Náročný „beh“ na štart                                   

Vznik filmu je náročný proces, o tom niet pochýb. Dá sa to stroho skonštatovať, ale čo sa za tým skrýva? Ak je niečo náročné, žiada si to podrobnejší pohľad, ktorý môže byť o to zaujímavejší. V mesačníku Film.sk prinášame seriál, v ktorom počas roka prevedieme čitateľov rôznymi fázami tvorby a výroby filmu až po jeho verejnú prezentáciu. Ďalšia časť seriálu sa venuje štádiu predprodukcie. Nájdete v nej zhrnutie tých najzákladnejších krokov, ktorými prechádza filmový štáb pri príprave nakrúcania. V budúcej časti sa na prácu kľúčových profesií pozrieme bližšie a oslovíme aj samotných tvorcov.   

“Filmový scenár je niečo ako notový zápis skladby pre symfonický orchester. Sú ľudia, ktorí vedia čítať noty a počuť symfóniu – ale žiadni dvaja režiséri neuvidia tie isté obrazy,“ citujú David Bordwell a Kristin Thompson spisovateľa a scenáristu Arthura C. Clarka. Hotový scenár čaká dlhý a zložitý proces, na ktorého konci sa zhmotní do podoby filmu. Hoci príprava na nakrúcanie máva podobné kontúry, nikdy nie je rovnaká a líši sa podľa požiadaviek a náročnosti každého projektu. Ak sa sústredíme na hrané filmy, tak proces predprodukcie závisí okrem iného od špecifík vyplývajúcich zo scenára, od prostredí, historickej doby, v ktorej sa príbeh odohráva, od počtu ročných období, od množstva hlavných a vedľajších postáv... No poďme pekne po poriadku a skúsme si načrtnúť ten najzákladnejší postup príprav, vďaka ktorým sa scenár zmení z textu na pohyblivé obrázky.

Na začiatku by si mal každý scenár nájsť svojho režiséra. V prípade, že sa režisér nepodieľal na jeho písaní od začiatku, začne spolu so scenáristom adaptovať už existujúci text. Ak sa mu zapáči niektorý z pôvodne okrajových aspektov príbehu a rozhodne sa ho rozšíriť, môže to viesť až k vytvoreniu ďalšej verzie literárneho scenára. Keď je už scenár ozaj uzavretý, osloví režisér producenta a spoločne vymyslia, ako nájsť dostatok finančných prostriedkov na výrobu filmu. Už v tomto bode musia mať jasnú predstavu o finančnej náročnosti projektu, ktorá často vyplýva zo zámeru, akým sa režisér rozhodne scenár spracovať. Zvolí si na rozprávanie dlhšie zábery alebo vyskladá jednotlivé scény pomocou častého strihu a rýchlejšieho tempa? Bude chcieť spoločne s kameramanom obraz výrazne výtvarne štylizovať alebo sa obaja „uspokoja s realitou“ a uprednostnia „dokumentárnejší“ prístup? Budú dotvárať niektoré prostredia pomocou špeciálnych efektov? Všetky tieto a podobné rozhodnutia majú vplyv na celkový rozpočet, ktorý by mal mať producent aspoň orientačne pripravený už v momente, keď sa púšťa do zabezpečovania financií.                                                                       

V prípade získania dostatku prostriedkov sa rozbehne viacero procesov súčasne. Dá sa dohromady oddaný tím tvorcov a vznikne základ filmového štábu. Režisér sa spolu s hlavným kameramanom pustí do hľadania vhodných lokácií. Už v úvode prípravy nevynechá ani úvahy o hereckom obsadení – môže siahnuť po profesionáloch, no takisto môže usúdiť, že na jeho zámer budú najvhodnejší neherci. V takom prípade je rozdiel v práci obrovský a prináša to so sebou špecifický a veľmi náročný proces výberu predstaviteľov. Neherec má často omnoho menší rozsah polôh, ktoré dokáže stvárniť, a tak mu musí byť postava priam ušitá na mieru. Tento spôsob obsadenia u nás v poslednom období úspešne využila Mira Fornay vo filme Môj pes Killer alebo Ivan Ostrochovský pri nakrúcaní filmu Koza. Samostatnú kapitolu obsadenia predstavuje komparz, ktorého zostavenie môže režisér ponechať na svojho asistenta.

Po upresnení všetkých lokácií na natáčanie urobia režisér a kameraman veľmi dôležitý krok pre ďalšie plánovanie nakrúcania – spoločne pripravia technický scenár. Ten sa veľmi líši od literárneho a znamená prípravu technického riešenia na nakrútenie jednotlivých scén. Pre každú z nich sa určí potrebný počet záberov a načrtne sa už aj prvé poradie, v akom sa zábery neskôr zoradia v strižni. Technický scenár slúži ako východisko na tvorbu storybordu (rozkreslenie statických obrázkov reprezentujúcich každý záber po poradí) a producent už môže na jeho základe postupne plánovať nakrúcanie.

Po konzultácii s majstrom zvuku sa v technickom scenári naznačí aj prvé zvukové riešenie budúceho filmu. Niekedy môže režisér napríklad usúdiť, že bude zaujímavejšie, keď motív, ktorý scenárista pôvodne napísal pre obraz, presunie výhradne do zvukovej stopy. So zvukom súvisí aj hudba, a keďže sa pre film dáva často komponovať, režisér by mal už pred začiatkom nakrúcania aspoň tušiť, ktoré miesta si ňou želá podfarbiť. Už v tomto štádiu môže teda osloviť hudobného skladateľa, aby na základe scenára a predstavy režiséra začal s hľadaním prvých motívov a melódií. Keď sú herci definitívne obsadení, začnú sa herecké skúšky. Každý režisér má pri tejto práci vlastnú metódu, no často to znamená, že si najprv sadne s hercami za stôl a začnú sa rozprávať o príbehu, jednotlivých postavách, ich motiváciách a vzájomných interakciách. Niektorí režiséri uprednostňujú dôslednú prípravu, iní majú radšej spontánne inšpirácie priamo na pľaci; v každom prípade je na komplexné vytvorenie postavy vždy potrebný kostým. Preto by mal mať každý film kostýmového výtvarníka. V prípade historického filmu ho čaká obsiahle štúdium dobových vzorov, látok a strihov, aby sa vedel čo najvernejšie priblížiť danej epoche. V tomto procese je všetko prepojené a opäť platí, že hlavné slovo má režisér. Môže si zvoliť výtvarnejší prístup a kostýmy dokonca výrazne odkloniť od historickej presnosti alebo, naopak, až fanaticky trvať na vernosti každého detailu. Tak či onak, kostýmy podobne ako scéna dotvárajú farebné spektrum každého záberu, preto sú veľmi dôležité aj pre kameramana. Ten môže spolu s režisérom rozhodnúť o ich celkovom farebnom ladení, aby mu čo najlepšie zapadli do výtvarného konceptu.

Po vytvorení technického scenára začne hlavný kameraman uvažovať nad vhodnou technikou. Týka sa to i výberu základného média – aj v našom prostredí dostáva z ekonomických dôvodov už dlho prednosť digitálny záznam pred filmovou surovinou. Kameraman si ďalej zvolí samotnú kameru a k nej objektívy, takisto prvky gripu (teda zariadenia na pohyb kamery) a nakoniec svetlá s ich rozsiahlym príslušenstvom. Filmová technika sa obvykle požičiava v špecializovaných firmách, a aby bola na nakrúcanie k dispozícii, musí sa objednať dostatočne včas. V tomto bode môže už producent a jeho vedúci výroby zosúladiť voľné termíny hercov a členov štábu a bližšie určiť termín nakrúcania.

Ak sa pri výbere lokácií ukázal nedostatok vyhovujúcich miest na natáčanie, do príprav sa už pravdepodobne zapojil filmový architekt a po naštudovaní problematiky vytvoril návrhy filmových kulís, ktoré neskôr technici postavia na pľaci. Tam je za celkové výtvarné vyznenie lokácie a rekvizít zodpovedný scénograf. Objem a náročnosť jeho práce opäť závisia od druhu pripravovaného filmu – príbeh z druhej svetovej vojny je v tomto smere zvyčajne náročnejší než príbeh súčasný, no svoje miesto v štábe by scénograf nemal strácať nikdy. Nakrúcanie je náročný proces a stáva sa omnoho ľahším, ak má každý prvok pod kontrolou odborník.

Ako sa blíži začiatok nakrúcania, zapája sa do prípravného procesu čoraz viac ľudí. Na zvládnutie množstva techniky bude kameraman potrebovať na pľaci tím asistentov a osvetľovačov. Producent si najme vedúceho výroby a ten si zase vyskladá svoj tím, pozostávajúci z lokačného manažéra, runnerov a asistentov. Režisér si vyberie svojich asistentov, scénograf si najme rekvizitárov, kostýmový výtvarník svojich spolupracovníkov, majster zvuku si zvolí potrebnú techniku a šikovných mikrofonistov. Treba obsadiť aj pozíciu zvanú skript, zohnať maskérov, človeka zodpovedného za klapku a robenie poznámok k jednotlivým záberom... Množstvo techniky a veľkosť výpravy si vyžaduje úmerné množstvo ľudí, aby sa náročný proces natáčania zbytočne nevliekol a zvládol bez neúnosného vypätia. Základom úspechu je poctivá príprava, dobré plánovanie a, samozrejme, aj kúsok šťastia.

Martin Hnát ( študent 5. ročníka réžie na FTF VŠMU ) 
FOTO: openculture.com