Jozef Dolinský ml.

riaditeľ Baletu Slovenského národného divadla

Baletu Slovenského národného divadla Medená veža a Orlie pierko sú dva filmy, ktoré pravidelne pozerám. Dôvodov je niekoľko. Napríklad ten, že keď mám dosť sveta okolo, keď pretečie pohár amaterizmu a diletantstva, musím si vyliečiť hlavu artefaktom, ktorý má pre mňa nadčasovú hodnotu. Nemusí to byť vždy film, ale vzhľadom na to, že milujem Tatry a cestovať tam nie je vždy možné, je voľba jasná. Musím siahnuť po niečom, čo v sebe nesie umeleckú remeselnú dokonalosť v tom najlepšom zmysle slova, posolstvo ľudského života a skutočného okamihu tvorby. Nepotrebujem analyzovať, nadchýnať sa filozofickými odkazmi alebo psychológiou akéhokoľvek druhu, prípadne technologickou dokonalosťou trikov. Áno, môžem napísať, že z hľadiska filmového rozprávania mi Hollého spôsob vyhovuje formálne i obsahovo. Mohol by som napísať o kamere, záberoch, strihu. Aj o scenári, ba aj o výkonoch hercov a o tom, ako verím, že vo filme nie je Rajniak, ale Valér, že Prašivec je Prašivec, nie herec Julo Vašek. A viem aj to, že dokonca v maličkých epizódkach vystupujú famózni herci a herečky. Všetko a všetci sú na svojom mieste, vnímate len príbeh a plnokrvných ľudí s ich emóciami a osudmi. Skrátka jedinečné, neopakovateľné, autentické! Dá Boh, aby sme ešte na Slovensku natočili niečo aspoň trochu podobné...