Pokračovanie obsahu:

Od Lyrika po Fetiše socializmu so SFÚ

Minulý mesiac vstúpil do slovenských kín dlhometrážny dokument Martina Šulíka o kostýmovom výtvarníkovi Milanovi Čorbovi. V apríli zároveň RTVS spustila vysielanie druhej série cyklu Fetiše socializmu. Na oboch projektoch sa koprodukčne podieľal Slovenský filmový ústav. A v poslednom čase bolo takých titulov viac.   

Pred dvomi rokmi sme vo Film.sk referovali o histórii koprodukčnej spolupráce SFÚ na vzniku audiovizuálnych diel a článok sa vtedy končil konštatovaním, že trend koprodukcií bude zrejme pokračovať. Odvtedy sa k divákom naozaj dostali ďalšie filmy a televízne tituly, ktoré SFÚ podporil. Niektoré z projektov vstúpili aj do kinodistribúcie. Prirodzene, ústav sa na nich podieľal predovšetkým poskytovaním archívnych materiálov. Využívali ich aj tvorcovia celovečerného dokumentu Lyrik, ktorý mal premiéru vlani a zaoberal sa osobnosťou a životnými peripetiami historika Jána Mlynárika, no zároveň vykresľoval obraz spletitej histórie Česka a Slovenska. Pozoruhodné sú nielen Mlynárikove spomienky osobného charakteru, ale aj ich kombinácia s erudovaným opisom politického kontextu a interpretáciou dôležitých dejinných udalostí i vplyvu osobností z mocenských štruktúr. Režisérom filmu bol Arnold Kojnok a do kín ho nenasadila žiadna distribučná spoločnosť, dostal sa tam vďaka iniciatíve producentov. Podobne to bolo aj v prípade celovečerného dokumentu Návrat do horiaceho domu, ktorý nakrútila Anna Grusková a nedávno sme o ňom písali v rubrikách Novinky a Recenzia.                                                                       

Slovensko-český hraný film V tichu sa do kín dostal už vlani (a mal klasickú distribúciu), no stále o ňom počuť v súvislosti s jeho festivalovým životom. Vznikol v réžii Zdeňka Jiráskeho a aj v koprodukcii so Slovenským filmovým ústavom. Je to trochu špecifický prípad filmu – tvorcovia si zvolili tému holokaustu, no v rámci nej sa snažili o inovatívne vyjadrovanie. Vyhýbali sa tradičnému spôsobu dialógových interakcií medzi postavami, namiesto toho diváci počujú vnútorné monológy a výrazný priestor dostáva hudba, čo súvisí aj s tým, že snímka sa zameriava na postavy židovských muzikantov, spevákov, skladateľov a tanečníc. Námetom filmu sa stali zápisky muzikologičky Agáty Schindlerovej a tvorcom bolo už v štádiu scenára jasné, že siahnu aj po archívnych audiovizuálnych materiáloch. Konkrétnejšie predstavy o ich výbere a začlenení do rozprávania sa formovali až v strižni. „Na rešeršovaní materiálov sme pracovali už v štádiu príprav – po odovzdaní finálnej verzie scenára. Požiadala som o spoluprácu SFÚ, ale definitívny rozsah použitia záberov sa ujasnil až v strižni,“ ozrejmuje spoluprácu s filmovým ústavom producentka snímky V tichu Lívia Filusová. „Priznám sa, že som očakávala, že nájdeme viac archívnych materiálov súvisiacich s témou. Materiály sa navyše svojím obsahom často opakovali, čo potvrdil aj výskum v ďalších európskych filmových archívoch. Takže sme v strižni upravili koncepciu filmu a upustili od pôvodných predstáv režiséra. Rozhodli sme sa zredukovať archívne zábery, sústrediť ich do expozície a celkovo vynechať klasické archívne ukážky skazy a brutality v koncentračných táboroch.“

Keď sa tvorcovia snímky obrátili na SFÚ, spísali pracovníkom filmového archívu okruhy svojho záujmu a tí urobili predvýber materiálov, ktoré korešpondovali s požiadavkami. „Išlo to hladko,“ hodnotí túto spoluprácu Filusová, ktorá oslovila aj filmové archívy v Nemecku a Česku, komunikovala s najväčšou archívnou databázou Yad Vashem v Izraeli a napríklad aj s archívom v Bulharsku. Ešte intenzívnejšie komunikuje so svetom teraz, pretože film V tichu má rušný festivalový život. Producentka je s ohlasmi festivalového publika spokojná. Nie však s návštevnosťou filmu v slovenských kinách. „Stále hľadám, kde je problém – či v marketingu, propagácii, v téme, ktorá publikum nepriťahuje... Samozrejme, od začiatku som vedela, že nejde o mainstreamový film pre bežné publikum. No napriek tomu som vychádzala z toho, že pre diváka by mohla byť dôležitá emócia, a ak dokážeme predstaviť tému prostredníctvom nej, tak som dúfala, že diváka pritiahneme. Možno je však problém v marketingu, lebo diváka treba nejako presvedčiť, aby do kina prišiel a v tomto smere máme na Slovensku čo doháňať.“

Na prelome rokov mal vo verejnoprávnej televízii premiéru dokumentárny cyklus Prvá, na ktorom sa SFÚ takisto koprodukčne podieľal. Ide o portréty ženských osobností z histórie Slovenska, ktoré vo svojej dobe vynikali nevšednou mierou sebarealizácie a vďaka tomu dosiahli nejedno prvenstvo. „Projekt Prvá sme vymysleli so strihačkou Alexandrou Gojdičovou a s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou, lebo sme zistili, že o ženách v našej histórii sa toho vie len veľmi málo. Dejiny akoby boli hlavne dejinami mužov... Okrem prvenstva žien odkrývame tému ich postavenia v našej spoločnosti a približujeme dejiny z perspektívy života vybraných žien,“ vysvetľuje režisérka, scenáristka a autorka námetu cyklu Zuzana Liová. Na prelome rokov boli odvysielané štyri časti, venované Magde Husákovej Lokvencovej – prvej slovenskej divadelnej režisérke, Irene Blühovej – prvej fotografke, Hane Gregorovej – prvej feministke a Beatrix „Trixi“ Čelkovej, označovanej za najmladšiu špiónku Európy. Prvú a tretiu časť režírovala Zuzana Liová, druhú časť realizovala režisérka Lenka Moravčíková a portrét Trixi nakrútil Peter Kerekes. Slovenský filmový ústav už uzavrel koprodukčnú zmluvu na ďalších šesť častí cyklu. Pripravované časti sa budú venovať astronómke Ľudmile Pajdušákovej (r. Lenka Moravčíková), prekladateľke Zore Jesenskej (r. Róbert Šveda), etnografke Soni Kovačevičovej (r. Tereza Križková), pilotke Ľudmile Šapošnikovovej (r. Marek Šulík), botaničke Izabele Textorisovej (r. Daniela Meressa Rusnoková) a speváčke Magdaléne Schwingerovej (r. Peter Kerekes). Výroba je naplánovaná na tento rok s dokončením na jar 2016. A keď tu padlo meno Terezy Križkovej, pripomeňme, že ústav sa koprodukčne podieľal na jej absolventskom dokumente Vtedy v Bratislave, ktorý sa bude premietať v rámci projektu KineDok (informujeme o ňom v rubrike Aktuálne).                                                                       

Celkom iným spôsobom ako Prvá sa do minulosti vracia televízny cyklus Fetiše socializmu, ktorý odkrýva svet spartakiád, pionierskych táborov a prvomájových manifestácií cez spomienky bežných ľudí s „prímesou“ známych osobností a aj prostredníctvom archívnych materiálov neraz v sprievode komentára, ktorému nechýba nadhľad. Vysielanie druhej série cyklu spustila RTVS 6. apríla a na Jednotke sa bude objavovať až do júla. Spoluprácu so SFÚ opisuje producentka cyklu Ivica Barabášová zo spoločnosti K2 Production. „Bolo nám jasné, že oslovenie SFÚ ako koproducenta bude pre nás nevyhnutnosťou. Ústav archivuje všetky materiály natočené od konca 2. svetovej vojny do vzniku vtedajšej Československej televízie. Tým nám SFÚ ako špecifický typ pamäťovej inštitúcie pomohol dostať druhú sériu na ešte lepšiu úroveň, očakávanú aj vzhľadom na skúsenosti, ktoré režiséri nadobudli prácou na prvej sérii,“ hovorí Barabášová s tým, že prvá séria zaznamenala divácky úspech. „Výber archívnych materiálov do cyklu prebiehal buď na základe prieskumu autorov, eventuálne rešeršistov, cez internet, alebo v konzultácii s odbornými pracovníkmi SFÚ. Ďalej prebiehala samotná výberka a prepis na DVD. Po celkovom zostrihu jednotlivých častí nastúpil prepis už konkrétnych použitých sekvencií, ktorý sme realizovali v Slovenskej televízii.“ Spoluprácu so SFÚ hodnotí Barabášová pozitívne a v cykle sú použité aj archívne materiály Slovenskej televízie, Krátkeho filmu Praha a súkromné archívy respondentov. Režisérsky sa na vzniku 12 častí druhej série podieľali Miriam Petráňová, Katarína Hlinčíková, Vladislava Plančíková, Róbert Šveda a Peter Kerekes. V máji na divákov čakajú časti Diskotéky a zábavy, Traktor – tank mieru a Von z mesta.

A opäť niečo iné. Začiatkom januára sa do televízneho vysielania ČT Art dostal dokumentárny seriál Československý filmový zázrak, ktorý sa zaoberá dejinami kinematografie, v prvom rade zlatou érou 60. rokov. Vo Film.sk sme už o projekte, ktorý scenáristicky pripravil český filmový historik a publicista Jan Lukeš a ktorého režisérom bol Martin Šulík, informovali. Šulík spolupracoval i na cykle Zlatá šedesátá II, ktorý sa plánuje do jesenného vysielania, a je aj režisérom dlhometrážneho dokumentu Milan Čorba, ktorý v aktuálnom čísle recenzujeme.

Vo výhľade sú už ďalšie projekty, na ktorých by mohol SFÚ koprodukčne spolupracovať. Prehľad tých, ktoré sa k divákom dostali za posledný rok, ukazuje, že hoci sa všetky tematicky orientujú na minulosť, charakterizuje ich celkom zaujímavá rozmanitosť.            

Daniel Bernát
FOTO: FB stránka Fetišov socializmu