Kino-Ikon 2/2016
(Asociácia slovenských filmových klubov a Vysoká škola múzických umení so Slovenským filmovým ústavom, Bratislava 2016, 312 strán)

Nové číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze prináša hneď v úvode obsiahlu štúdiu riaditeľa Audiovizuálneho fondu Martina Šmatláka Dlhý čas ožívania, v ktorej sa venuje dvom desaťročiam príprav a realizácie odštátnenia slovenskej kinematografie. V tej istej rubrike s názvom Studium sa Miloslav Novák venuje analýze filmu Král Šumavy (1959) z hľadiska teórie strihovej skladby Jana Kučeru. Prvý tematický blok čísla tvorí súbor referátov a koreferátov venovaných ročnej produkcii hraného, dokumentárneho a animovaného filmu na Slovensku, ktoré odzneli vlani v apríli počas 2. ročníka prehliadky Týždeň slovenského filmu. Druhý tematický okruh časopisu nadväzuje na výstavu Sen a skutočnosť v SNG. Príspevky sa venujú vybraným fenoménom fungovania kinematografie v čase vojnového slovenského štátu. Rubrika Rozhovor sa viaže na tému strihu cez diskusiu Martina Čiháka a Adama Brothánka so strihačom Josefom Valušiakom. Nový Kino-Ikon ponúka aj tradičné Filmové a literárne reflexie a záver vydania patrí kritickému občasníku poslucháčov audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Frame

Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl
Monika Mikušová (Ed.)

(Vysoká škola múzických umení, Bratislava 2016, 109 strán)

Elektronická publikácia, voľne dostupná na stiahnutie na internetovej stránke www.kas.vsmu.sk, je súborom textov, ktoré napísali autori pôsobiaci na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU. Jej hlavnou ambíciou je zlepšenie orientácie stredoškolských pedagógov v problematike filmovej výchovy, aby mohli flexibilne implementovať jej základy do vyučovacieho procesu a školy tak neboli odkázané len na pasívnu konzumáciu externe pripravených, väčšinou jednorazových a komerčných projektov. Jednotlivé tematické moduly, ktorých je spolu 19, sú navrhnuté tak, aby s nimi bolo možné pracovať v rámci čo najširšej škály vyučovacích predmetov, teda nielen na hodinách estetickej výchovy alebo dejín umenia, ale aj pri výuke ďalších predmetov, ako sú slovenský jazyk a literatúra, dejepis, etická výchova, náuka o spoločnosti či občianska náuka. Vďaka širokému tematickému záberu a množstvu bibliografických údajov alebo odkazov na internet má publikácia potenciál osloviť aj čitateľov mimo stredoškolského okruhu. 

Jabloň v zime. Listy Eve Rosenbaumovej
Dežo Ursiny

(Artforum, Bratislava 2016, 584 strán)

V tejto knihe sa nerozoberá žiadny filmologický problém a namiesto vedeckého písania je tu čosi celkom iné – osobné, emóciami presiaknuté texty-vyznania, reflexie subjektívneho prežívania a úprimné pomenúvanie sveta a ľudí naokolo. Pochopiteľne, ide totiž o knihu listov. Ich autorom je Dežo Ursiny, ktorý ich adresoval svojej milovanej, no vzdialenej Eve Rosenbaumovej. Vznikali v časoch bujnejúcej normalizácie a zároveň v záverečnej fáze Ursinyho štúdia filmovej a televíznej dramaturgie na VŠMU, čo sú dve dôležité indície. Ich prepojením sa pred čitateľom vynára jeden zo zaujímavých prúdov rozprávania, ktorý tvoria postrehy súvisiace s vtedajším filmárskym prostredím, s tvorivou komunitou, s praktikami, ktoré panovali na škole, ale aj Ursinyho názory na konkrétne filmové diela a autorov. Jabloň v zime je po tituloch Moja milá pani (listy Zdenke Krejčovej, 2007) a Ahoj tato – Milý Kubo (korešpondencia so synom Jakubom, 2015) treťou vydanou knihou listov Deža Ursinyho. 

Erfahrungsbilder. Visuelle Soziologie und dokumentarischer Film
Robert Schändlinger

(Universitätsverlag Konstanz, Konstanz 1998, 521 strán)

Z edície Close Up. Schriften aus dem Haus des Dokumentarfilms pochádza publikácia venovaná dokumentárnemu filmu, konkrétne možnostiam jeho využitia vo vizuálnej sociológii. Robert Schändlinger si zvolil predovšetkým príklady významných diel z dejín fotografie a kinematografie, či už sú to snímky americkej Farm Security Administration, filmy britskej dokumentárnej školy, alebo rané etnografické dokumenty, ktoré skúma okrem iného aj z hľadiska najčastejšie prítomných formálnych konvencií. Všíma si však i ďalšie zaujímavé aspekty, napríklad prenos sociologickej terminológie do diskusie o dokumentárnom filme alebo širšie historické či etnografické kontexty. 

zs, Monika Mikušová, dan