Program pre divákov aj filmárov

Dvadsiaty siedmy ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest Košice sa bude konať od 14. do 22. 6. a ponúkne štrnásť sekcií vrátane dvoch súťažných (pre hrané a krátke filmy). Program doplnia prednášky a diskusie s tvorcami i odborníkmi, autogramiády, masterclass, filmový kvíz, koncerty a ďalšie sprievodné podujatia.

Tohtoročný program bude v porovnaní s vlaňajším zredukovaný, no umelecký riaditeľ festivalu Peter Nágel v tom vidí výhodu. „Minulý ročník mal spolu s Hercovou misiou a so Zlatou kamerou 20 programových sekcií, uviedli sme 206 filmov na 268 projekciách. Aj keď festival trvá 9 dní, tieto čísla boli predsa len limitné. Preto sme sa teraz nesnažili pridávať ďalšie sekcie, ale ponechali sme programovú kostru, ktorú festivalový divák nielen pozná, ale aj vyhľadáva.“

Do Košíc opäť zavítajú viacerí tvorcovia. „Z potvrdených mien môžem teraz spomenúť jedného z najprogresívnejších islandských režisérov súčasnosti Baldvina Zophoníassona, francúzskeho filmára Emmanuela Hamona alebo filipínsku herečku Crisel Consunji, ktorá príde predstaviť hongkonský súťažný film. Príde aj Filip Bajon, predstaviteľ silnej poľskej generácie 70. a 80. rokov,“ prezrádza Nágel. Chýbať nebudú ani slovenskí tvorcovia. Špeciálne zasiahne do programu Marko Škop, ktorý predstaví šesticu svojich obľúbených filmov.

Domácej produkcii bude venovaná sekcia Slovenská sezóna, ktorá uvedie aj deväť (pred)premiér – filmy Loli paradička (r. Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky), Casino.$k (r. Ján Sabol), Štefánikova cesta do nemožna (r. Michael Kaboš, Noro Držiak), Volanie (r. Erik Praus), Svetozár Stračina (r. Pavol Barabáš), Osamelí bežci (r. Martin Repka), Tereza – náboj lásky (r. Peter Gašparík), BATAstories (r. Peter Kerekes) a poľsko-slovenský titul v produkcii Petra Kerekesa Vietor. Dokumentárny triler (r. Michal Bielawski). Okrem noviniek uvedie festival aj staršie slovenské filmy, ako sú Boxer a smrť (r. Peter Solan), Rabaka (r. Dušan Rapoš) alebo Papierové hlavy (r. Dušan Hanák).

V Európskych zákutiach môžu návštevníci festivalu spoznať najnovšiu tvorbu renomovaných režisérov i nádejných filmárskych nováčikov zo starého kontinentu. Premietne sa napríklad snímka známeho francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa Dvojité životy, ruská Fabrika v réžii Jurija Bykova alebo švédsko-dánska Aniara autorskej dvojice Pella Kågerman a Hugo Lilja.

Filmy Vox Lux Bradyho Corbeta a Vrece ryže Mohammada-Aliho Talebiho, jedného z členov hlavnej poroty,uvedie sekcia Okolo sveta, v ktorej sa predstaví aj dokument Emira Kusturicu El Pepe, život na vrcholeo uruguajskom politikovi a bývalom prezidentovi krajiny Josém Mujicovi.

Aktuálne trendy v nezávislej kinematografii mapuje sekcia Láska & anarchia. Tento rok sa dotkne témy spracúvania reality umením a toho, ako sa menia naše predstavy o realite. Filipínsky film Obdobie diabla oceňovaného režiséra Lava Diaza ponúka na ploche takmer štyroch hodín kontrast realistického obrazu a spievaných muzikálových pasáží. Za zmienku stojí aj antiutopistická hororová detektívka Invázia iránskeho režiséra Shahrama Mokriho.

V sekcii Nočná prehliadka sa dajú takistonájsť zaujímavé žánrové kombinácie.Vietoramerickej režisérky Emmy Tammiprepájahororový príbeh s westernovými lokáciami. Novozélandský film Mega Time Squad (r. Tim Van Dammen) tvoria prvkysci-fi a komédie. A indická režisérka Zoye Akhtarnarúša v snímke Gully žánrové klišé bollywoodskych muzikálov.

Sekcia Susedia Online uvedie výber filmov zo strednej a východnej Európy a Prísľuby z Východu predstavia zase kinematografické príklady z ázijského teritória. Program obsahuje aj sekcie Be2Can Starter, Variety Select: Art Films, American Indies či Filmy pre deti. 

„Osobitnú pozornosť chceme tentoraz zacieliť na sprievodný program, predovšetkým na akcie určené pre profesionálov. Počas festivalu sa po prvý raz bude konať tvorivá dielňa pre vybraných študentov, ktorí sa pod vedením profesionálov budú snažiť vytvoriť krátke filmy na zvolenú tému. A chceme pokračovať aj s prednáškami filmového vzdelávania pre študentov a pedagógov stredných škôl,“ ozrejmuje Peter Nágel a pokračuje: „Z odborných sprievodných podujatí by som spomenul TV Industry Day, kde sa, myslím, po prvý raz na Slovensku zídu za jedným stolom predstavitelia verejnoprávnych a súkromných televízií a zástupcovia slovenského audiovizuálneho prostredia, aby diskutovali, aká je úloha televízií vo vzťahu k rozvoju filmového priemyslu.“

Podľa slov umeleckého riaditeľa Art Film Festu budú ďalšími zaujímavými podujatiami Inspirational Days, kde sa predstavia úspešní filmoví debutanti, a program SFX meets VFX, ktorý priblíži tvorbu špeciálnych a vizuálnych efektov. 

Ocenenie Hercova misia udelí festival tento rok Romanovi Luknárovi a Jiřímu Lábusovi. Zlatú kameru si odnesie maďarský režisér Kornél Mundruczó. Cenu prezidenta Art Film Festu dostane herec Štefan Kvietik.

Jaroslava Jelchová

Identity animovaného filmu

Medzinárodný festival animácie Fest Anča čaká v Žiline od 27. do 30. 6. dvanásty ročník. Dramaturgiou síce nadviaže na tie predchádzajúce, ale zároveň osvieži aktuálny program viacerými novinkami. 

Hlavným tematickým zameraním festivalu je identita, teda akési šuplíky, do ktorých nás vkladá spoločnosť a robíme (si) to aj my sami. Fest Anča bude tie šuplíky otvárať a preskúma ich z rôznych uhlov pohľadu v šiestich filmových pásmach. „Projekcia nazvaná Stranger Danger ukáže úskalia izolovanosti, vyčlenenia aj strachu z neznáma. None of Your Business zase upozorní, ako silno ľudia v posledných rokoch spájajú svoje ja so svojím zamestnaním a (ne)úspechmi v ňom. Growing Pains sa zameria na ťažkosti spojené s dospievaním i postupným hľadaním vlastného hlasu a miesta na svete. Family Ties vzápätí pripomenie, že ani ako dospelí neunikneme spod vplyvu svojich rodín,“ ozrejmuje česká historička a teoretička animovaného filmu Eliška Děcká, ktorá je kurátorkou tejto sekcie. Posledné dve pásma – It’s All in My Head a Our Spirit Animals – sa zamerajú priamo na médium animácie a jeho špecifický jazyk.

„Rozhodli sme sa pokračovať v tematickej sekcii a zároveň prehĺbiť program a zameranie festivalu celkovo, teda aby sa niesol v téme, ktorú sme si vybrali. S tým súvisí aj výber hostí a sprievodného programu,“ približuje pre Film.sk nová riaditeľka festivalu Ivana Sujová. Hlavnými hosťami Fest Anče budú traja animátori zo Spojeného kráľovstva. Ich filmy síce spája téma identity, no každý s ňou pracuje inak. „Vera Neubauer má zaujímavé filmy, ktoré sa od seba líšia, čo sa techniky týka, prepája ich však to, že rozprávajú o ženách. Druhou hostkou bude Candy Guard, ktorá je svojou tvorbou absolútne iná ako Vera. Takisto sa koncentruje na ženy a ich príbehy, ale jej animácia je jednoduchá, no zároveň svieža, ľahká a pritom sarkastická. Vytvorila kultový seriál Pond Life o tridsiatničke, ktorá žije v malom meste, kde sa nič nedeje, a ktorá nie je spokojná so svojím životom. Téma, ktorú v ňom zachytila, je stále veľmi aktuálna, no je aj zaujímavá a neuveriteľne vtipná,“ vysvetľuje Sujová. Tretím headlinerom Fest Anče bude režisér a pedagóg na Royal College of Art v Londýne Tim Webb. Z jeho tvorby je najznámejší oceňovaný film A is for Autism (1992). „Je urobený z pohľadu ľudí trpiacich autizmom a vytvoril ho na základe ich výpovedí. No aj jeho ďalšie filmy sú urobené z pohľadu rozprávača,“ hovorí Sujová. Webbovi bude v Žiline venovaná retrospektíva, do ktorej si nevybral len vlastné snímky, ale i diela niekoľkých svojich študentov. Festival zároveň chystá špeciálnu retrospektívu tvorby holandského animátora Rosta.

Program festivalu vzdá hold aj populárnej animovanej postave – Shrekovi. „Shrek je z tých najväčších celovečerných animákov asi najviac zameraný na identitu, no my sme sa rozhodli pripomenúť ho cez amatérsky film Shrek Retold, ktorý vytvorilo viacero ľudí. Ide o prerozprávanie tejto rozprávky cez ich animáciu alebo prostredníctvom živých hercov,“ hovorí Sujová. 

Tematickú časť programu dopĺňa druhá časť, vyskladaná z prihlásených filmov. Na základe nej si návštevníci môžu urobiť prehľad o súčasnej krátkometrážnej animovanej tvorbe, a to cez zabehnuté súťažné i nesúťažné sekcie. „Čo sa týka slovenskej súťaže, tento rok sme sa rozhodli prvýkrát otvoriť aj Slovenskú panorámu. S tým je spojený aj industry program. Myslíme si, že je dôležité, aby sme sa zameriavali na slovenskú animáciu, a keď sa k nám prihlási viac filmov, aby sme ich uviedli a predstavili ich tvorcov. Okrem toho po prvý raz organizujeme v rámci industry programu stretnutie producentov so školami animovaného filmu, teda so zástupcami a poslucháčmi VŠMU a stredných škôl,“ pokračuje Sujová, podľa ktorej bude priestor na ich prezentáciu aj spoločnú diskusiu. Študenti sa dozvedia, ako v súčasnosti vyzerá produkcia animovanej tvorby na Slovensku a čo môžu terajší študenti od tohto prostredia očakávať, školy zase ukážu, akých animátorov vychovávajú. „Chceme k nám zavolať komunitu a začať sa rozprávať o potrebách, ktoré by sa mohli začať v budúcnosti napĺňať,“ hovorí Sujová. Záujemcovia nájdu v programe napríklad aj konferenciu CEE Animation či workshop LITA o autorskom práve. 

Fest Anča pripravuje aj sprievodný program, v rámci ktorého sa napríklad pokrstí DVD kolekcia Maľovanky – Spievanky Heleny Slavíkovej-Rabarovej za jej osobnej účasti. 

Tohtoročnou novinkou je aj to, že Fest Anča a jej doterajšie paralelné podujatie Game Days sa rozdelili. „Hoci na začiatku bolo to prepojenie veľmi živé, Game Days už prerástli synagógu a priestor, ktorý im mohla Anča poskytnúť. Aby mohli rásť ďalej, potrebovali sa osamostatniť,“ vysvetľuje Ivana Sujová. Žilinská synagóga sa tak zmení na kinosálu. 

Zuzana Sotáková

Správa z Varov: Nech je svetlo

Na 54. Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, ktorý sa uskutoční 28. 6. až 6. 7., bude zastúpená aj slovenská kinematografia, a to dokonca v hlavnej súťaži, kam vybrali hranú novinku Marka Škopa Nech je svetlo. Snímke Hluché dni Pavla Pekarčíka sa zase podarilo dostať do súťaže Na východ od Západu. 

Titul Nech je svetlo rezonoval vo Varoch už vlani, vtedy ešte v rámci industry programu Works in Progress. Aktuálny ročník festivalu ho uvedie v hlavnej súťaži o Krištáľový glóbus spolu s ďalšími jedenástimi snímkami. Marko Škop ponúka príbeh štyridsiatnika Milana, ktorý chodí pracovať do Nemecka, aby zabezpečil svoju rodinu. Myslí si, že robí pre svoju ženu a tri deti to najlepšie, čo môže, kým jeho najstaršieho syna, šestnásťročného Adama, neobvinia zo šikanovania spolužiaka. „Téma nacionalizmu či extrémistických mládežníckych skupín je v druhom pláne. Tvorí ďalšiu tematickú vrstvu, no v jadre je to psychologická dráma o rodinných zlyhaniach a starostiach,“ povedal režisér pre Film.sk minulý rok počas nakrúcania snímky Nech je svetlo, ktorá vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Škop sa okrem réžie i produkcie podpísal aj pod jej námet a scenár. Úlohu otca stvárnil Milan Ondrík, jeho manželku Zuzana Konečná a syna František Beleš, študent bratislavského konzervatória. Anikó Vargová a Csongor Kassai hrajú rodičov šikanovaného chlapca.

Súťažná sekcia Na východ od Západu, ktorá uvedie aj slovensko-české Hluché dni, sa sústreďuje na debuty a druhé celovečerné filmy tvorcov zo strednej a východnej Európy, z Balkánu, Grécka, Turecka, krajín bývalého Sovietskeho zväzu a zo Stredného východu. Menovaný projekt Pavla Pekarčíka sa pred tromi rokmi zúčastnil na karlovarskom industry podujatí Docu Talents from the East. Film Hluché dni sa skladá zo štyroch príbehov nepočujúcich rómskych detí, ktoré v tichu a vo vylúčení pozorujú svoje okolie bez toho, aby mu úplne rozumeli, a vytvárajú si vlastný svet, ktorému zase nerozumie okolie. „Po jednej z ciest po rómskych osadách som triedil fotky, keď sa ma moja žena opýtala, kto je ten chlapec s nežnými očami. Pre mňa to dovtedy bolo len jedno z mnohých detí, ktorých je v slovenských osadách veľa. Ale tento chlapec bol špeciálny tým, že nepočul. Začal som teda rozmýšľať nad tým, ako sa asi cíti: je outsiderom komunity, ktorá je v našej spoločnosti beztak outsiderom. Napadlo mi, že by bolo zaujímavé pozorovať, ako sa s takýmto hendikepom vyrovnáva,“ opísal svoj prvotný nápad a záujem o tému Pavol Pekarčík, ktorý si myslí, že o ľuďoch žijúcich mimo našej štvrte či spoločenskej vrstvy vieme čoraz menej. „Nechápeme ich pohnútky, starosti a motívy. Preto bolo veľmi zaujímavé nahliadnuť do ich života, dozvedať sa, že majú podobné obavy, sny, radosti ako my. A o tom by tento film mal byť: mal by spájať.“

Krátky hraný film študenta FTF VŠMU Gregora Valentoviča Kid rozpráva o medziľudských vzťahoch a zlomových situáciách. Vo Varoch ho uvedú v sekcii Prvé podanie, ktorá každoročne predstavuje filmy desiatich mladých európskych režisérov nastupujúcej generácie – študentov a absolventov filmových škôl. Sekciu zastrešuje organizácia European Film Promotion (EFP).

V programe festivalu bude aj staršia čierna komédia Juraja Jakubiska Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), ktorá zachytáva dvojicu žien s ich podnikateľskými plánmi a snami v eufórii po novembri ʼ89, ale aj následné komplikácie. Premietnu ju v sekcii Bez cenzúry, ktorá pripomenie 30. výročie Nežnej revolúcie prostredníctvom siedmich československých filmov natočených v rokoch 1989 až 1992. V kategórii Návraty k prameňom si diváci budú môcť pripomenúť satirickú snímku Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (1964) z archívnych zbierok Slovenského filmového ústavu, ktorý ju digitálne reštauroval.

V hlavnom programe mimo súťaže sa vo svetovej premiére predstaví minoritná slovenská koprodukcia Staříci (r. Martin Dušek, Ondřej Provazník) a do sekcie Zvláštne uvedenie sa dostal koprodukčný dokument Olgy Sommerovej Jiří Suchý – Lehce s životem se prát. Festival ďalej premietne koprodukčné tituly Jan Palach (r. Robert Sedláček), Na streche (r. Jiří Mádl), Šarkan (r. Martin Smatana), Zlatý podraz (r. Radim Špaček) a chýbať nebude ani majoritne slovenský animovaný projekt Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (r. Katarína Kerekesová, Ivana Šebestová).

Jaroslava Jelchová

Na zasadnutí Rady Audiovizuálneho fondu 30. 4. 2019 sa uskutočnilo vypočutie kandidátov a voľba riaditeľa Audiovizuálneho fondu (AVF) na nasledujúcich päť rokov. Stal sa ním Martin Šmatlák, pre ktorého to bude už tretie funkčné obdobie. Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok, ktoré sa týkajú nielen jeho koncepcie riadenia prezentovanej pri aktuálnej voľbe, ale aj desaťročnej histórie AVF.

Na úvod pripomeňme, že fond vznikol v roku 2009, keď nadobudol účinnosť zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, ale s podpornou činnosťou začal až o rok neskôr. V súčasnosti je rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry a podpora audiovizuálneho priemyslu. V prvej z nich podporil AVF v období rokov 2010 až 2018 celkovo 2 790 žiadostí sumou 67 127 128 eur. 

Martin Šmatlák je riaditeľom tejto verejnoprávnej inštitúcie od jej začiatku a z dnešného pohľadu ju hodnotí ako zdravý a stabilizovaný organizmus – finančne, legislatívne aj zložením jej orgánov. „,Večnou‘ témou každého grantového mechanizmu sú však kritériá a spôsob hodnotenia jednotlivých žiadostí. V tejto oblasti by som rád väčšmi profesionalizoval prácu členov odborných komisií a vtiahol ich nielen do selekcie projektov, ale aj do procesu vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov – jednak čiastkových, počas realizácie projektu (ako podmienka ďalších splátok dotácie), a jednak konečných, po vyúčtovaní a odovzdaní,“ hovorí Šmatlák. „V tejto súvislosti uvažujem aj o finančných nástrojoch, ktoré by boli sčasti naviazané na skutočne dosiahnuté výsledky projektu po jeho dokončení. Ale je to téma citlivá a náročná na súčinnosť zo strany prijímateľa dotácie. Preto sa nezaobíde bez intenzívnej komunikácie s profesijnými združeniami a asociáciami, ktorých sa to týka.“

Pri spätnom pohľade Šmatlák konštatuje, že na začiatku to s transparentnosťou a s otvorenou komunikáciou s odbornou verejnosťou nebolo vždy jednoduché „a v prvom roku sa fond zbytočne ,uzavrel‘ do seba. Ale našťastie väčšina členov orgánov fondu sa po tejto negatívnej skúsenosti stotožnila s tým, že len pri permanentnej a korektnej diskusii môže fond úspešne fungovať.“

V súvislosti so stratégiou riadenia AVF na obdobie nasledujúcich piatich rokov považuje za kľúčové udržanie stability finančných zdrojov na podporu audiovizuálnej kultúry a rozširovanie finančných možností na podporu audiovizuálneho priemyslu. „Príspevky do fondu z audiovizuálneho sektora v ich súčasnom nastavení nemožno zásadne zmeniť bez analýzy skutočnej výkonnosti tohto sektora a jeho možného vývoja do budúcnosti. Pri sume príspevku zo štátneho rozpočtu 6 miliónov eur ročne garantovanej zákonom považujem za potrebné najskôr presnejšie určiť ukazovatele dosahovanej ,hodnoty za peniaze‘ a následne sformulovať argumenty na prípadné zvýšenie tejto sumy,“ ozrejmuje Martin Šmatlák. „Ako ďalšiu dôležitú oblasť vnímam zmapovanie reálnej štruktúry financovania audiovizuálnych diel a hľadanie nástrojov na motiváciu iných zdrojov na jednotlivé projekty. Považujem dnes za dôležitejšie získavať viac iných peňazí do projektov než výraznejšie rozširovať zdroje fondu. Prioritnou oblasťou je aj ďalší rozvoj činností Slovenskej filmovej agentúry a postupné vybudovanie značky ,Slovak Film‘.“

Čo sa týka podpory audiovizuálneho priemyslu, tá v súčasnosti prebieha na princípe dotácie vo výške 20 percent prostriedkov preinvestovaných na Slovensku (mimo verejných peňazí) v rámci realizácie filmového alebo televízneho projektu. Aktuálne sa však rokuje o navýšení tohto podielu a doterajšia sadzba by sa mala zákonne upraviť z 20 na 33 percent. Takýto nástroj má zatraktívniť tunajšie prostredie a podmienky pre zahraničných filmárov a takisto motivovať súkromných investorov, aby sa viac podieľali na financovaní filmových projektov. 

Je samozrejmé, že Audiovizuálny fond do veľkej miery ovplyvňuje obraz slovenskej kinematografie vrátane toho, čím sa domáca tvorba prezentuje v kinách. Ako teda vidí súčasný slovenský film riaditeľ AVF?. „Myslím, že je v dobrej kondícii. Preukázateľne rastie, reaguje na spoločenské udalosti či výzvy, je obsahovo aj výzorom pestrejší a čoraz väčšmi preniká do sveta aj k divákom. Netreba nám veľkofilm, ktorý by mal byť ,spasiteľom‘ našej kinematografie. Ak ju ešte väčšmi otvoríme mladým ľuďom, ktorí raz prevezmú zodpovednosť za stav a rozvoj nášho filmu, tak nebudem mať obavy ani o jeho budúcnosť.“

Na pozíciu riaditeľa fondu kandidovali v aktuálnej voľbe dvaja uchádzači – okrem Martina Šmatláka to bol ešte Branislav Slyško. Pripomeňme zároveň, že v apríli tohto roku sa stal novým predsedom Rady AVF Robert Ťavoda po tom, čo sa funkcie vzdal Miloslav Luther, ktorý ako režisér a scenárista vstúpil do prípravy nového filmového projektu. 

Daniel Bernát