa to žiadateľov, ktorí sú majetkovo alebo personálne prepojení s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nemá vyrovnané finančné vzťahy s fondom. 

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde upravuje aj spracúvanie a zverejňovanie osobných údajov žiadateľov v celom procese podpornej činnosti fondu. Doplnené bolo nové ustanovenie § 22aa o vyúčtovaní finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Novela, ktorá nadobudla účinnosť 1. 9. 2018, jednoznačnejšie upravila aj uplatňovanie sankcií fondom.

Dňa 11. 10. 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2018 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predložilo vlani na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa na obdobie rokov 2021 až 2027. Ten nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020, oproti nemu však predstavuje podstatné opatrenia v záujme zjednodušenia využiteľnosti programu v aplikačnej praxi.Hlavnou zmenou návrhu je navýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa (2021 – 2027) na 1,850 miliardy eur, pričom 1,081 miliardy sa rozdelí v podprograme MEDIA. Oproti súčasnému programu by mal byť rozpočet vyšší o 390 miliónov eur.

Od 1. 1. 2019 je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a ktorý sa dotýka aj oblasti audiovízie. 


FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera, Základnej umeleckej škole Jána Albrechta, Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva v Bratislave ponúka štyri odbory – animovaná tvorba, kamera, zvuk, strih, kostýmová tvorba a scénické výtvarníctvo, Stredná umelecká škola v Trenčíne a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu v Bratislaveponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov filmová a mediálna tvorba a animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou v odbore animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, audiovizuálnemu umeniu sa výučba venuje len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metodav Trnave,Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislaveči Katedra intermédií Fakulty umení Technickej univerzityv Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí sa udelením akademického titulu, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystricije možné študovať na dvoch fakultách. Na fakulte výtvarných umeníje katedra intermédií a digitálnych médií. Na fakulte dramatických umenísa študujú dva odbory: divadelné umenie, filmové umenie a multimédiá. Vedúcim katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Ľubomír Viluda a vedúcou katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 42 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 44 študentov. Poslucháči katedry dokumentárnej tvorby vytvorili vlani 15 filmov a získali 7 ocenení.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave. V júni 2018 sa stala novou dekankou fakulty Darina Smržová, ktorá vo funkcii nahradila Ondreja Šulaja. V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom – prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu,

2. animovaná tvorba,

3. kameramanská tvorba a vizuálne efekty,

4. strihová a zvuková skladba,

5. produkcia audiovizuálneho umenia,

6. audiovizuálne štúdiá.

K 31. 10. 2018študovalo na FTF VŠMU 264študentov (z toho 5 zahraničných) – 175 na bakalárskom (4 zahraniční), 89 na magisterskom (1 zahraničný) a 14 študentov bolo na doktorandskom stupni. V školskom roku 2017/2018 skončilo štúdium na FTF VŠMU 102 absolventov: 49 bakalárov (1 zahraničný), 53 magistrov (1 zahraničný). Absolvovali aj 4 doktori umenia. 

FTF VŠMU sa i v roku 2018 podieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok. V dňoch 18. – 21. 10. 2018sa uskutočnil 22. ročník festivalu študentských filmov Áčko, kde sa stala najlepším filmom Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017) v réžii Michala Ďuriša, ktorá získala aj cenu za scenár. Za najlepší hraný film vyhlásili Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák), spomedzi dokumentov zvíťazil titul Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová) a najlepším animovaným filmom sa stala Poetika Anima (SK, 2018, r. Kriss Sagan).

Filmy študentov FTF VŠMU premietali v roku 2018 na 154 festivaloch a prehliadkach v 42 krajinách. Získali dovedna 30 ocenení – 11 v zahraničí a 19 na domácich festivaloch. K najoceňovanejším patril stredometrážny hraný film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško).


FILMOVÁ PRODUKCIA

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše 20 dlhometrážnych filmov pre kiná. Vlani ich bolo už 33 – 9 so 100 % slovenským podielom, 10 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. Domáca tvorba síce neprilákala do kín toľko divákov ako v rekordnom roku 2017, ale 234 446 divákov na majoritne slovenských filmoch aj tak presahuje celkovú návštevnosť domácich titulov v roku 2014.

Zo 17 hraných filmov (21 v roku 2017) bolo 5 majoritných a 12 minoritných koprodukcií. V roku 2018 vzniklo aj 14 dlhometrážnych dokumentov pre kiná (6 v roku 2017), 12 majoritne slovenských a dve minority (konkrétne tituly sú uvedené v tabuľke). Na rozdiel od roku 2017 vznikol vlani aj jeden dlhometrážny slovenský animovaný film Parralela pásmo animovaných filmov Websterovci, ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu.

Päť dlhometrážnych filmov z minulého roka nebolo v kinodistribúcii: dokumenty Pavúk: horolezec storočia (SK, 2018,r.Ľubomír Ján Slivka), Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2017, r. Eduard Cicha), Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), Švédi z osady (SK, 2018, r. Katarína Farkašová) a Ego: Precedens (SK, 2018, r. Michal „Romeo“ Dvořák).

Okrem toho vznikli i desiatky krátkych filmov. Zo stredometrážnej tvorby roku 2018 sa dostali do kinodistribúcie tituly Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a Pochoduj alebo zomri( Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš).

Na výrobe 23 dlhometrážnych filmov pre kiná – 11 hraných, 11 dokumentárnych a 1 pásma animovaných filmov – sa podieľal aj Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

H – hraný, D – dokumentárny, A – animovaný 

Percentuálny podiel Slovenska na rozpočte je uvádzaný podľa verejne prístupnej evidencie slovenských audiovizuálnych diel, ktorú vedie Slovenský filmový ústav v zmysle zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poznámka:

* Projekt v čase uzávierky nebol zaevidovaný a údaj je len informatívny
** Film Jan Palach nie je slovenský v zmysle Európskeho dohovoru o koprodukciách, ale vďaka podpore z AVF a MK SR je slovenský v zmysle zákona.
*** Film Keď draka bolí hlava nie je slovenský v zmysle Európskeho dohovoru o koprodukciách, ale vďaka 15 % finančnému vkladu je slovenský v zmysle zákona.

FINANČNÁ PODPORA

Audiovizuálny fond (AVF):Podporná činnosť fondu je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu(dotácie vo výške 20 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). V roku 2018 vyplatil AVF na podporu audiovizuálnej kultúry o 2 110 044 eurviac než v predchádzajúcom roku (9 676 132 eurv roku 2018, 7 566 088 eurv roku 2017), čo predstavuje medziročný nárast o 21,81 %. Celková suma podpory žiadostí podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola vlani 10 497 474 eur. K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že od roku 2017 uplatňuje AVF pri viacročných projektoch postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt a poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov.

Vlani bolo na fond podaných 500 žiadostío podporu audiovizuálnej kultúry (523 žiadostí v roku 2017) a AVF podporil 333 žiadostí (350 v roku 2017). Ich podiel na celkovom počte doručených žiadostí klesol zo 66,92 % na 66,60 %. Uvádzaná štatistika za rok 2018 mapuje stav k 14. 4. 2019.

Od roku 2015 je súčasťou štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 Podpora návštevnosti slovenských kinematografických dielv programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Suma podpory pre jedného prijímateľa sa počíta podľa počtu predaných vstupeniek za uvedené obdobie na každé jednotlivé audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela takto:

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou menej ako 100 000 divákov jednotkovou sadzbou vo výške 1 euro za každú predanú vstupenku,

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 000 divákov a viac jednotkovou sadzbou 0,50 eura za každú predanú vstupenku. 

O zavedení dvoch sadzieb v podprograme 2.3 rozhodla Rada Audiovizuálneho fondu 17. 10. 2017 schválením Štruktúry podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu na rok 2018. Vzhľadom na rekordnú návštevnosť bola 24. 4. 2018 jednotková sadzba 0,50 eur za každú predanú vstupenku pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 000 divákov a viac dodatočne na základe dohody s prevádzkovateľmi kín znížená na 0,35 eura. V roku 2018 fond v tomto podprograme vyplatil 48 kinám 538 748 eur. V roku 2017 podporil 33 kíncelkovou sumou 188 048 eur.

Program 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SRpribudol do štruktúry 1. 7. 2015. Vlani fond podporil dva televízne projekty celkovou sumou 217 333 eur: 11-dielny seriál Inšpektor Max (žiadateľom bola spoločnosť TRIGON PRODUCTION) získal 57 936 eur a 12-dielny seriál Milenky spoločnosti INOUT Studio 159 397 eur.Osvedčenie o registrácii filmového projektu dostalo 28 projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2020 a 2021.

Dňa 1. 6. 2018 zriadil fond Slovenskú filmovú agentúru (SFA) ako svoju novú organizačnú zložku. Jej hlavnými úlohami budú intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami na audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovať zamestnanosť obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov. Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov audiovizuálnych diel a zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. 

Literárny fond: Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2018 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Takisto pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2017 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 16tvorcov sumou 17 200 eura 15slovenských tvorcov sumou 6 700 eurna medzinárodných festivaloch. Aj v roku 2018 fond vyplácal príspevky na tvorivé cesty, odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov a ďalšie podporné prostriedky. Výbor sekcie poskytol vlani na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov sumu 152 996,22 eura. Takmer polovica tejto sumy (67 800 eur)bola vyplatená 57 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

MEDIA: Od 1. 1. 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa transformovala na Creative Europe Desk Slovensko. 

V rámci podprogramu MEDIA získali v roku 2018 slovenské produkčné spoločnosti v schéme Podpora vývoja jednotlivých projektov (uzávierka 23. 11. 2017) celkovú podporu 80 000 eur. Spomedzi členských krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou bolo Slovensko spolu so Srbskom najúspešnejšie. Po dlhých rokoch získal slovenský žiadateľ aj podporu vývoja balíkov projektov (125 000 eur pre spoločnosť BFilm na vývoj animovaných diel Bolo raz jedno more, Panic v podzemí, Americký sen a Koniec). 

Najväčší výpadok v konečnej sume podpory bol spôsobený posunutou uzávierkou automatickej podpory kinodistribúcie. Vlani tak získali distribútori 55 800 eur v rámci Výberovej podpory kinodistribúcie. Dve slovenské spoločnosti boli súčasťou konzorcií (v oboch prípadoch boli žiadatelia z Česka), ktoré získali podporu v schéme Podpora tréningu (výška podpory pre slovenskú časť programov bola 65 000 eur). 

Celková podpora pre slovenské subjekty dosiahla sumu 498 009 eur spolu s nepriamou podporou v sieti kín Europa Cinemas. Pomer predkladaných a podporených projektov je 61,5 % (78 predložených, 48 podporených), pomer získanej sumy k požadovanej (944 509 eur) je 52,7 %. 

Eurimages: Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. 4. 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Zuzana Gindl-Tatárová. 

O podporu z fondu sa vlani uchádzalo 16 slovenských projektov, uspelo 6z nich: pôvodný majoritný hraný projekt Posol (SK/IE/CZ/RO), druhý celovečerný film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského, získal podporu 190 000 eur. Česko-francúzsko-belgicko-slovenská koprodukcia Myši patria do neba (CZ/FR/BE/SK), celovečerná animovaná bájka režisérskej dvojice Jan Bubeníček a Denisa Grimmová podľa oceňovanej knihy Ivy Procházkovej, je podľa účasti Slovenska minoritná a schválili jej podporu 370 000 eur. Milosť (PL/SK/CZ)v réžii známeho poľského režiséra Jana Jakuba Kolského je podľa účasti Slovenska minoritný projekt spodporou 270 000 eur. Minoritný hraný projekt Staříci (CZ/SK) režisérov Martina Dušeka a Ondřeja Provazníka získal celú požadovanú podporu vo výške 190 000 eur.Majoritne slovenský strihový mockument Láska z celuloidu (SK/FR) režiséra Andrého Bonzelazískal takisto celú požadovanú podporu 150 000 eur.A majoritný hraný projekt Moc (SK/HU/CZ) režiséra Mátyása Priklera, celovečerná politická dráma zo súčasnosti, získal finančnú podporu 150 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu bol vlani 157 170,23 eura a slovenské koprodukčné projekty získali spolu 1 320 000 eur.


KINODISTRIBÚCIA

V roku 2018 prišlo do slovenských kín 5 964 768 divákov, čo je o 10,88 % menej než v roku 2017 (6 692 871 divákov). Napriek tomu to bola štvrtá najvyššia návštevnosť od roku 1993. Celkové hrubé tržby síce medziročne klesli o 4,27 %, ale dosiahli 33 040 891 eur, čo je druhá najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti.

Rekordný bol v roku 2018 počet filmových predstavení – 197 789 predstavuje medziročný nárast 3,14 % a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie poklesla o 13,59 % – z 34,90 diváka v roku 2017 na 30,16. O 7,42 % však vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,16 na 5,54 eura.

Vlani malo v slovenských kinách premiéru 289 filmov, z toho štyri boli obnovené premiéry. Snímky uviedlo do kín 14 distribučných spoločností a dokument Smutné jazyky(SK, 2018, r. Anna Grusková) si distribuovala producentka prostredníctvom svojej spoločnosti Reminiscencie. Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (60), za ňou sa umiestnili Film Europe (56) a Asociácia slovenských filmových klubov (38).

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou minulého roka opäť CinemArt SK: 2 093 555 divákov na ich filmoch tvorí 35,1-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Prvenstvo jej patrí aj podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili podiel 35,4 %. 

Najnavštevovanejším titulom v slovenských kinách bola v roku 2018 životopisná hudobná dráma Bohemian Rhapsody, ktorú videlo 323 147 divákov. Hranicu 200 000 divákov prekonali ešte snímky Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka (288 582) a Zrodila sa hviezda (245 785). Divácky najúspešnejšiemu domácemu titulu Backstage patrí so 64 029 divákmi 23. miesto v rebríčku. 

Vlani sa dostalo do kín 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem – 13 hraných (z toho 8 minoritných koprodukcií), 13 dokumentárnych (2 minoritné koprodukcie), 1 animovaný film a dve animované pásma – Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorilo prvých šesť epizód rovnomenného seriálu, a Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), v ktorom nový 26-minútový vianočný špeciál dopĺňalo šesť epizód zo seriálu Mimi & Líza. Premiéru mali aj dva stredometrážne dokumenty – Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš). Dva krátke slovenské animované tituly – Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič) a Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek) – boli uvedené ako predfilmy.

Slovenské filmy uviedlo do kín dvanásť distribučných spoločností, najaktívnejšia z nich bola Asociácia slovenských filmových klubov s ôsmimi titulmi.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 251 098 divákov(v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov), čo je 4,2-percentný podiel na celkovej návštevnosti. 

V údajoch za rok 2018 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, návštevnosť pilotného ročníka VIFI FEST-u (VIdiecky FIlmový FESTival), výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

VIDEODISTRIBÚCIA

V roku 2018 bolo vydaných 52 DVD alebo BD so 101 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho bolo 28 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (51 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými dielami/33 s dlhometrážnymi filmami pre kiná v roku 2017). Najviac domácich titulov vydal na digitálnych nosičoch Slovenský filmový ústav, za ktorým nasleduje Bontonfilm (7 filmov) a Magic Box Slovakia (5 slovenských titulov).

Čoraz viac sa však filmy šíria prostredníctvom streamovacích služieb. V roku 2014 začal svoju činnosť slovenský internetový VoD portál Kinocola, ktorý sa špecializuje na slovenské tituly a stojí za ním produkčná spoločnosť Filmpark. Asociácia slovenských filmových klubovponúka od júna 2016 službu Video on Demand s ponukou 16 titulov.

S výnimkou týchto dvoch platforiem môžete od 16. 4. 2019 všetky ostatné, dostupné nielen na Slovensku – napríklad Voyo, HBO GO, iTunes, Netflix, Prime Video, Obbod, DAFilms a mnoho ďalších –, prehľadávať v databáze LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/), ktorú spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 250 VoD katalógoch s viac ako 35 000 európskymi filmami.
 

KINÁ

V roku 2018 bolo v prevádzke 166 komerčných kín(teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s267 plátnami (v roku 2017 to bolo 152 kín s 249 plátnami). Z toho bolo 99 jednosálových kín s 26 827 sedadlami, 21 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 85sálami a 12 924sedadlami, 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 25 letných kín s 25 662 sedadlami, 15 alternatívnych priestorov so 16 sálami a s 1 590 sedadlami.

V Bratislave je od roku 2015 v prevádzke aj kino IMAXs kapacitou 492 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

K 31. 12. 2018 bolo na Slovensku digitalizovaných technológiou D-cinema 197 kinosál v 97 kinách a 5 letných kín(189 kinosál v 93kinách a 3letné kiná v roku 2017). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho v 37 jednosálových kinách – sa dalo premietať aj v 3D formáte.Dvadsaťpäť viacsálových kín na Slovensku malo digitalizovaných technológiou D-Cinema 100% kinosál. Z 99 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2018 v prevádzke, bolo digitalizovaných touto technológiou 67 (67,68 %). 

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie.V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu kino Kultúra v Ružomberku, vlani vymenilo kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši s podporou AVF starší prenajatý projektor za nový.

V roku 2013 otvoril AVF nový podprogram, v ktorom môžu žiadatelia získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.Vďaka tomu bolo do konca roku 2018 podporených 24 žiadostícelkovousumou 285 200 eur.

V roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 až 2018 v ňom bolo podporených 39 žiadostí celkovou sumou 708 250 eur. Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku aj v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií, je Kino Lumière v Bratislave. Tieto projekcie sa tam realizujú vo Filmotéke – Študijnej sále Slovenského filmového ústavu. Z letných kín premieta len z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

Ku koncu roka 2018 bolo v prevádzke 25 letných kín(21 v roku 2017). Okrem 5 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 6 letných kinách, ktoré si požičali projektor (Krupina, Pezinok, Podhájska, Senec, Senica, Trnovce). Ďalších 67 letných kín (z toho 13 v Bratislave) premietalo zadarmo, preto nie sú zahrnuté v štatistike. V roku 2018 boli v prevádzke aj dve autokiná– Shopping Palace v Bratislave (zadarmo) a Autokino Orava v Námestove (so vstupným) – a dve putovné kiná – Bažant Kinematograf (zadarmo) a putovné kino pri Autokine Orava (so vstupným). Ďalších 40 jednosálových kín a alternatívnych priestorov premietalo zadarmo.

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). Ku koncu roka 2018 pôsobilo spolu 60 filmových klubov so 4 603 členmi (v roku 2017 to bolo 59 klubov s 5 390 členmi) a väčšina z nich funguje v priestoroch klasických kín – 41 (68,33 %) je v digitalizovaných kinách.

Vlani prišlo na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo FK) 85 108 divákov, čo znamená medziročný pokles 26,23 %. Klubové tituly mali podiel na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,43 % (1,72 % v roku 2017). Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2,37 eura (2,64 eura v roku 2017).

K najvýznamnejším akciám, ktoré vlani organizovala ASFK, patrili putovná filmová prehliadka Projekt 100, 25. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest a Filmový kabinet deťom.

ASFK uviedla v roku 2018 do kín 38 celovečerných filmov a dva krátke animované filmy Fifi Fatale a Monštrum. Najnavštevovanejším klubovým titulom sa stal slovenský dokument Pavla Barabáša Tieň jaguára so 4 915 divákmi.


DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

Dvadsiaty šiesty ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Festsa konal už po tretí raz v Košiciach v dňoch 15. až 23. 6. 2018.Hlavnú cenu Modrého anjela za najlepší filmzískal psychologický triler Tiesňové volanie (Den skyldige, DK, 2018, r. Gustav Möller). Porota hraných filmov udelila okrem iného aj dve špeciálne ocenenia, jedno z nichslovenskej snímke Posledný autoportrét (2018, r. Marek Kuboš). Porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov ocenila Modrým anjelom hraný titul Tieňové zvieratá (Skuggdjur, SE, 2017, r. Jerry Carlsson). Ocenenia Hercova misia udelili Ivane Chýlkovej a Zuzane Mauréry, Zlatú kameru Agnieszke Holland a Alexejovi Germanovi ml.

V dňoch 11. až 16. 9. 2018sa v Piešťanoch konal 13. MFF Cinematik. Hlavnú cenu Meeting Point Europe pre najlepší európsky film roka, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala Studená vojna (Zimna wojna, PL/GB/FR, 2018, r. Paweł Pawlikowski). Filmu udelili aj Cenu divákov.Cenu Literárneho fondu Cinematik.docza najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Prípad Kalmus (SK, 2018, r. Adam Hanuljak), Cenu primátora mesta Piešťanysi odniesol režisér Marek Kuboš za Posledný autoportrét.

Dvadsiaty piaty Medzinárodný festival filmových klubov Febiofestsa konal od 15.do 29. 3. 2018 v jedenástich mestách. Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov krajín V4 získal poľský dokument Prach (Proch, 2017, r. Jakub Radej) a Divácku cenuzískal slovenský hraný film I Want to Believe (SK, 2017, r. Matúš Ryšan).

Dvadsiaty Medzinárodný filmový festival Bratislavasa konal v dňoch 29. 11. až 2. 12. 2018.Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol titul Slepá škvrna (Blindesone, NO, 2018,r. Tuva Novotny). Cenu pre najlepšieho režiséra získala Meryem BenmʼBarekza film Sofia (FR/QA, 2018). 

Na 11. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča v Žiline (28. 6. – 1. 7. 2018)získal Hlavnú cenu Anča Award film Nič sa nedeje (Nothing Happens, DK, 2017, r. Uri a Michelle Kranot). Medzi ocenenými boli aj slovenské diela: Anča Student Award Zvláštne uznanie získal film Tu a tu (SK, 2017, r. Michaela Mihalyiová), Anča Slovak Award Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), Anča Slovak Award Zvláštne uznanie Journey (SK, 2018, r. Marek Jasaň) a Anča D Award Lukáš Figel za titul selFish (SK, 2017).

Miro Ulman (Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2018, vydavateľ: Creative Europe Desko Slovensko - Slovenský filmový ústav)

TEXT BOL KRÁTENÝ A DODATOČNE REDAKČNE UPRAVENÝ