Rozprávka o sile slova

Bolo raz jedno kráľovstvo a v ňom dedinka. Jedného dňa v nej zlé slovo zaklialo sedem krásnych bratov na havranov. O niekoľko rokov neskôr sa ich sestra Bohdanka rozhodla, že kliatbu zlomí... Nespočetnekrát čítaná rozprávka Sedem zhavranelých bratov sa bude dať od mája aj vidieť vďaka filmovému spracovaniu Alice Nellis.

Rozprávka, ktorú poznajú čitatelia na Slovensku vďaka Pavlovi Dobšinskému a v Česku vďaka Božene Němcovej, zaujala aj režisérku Alicu Nellis. „Príbeh Sedem zhavranelých bratov je vo svojej podstate o sile slova, čo mi pripadá ako téma veľmi aktuálna a v rozprávkach nie až taká frekventovaná. V dobe, keď je najsilnejšou zbraňou a najväčšou hodnotou informácia a keď sa slová ako pravda a lož stávajú až príliš relatívnymi pojmami, je pre mňa rozprávka o nutnosti hľadať pravdu a opatrne zaobchádzať so slovami ideálnym spôsobom, ako s deťmi túto tému otvoriť,“ ozrejmuje Alice Nellis dôvody, prečo si z množstva ľudových rozprávok vybrala práve túto. „Základná linka zostáva rovnaká. Je krásna a ja nevidím dôvod násilne prepracovať niečo, čo funguje. Ale v našej rozprávke je tento jednoduchý príbeh rozvinutý a doplnený o niekoľko ďalších, ktoré na jednej strane tvoria skôr zábavnú rovinu filmu, no v inej polohe sú často tým, čo zápletke Boženy Němcovej či Pavla Dobšinského predchádzalo. Myslím si, že aj zlo má svoje korene a je dôležité pýtať sa vždy na to, kde sa problém začal a prečo,“ rozvíja svoje rozprávanie Nellis, ktorá si za predstaviteľku Bohdanky vybrala herečku Marthu Issovú. Okrem nej sa vo filme objavia aj ďalšie známe tváre, ako sú Sabina Remundová, Zuzana Bydžovská či Lukáš Příkazký, zo slovenských hercov zase Jana Oľhová, Csongor Kassai či Marián Geišberg. „Verím, že deti sú rovnako nároční diváci ako dospelí, v niečom možno aj náročnejší. Verím, že čo najprirodzenejšie herectvo a viera herca v jeho postavu je cesta, ako vytvoriť postavy, ktoré deti skutočne prijmú. Hľadala som hercov, ktorí sú nielen vynikajúci profesionáli, ale majú aj ľudskú charizmu a výrazný prejav. Chcela som, aby deti tie postavy bavili, ale zároveň neboli jednostranné. Aj ,zlá‘ kráľovná by mala mať svoje dôvody a ,dobrá‘ Bohdanka musí mať svoje temnejšie stránky. Išlo mi o to, nájsť všestranných a zábavných hercov, ktorí dokážu zahrať rozprávkový príbeh prirodzene a presvedčivo.“

„Hlavných“ úloh sa zhostilo aj niekoľko havranov. „Havran je vták veľmi učenlivý, ale na druhej strane to rozhodne nie je psík, ktorého postavíte na miesto A a on vám poslušne prebehne na miesto B. A navyše, tých havranov bolo až sedem! Vtáky cvičil a pri filmovaní ,režíroval‘ Václav Tomšovský a jeho ľudia. Sama doteraz neviem, ako sa mu podarilo tie dosť tvrdohlavé tvory donútiť, aby robili to, čo robiť mali. Je pravda, že v niektorých situáciách toho mali už dosť a väčšina štábu si odniesla aj nejaký ten ďobanec. Ale medzi havraními hercami boli aj hviezdy – napríklad Káťa, ktorá bola vycvičená na to, aby sa bez problémov (a ďobania) nechala nosiť v náručí a hladkať,“ opisuje spoluprácu so „zakliatymi bratmi“ režisérka.

Veľká časť filmu sa odohráva v divokej prírode a natáčanie prebiehalo aj vo Vysokých Tatrách, v skanzene v Zuberci či v jaskyni pri Křtinách. „Slovenské lokácie určujú vo filme štýl krajiny. Do pozadí exteriérových scén nakrúcaných v Čechách sú trikom vkladané slovenské hory. Aj preto si dnes trúfam povedať, že pri rovnakom počte filmovacích dní sa dve tretiny filmu odohrávajú na Slovensku,“ hovorí Ľubomír Slivka zo spoločnosti Attack film, ktorá je slovenským koproducentom snímky. „Celkový počet filmovacích dní sa z odhadovaných 50 vyšplhal nakoniec na 56. Čiastočne za to môže nepriazeň počasia, ale najmä práca so zvieratami, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a čas. Celý film sme zrealizovali bez generovania havranov v počítačoch. Triky spočívajú skôr vo vkladaní väčšieho počtu zvierat do obrazu,“ dodáva Slivka.

Rovnaký rozprávkový príbeh spracoval v televíznom filme Sedmero krkavců z roku 1993 Ludvík Ráža, pričom jeho verzia bola podľa divákov príliš temná. „Náš film by som skôr videla ako dobrodružný, chvíľami veselý, chvíľami, samozrejme, strašidelný, ale predovšetkým veľmi ľudský,“ uzatvára režisérka Alice Nellis, ktorá je zároveň autorkou scenára rozprávky Sedem zhavranelých bratov.                                                          

Sedem zhavranelých bratov (r. Alice Nellis, Slovensko/Česko, 2015)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 912 000 eur (podpora AVF: 630 000 eur, podpora RTVS: v čase uzávierky Film.sk sa vklad RTVS nedal presne vyčísliť, pretože plnenia zo strany RTVS ešte prebiehali; podpora z fondu Eurimages: 280 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Film bude distribuovaný na DCP nosičoch.
► MÁJOVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE:Program kina nájdete na adresách www.aic.sk/kinolumiere a www.navstevnik.sk.

Zuzana Sotáková
FOTO: archív A. Nellis

Dobrodružná cesta za miznúcim svetom

Filmár, cestovateľ, citlivý pozorovateľ rytmu prírody – Pavla Barabáša netreba zvlášť predstavovať. Jeho filmy majú už dlhé roky zaslúžený úspech. Verní diváci a množstvo prestížnych ocenení hovoria o tom, že Barabáš je unikát. K autentickej dokumentárnej tvorbe sa vracia najnovším filmom Suri, v ktorom nás náročná cesta po neznámej africkej rieke zavedie k prírodnému kmeňu z názvu snímky.

Pre samotného tvorcu predstavuje spoločenstvo, ktoré bojuje o zachovanie svojich tradícií, symbol slobodného života. Zanikanie starých kultúr a potreba rôznorodosti v súčasnom svete – Pavol Barabáš rozpráva ďalší z naliehavých príbehov.

„Myšlienka vznikla už pri nakrúcaní filmu Omo – Cesta do praveku, teda pred štrnástimi rokmi. Potom sme sa do Etiópie ešte niekoľkokrát vrátili s túžbou spoznať tento obávaný kmeň,“ vysvetľuje Barabáš zrod myšlienky na nakrútenie dokumentu Suri. Ten sa začína dobrodružným splavom rieky Godžeb k pravdepodobne poslednému izolovanému prírodnému kmeňu v Etiópii. Splav nedotknutou divočinou prináša piatim kamarátom mnohé prírodné prekážky a prekvapenia. Pre pešie putovanie územím Surmov sa nakoniec rozhodnú len dvaja z nich – Pavol Barabáš a skúsený cestovateľ Ivan Bulík. „Prvotným zámerom nebolo nakrúcať film, ale zažiť dobrodružný príbeh v srdci africkej divočiny. Opačne to nefunguje. Treba si uvedomiť, že ste stále mimo ľudí a civilizácie, bez možnosti dobíjania bateriek. Všetko vláčite na chrbte a spíte v stane alebo len tak pod širákom. Musíte si dobre premyslieť, či zapnúť kameru, alebo šetriť. To najdôležitejšie je, že máte šancu zachytiť niečo, čo sa už nikdy nezopakuje,“ dodáva režisér k takmer mesačnej expedícii. „Logisticky to bola veľmi náročná cesta. Viedla po neznámej rieke plnej hrochov. Nočné stretnutia s nimi, keď chceli prejsť cez náš tábor, boli asi najstresujúcejšie. Nezohnali sme žiadne informácie o rieke. Osem dní sme sa plavili po rieke, ktorá je miestami nesplavná, a nestretli pritom ani živú dušu. Avšak Afrika sa prudko mení. Po Európe si ju teraz parcelujú ázijské štáty, hlavne Čína. Keď sme pred štrnástimi rokmi splavovali panenskú rieku Omo, boli sme druhou expedíciou na svete. Dnes sa tam stavia štvrtá obrovská priehrada, najväčšia v Afrike. Sú to neskutočne rýchle zmeny,“ vysvetľuje Barabáš environmentálny podtón svojej filmovej novinky.

Tlak modernej spoločnosti nemilosrdne útočí aj na čierny kontinent a oceňovaný filmár sa opäť predstavuje ako kronikár odumierajúcich článkov našej civilizácie: „Dá sa povedať, že sa vraciam k filmom, ako je Pururambo či Pygmejovia – deti džungle. Vo dvojici sa vydávame hľadať nenarušený prírodný kmeň, aby sme s ním mohli nejaký čas žiť a spoznať to, čo z našej Zeme o pár rokov vymizne. Takto ľudia žili 99 percent z celkovej existencie ľudstva. Náš nový spôsob života nie je zatiaľ overený časom. Je dobré pozrieť sa sem-tam ku koreňom, možno práve posledné zvyšky prírodných kmeňov nesú v sebe poznanie a návod na prežitie.“

Autentický pocit z putovania neznámom – filmársky tromf, ktorý spája viacero Barabášových príbehov – nechýba ani v Suri. „V celom filme nie je ani jeden záber hraný alebo opakovaný. Snažím sa zachytiť, ako plynie náš príbeh, kam smeruje. Rokmi si vypestujete intuíciu, že teraz sa asi niečo odohrá a podvedome sa na to pripravíte. Vlastne nič nerežírujem. Na týchto dokumentárnych žánroch si najviac vážim, keď dokážete takýmto spôsobom zaujať diváka. Majú pre mňa aj najväčšiu hodnotu,“ opisuje režisér a scenárista v jednej osobe. Novinkou Suri potvrdzuje svoje výsostné postavenie medzi slovenskými dokumentaristami. A naliehavý sociálny presah je už niekoľko rokov neoddeliteľnou súčasťou Barabášovej tvorby: „Film je pre tých, ktorým ešte niečo hovorí neporušená príroda a etniká na našej planéte. Je to varovný pocit, že raz nám tu niekto povie, že Zem, na ktorej od nepamäti žijeme, už nepatrí nám.“

Slávnostná premiéra dokumentu Suri sa uskutočnila 28. apríla, do filmových klubov sa dostane 21. mája.                                                          

Suri (r. Pavol Barabáš, Slovensko, 2015)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 41 595,86 eur (podpora RTVS: 16 467,86 eur – z toho je 15 600 eur finančný a 867,86 eur vecný vklad; podpora AVF: 19 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Film bude uvádzaný na DCP, blu-ray a DVD nosičoch.
► MÁJOVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: Program kina nájdete na adresách www.aic.sk/kinolumiere a www.navstevnik.sk.

Robert Pospiš ( filmový publicista )
FOTO: K2 Studio