Čert nespí
(1956)                                                           

Novú rubriku Film.sk štartujeme romi filmami, ktoré majú spoločného režiséra – Petra Solana. Jeho celovečerný hraný debut Čert nespí je najstarším filmom v kolekcii digitálne zreštaurovaných titulov na DCP, ku ktorým vykonáva ráva výrobcu Slovenský filmový ústav. Solan nakrútil túto satiru spoluréžii Františka Žáčka a podľa iterárnej predlohy jedného zo svojich kľúčových spolupracovníkov Petra Karvaša (o tom druhom, Tiborovi Vichtovi, bude reč v ďalších textoch). Film Čert nespí sa kladá z poviedok, ktoré prepája ostava Cyrila Kvasničku. V prvej oviedke je to zamestnanec, ktorý zbudzuje nezdravú podozrievavosť vedenia tým, že je smutný napriek „budovaniu svetlých zajtrajškov“. V druhom príbehu dostal Cyril byt už tri týždne po podaní žiadosti, čo nejde do hlavy novinárovi, ktorý by v tom rád našiel niečo nezvyčajné. V tretej poviedke sa neborák Cyril stane obetným baránkom, keď ho vedenie podniku exemplárne potrestá, aby si mohlo pokoji pestovať svoje vlastné prehrešky. Jednotlivé príbehy rámcuje zasadnutie filmovej komisie, ktorá ich hodnotí. Postavu Cyrila Kvasničku stvárnil Ivan Krivosudský.


Boxer a smrť
(1962)                                                           

Tento film bol výborný aj v roku 1962 (a je silný dodnes), no scenár bol pripravený na nakrúcanie už koncom 50. rokov. Vtedy ho ešte nepustili do výroby – vraj panovali pochybnosti, či je proti-, alebo profašistický. Ide o adaptáciu poviedky poľského autora Józefa Hena, ktorý sa podieľal i na scenári snímky spolu s Tiborom Vichtom. Základom príbehu je boxerský a zároveň osobnostný duel medzi veliteľom koncentračného tábora Walterom Kraftom a trestancom Jánom Komínkom. Komínek sa ocitá vo zvláštnej a súčasne komplikovanej situácii. Vďaka Kraftovej záľube v boxovaní sa stáva zvýhodňovaným trestancom, dostáva viac jedla i voľnosti, aby mal lepšiu kondíciu na zápasy. Na oboch stranách sa preto nájdu takí, čo majú Komínka v zuboch. Ten postupne naberá silu, až je jasné, že by Krafta dokázal zložiť. Zatiaľ sa tomu vyhýba, aby nerobil zlú krv. Napokon sa však neudrží... Solan sa prejavuje ako presvedčivý rozprávač, ktorý sa púšťa do jednej zo svojich frekventovaných tém, keď človek stojí pred neľahkými rozhodnutiami a musí nejako prevziať zodpovednosť. Režisér urobil úspešný krok už pri obsadení filmu – výborní sú nielen predstavitelia hlavných úloh Štefan Kvietik (Komínek) a Manfred Krug (Kraft), ale vhodne zvolení boli aj ostatní herci.                                              


Kým sa skončí táto noc
(1965)                                               

„Scenáristu Tibora Vichtu a mňa fascinovalo prostredie, v ktorom sa každodenne stretávajú úplne náhodou ľudia rôznych charakterov, ktorí sa na jednu noc dostanú do vzájomných vzťahov alebo sa vôbec nestretnú, i keď sú spolu.“ Kde sa dajú lepšie pozorovať podobné úkazy ako v nočnom bare? Ten, v ktorom sa odohráva takmer celý dej Solanovej snímky Kým sa skončí táto noc, vyzerá naozaj skvelo. A drobné životné etudy, ktoré k nemu patria, sú sprostredkúvané čiastočne improvizovanými dialógmi. „Autentickosť prostredia“ a „pravdivosť situácií“ – o to tu podľa Solana išlo. Pokúsil sa to dosiahnuť aj používaním kontaktného zvuku v priestore snímanom viacerými kamerami (bar bol kompletne postavený v ateliéri), no a od hercov vyžadoval improvizáciu. S touto výzvou si museli poradiť mladí predstavitelia hlavných mužských úloh Stanislav Dančiak a Marián Labuda. Kameramanom filmu bol Vincent Rosinec, autorom námetu a scenára Tibor Vichta, ktorý zostal Solanovým spolupracovníkom a kamarátom aj v 70. rokoch, keď režiséra odstavili do Štúdia krátkych filmov.

Daniel Bernát