Hľadanie bez jednoznačných odpovedí

V decembri 2015 sa do českých kín dostal 70-minútový dokumentárny film Petra Hledíka Opuštěný vesmír, ktorý vznikol s minoritným koprodukčným vkladom Slovenska. Teraz sa snímka, ktorá je úvahou o smrti a o tom, čo nastáva po nej, premieta v obmedzenom nasadení aj v slovenských kinách.

„Už ste niekedy mysleli na smrť? A čo vám pri tom bežalo hlavou?“ To je dvojica otázok, ktorými český distribútor uvádzal do kín dokument Opuštěný vesmír. Autor scenára a režisér Peter Hledík hovorí, že si v súvislosti s ním zvolil riskantnú cestu veľmi subjektívnej výpovede o osobnej životnej skúsenosti a súčasne cestu hľadania odpovedí na otázky, ktoré si v určitých fázach svojho života kladie azda každý. „Keď som mal osem rokov, zomrela moja o rok mladšia sestra na leukémiu. Vo filme sa vraciam k tomuto obdobiu a cez tento traumatizujúci detský zážitok i k otázkam možnosti či nemožnosti nejakej podoby pokračovania ľudskej existencie po fyzickej smrti. Je to hľadanie, ktoré nemá šancu na jednoznačnú odpoveď, ale otázky o našej existencii, ktoré si kladieme, sú podľa mňa určujúce pre kvalitu našich životov,“ ozrejmuje Hledík, ktorý svoj film charakterizuje ako dokumentárnu esej. „Podľa niektorých vedcov si atómy pamätajú: každú emóciu, každý vnem, každú, aj veľmi malú skúsenosť. Môže to znieť ako ťažko pochopiteľné, ale faktom je, že objav formy inteligencie na mikroskopickej úrovni otvoril dvere k novej diskusii o skutočnom pôvode života.“

Vo filme odznejú názory vedcov a zároveň v ňom o svojich skúsenostiach s hraničnými stavmi medzi životom a smrťou rozprávajú známe osobnosti z oblasti umenia. Peter Hledík vysvetľuje, že medzi účinkujúcimi boli jeho najbližšími partnermi astrofyzik Jiří Grygar a herec a režisér Jan Kačer. „Paradoxne, k téme ma priviedol vedec, ktorý je hlboko veriaci – Jiří Grygar. V dnešnom svete kvantovej fyziky a objavov v oblasti astrofyziky nie je jediným veriacim vedcom. Vo filme hovorí aj spisovateľ Michal Viewegh, slovenský astronóm, fyzik, filozof, teológ a riaditeľ Vatikánskeho observatória Paul Gábor, spisovateľ Karol Sidon, zakladateľ československej neurochirurgie profesor Vladimír Beneš a ďalší lekári i laici a študenti.“ Snímka Opuštěný vesmír je podľa Hledíka postavená obsahovo aj obrazovo na kontraste dokumentárne zachytávaných výpovedí respondentov a štylizovaných návratov do minulosti, ktoré nazýva „pocitovými“.

Film vyrobila česká spoločnosť CinemArt Plus v koprodukcii so slovenskou spoločnosťou Petra Hledíka Barok Film. Kameramanom dokumentu bol Jakub Ševčík, autorom hudby Jozef Lupták. Opuštěný vesmír sa do vybraných slovenských kín dostáva cestou samodistribúcie, nenasadzuje ho žiadna distribučná spoločnosť. Peter Hledík by rád spojil projekcie filmu s následnou diskusiou so psychológmi alebo psychoterapeutmi.

Opuštěný vesmír (Opuštěný vesmír, r. Peter Hledík, Česko/Slovensko, 2015)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 955 300 Kč – približne 73 800 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 20 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 2 DCP nosiče Daniel Bernát foto: Barok Film

Daniel Bernát
FOTO: Barok Film

Film s dušou Ireny Brežnej

Prišla z krajiny, kde dominovali city, do krajiny, kde vládla racionalita. Statusom emigrantky sa však nedala umlčať a svojim novým spoluobčanom dokázala povedať kritický názor. Irena Brežná sa stala rešpektovanou spisovateľkou, novinárkou a neúnavnou aktivistkou. Stala sa aj inšpiráciou pre režisérku Annu Gruskovú, ktorá o nej nakrútila dokument Profesionálna cudzinka. Uviedli ho v novembri minulého roka na 18. MFF Bratislava i na obrazovkách RTVS. Teraz sa dostáva aj do niektorých kín.

Krátko po okupácii Československa, keď Irena Brežná prekročila prah dospelosti, neochotne nasledovala svojich rodičov do emigrácie. Vo Švajčiarsku, ktoré sa stalo jej domovom, musela čeliť nielen novej, pre ňu nepochopiteľnej kultúre, ale aj výčitkám svedomia, že vtedy nebojovala za svoju vlasť. To bol dôvod, prečo začala písať o disente vo východnej Európe a o ruskej invázii do Čečenska. V snímke Profesionálna cudzinka diváci postupne zisťujú, ako si z rôznych čriepkov vytvorila inšpiratívnu identitu, geograficky situovanú nielen medzi Švajčiarskom, Nemeckom, Francúzskom a Slovenskom, ale aj na africkom kontinente a v Rusku. Téma emigrácie prestúpila z jej života do tvorby, za ktorú získala viacero ocenení. Azda najviac zarezonoval jej román Nevďačná cudzinka, za ktorý získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie a na Slovensku Cenu Dominika Tatarku.

„Pred dvanástimi rokmi sme spolu robili rozhovor pre časopis Knihy a spoločnosť. Vtedy sme sa začali kamarátiť,“ približuje začiatok ich vzťahu dokumentaristka Anna Grusková a pokračuje: „Mala som vtedy dekadentné fin-de-siècle obdobie a ona mi priniesla celkom nové témy. Pamätám si, ako ma šokovalo jej vyhlásenie, že vyhodila klasikov. Použila som to ako titulok nášho rozhovoru: Dostojevského som dala smetiarom. Pomohla mi pochopiť, že človek môže príjemne stráviť celý život čítaním geniálnej literatúry, pozeraním geniálnych filmov, vzrušujúcimi kaviarenskými rozhovormi a miernymi depresiami, a pritom nič poriadne neurobiť. Dala mi odvahu ísť s kožou na trh so všetkými rizikami, ktoré to prináša. Stále ma učí vnútornej poctivosti, neuspokojovať sa s málom, ísť hlbšie a hlbšie.“

Tém, ktorých sa film na pozadí životného príbehu Ireny Brežnej dotýka, je podľa Gruskovej veľa. „Vieme, že to môže byť veľkým obohatením, ale aj zahltením filmu. Nech to posúdia diváci. Ja by som vyzdvihla tému emigrácie, vytvárania ,patchworkovej‘ identity, ženskej vojnovej novinárčiny, ale napríklad aj telesnosti písania Ireny Brežnej.“ No zo všetkých aspektov spisovateľkinho života jej ako najzaujímavejší pripadá návrat k ruským tankom: „Keďže proti nim nemohla bojovať v auguste 1968, rozhodla sa ísť do Čečenska, aby ich aspoň tam zastavila svojimi článkami a cestami za európskymi politikmi,“ vysvetľuje Grusková.

Film, ktorý vznikal tri roky a nakrúcal sa v Bratislave, Trenčíne, Prahe a Bazileji, ponúka divákom jedinečné archívne záznamy aj čerstvé slzy a smiech. „Film chce ukázať veľmi úspešný, ale napriek tomu ťažký proces vytvárania novej identity po emigrácii v mladom veku. Táto kolekcia intímnej skúsenosti hrdinky, rôznych členov jej rodiny a medzinárodných spolupracovníkov sa prezentuje v dynamickej štruktúre, ktorá predostiera jej športového a neposedného ducha. Vo filme sledujeme jej život prostredníctvom niekoľkých ,jazykových hniezd‘. Slovenčina ako jazyk kolektívnej identity v mladom veku, ruština ako jazyk disentu, vojny i zmyslových skúseností, francúzština ako skúmanie inakosti i pomoci v Afrike a napokon nemčina – jazyk jej zrelých rokov, novinárskych a literárnych úspechov,“ opisuje Anna Grusková. Na otázku, čo jej dokument o Irene Brežnej vlastne vypovedá, odpovedala slovami spisovateľkinej priateľky, že film má jej dušu.

Profesionálna cudzinka je tretí film Anny Gruskovej a pokračuje v línii zobrazovania silných ženských postáv našej histórie i súčasnosti. V minulosti uviedla snímky Návrat do horiaceho domu (2014) a Rabínka (2012), ktoré mapujú životy hrdiniek z vojnového obdobia Chavivy Reickovej a Gisi Fleischmannovej. „Pateticky povedané, všetky tri sú odvážne, nekonvenčné bojovníčky za lepší svet. Na ostatnom festivale v Jihlave som sa o týchto témach rozprávala s Philipom Zimbardom, ktorý realizuje projekt Heroic Imagination s východiskami, ktoré sú mi veľmi blízke. Nie je dôležité, aby sme boli perfektní, aj tak môžeme robiť hrdinské skutky. Preto mi záleží na tom, aby sa moje filmy premietali mladým ľuďom, študentom,“ ozrejmuje Grusková a dodáva: „Pokiaľ ide o slovenskú históriu, v Profesionálnej cudzinke je najsilnejšia reflexia emigrácie z roku 1968, pohľad do socialistického detstva protagonistky aj komunistická perzekúcia jej rodičov v päťdesiatych rokoch.“

Dokument Profesionálna cudzinka nenasadzuje do kín distribučná spoločnosť, do filmových klubov a kultúrnych centier ho ponúka občianske združenie Reminiscencie.

Profesionálna cudzinka (r. Anna Grusková, Slovensko, 2016)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 35 527 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 26 900 eur, podpora RTVS: 6 000 eur finančný vklad, 2 627 eur vecný vklad)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 1 DCP nosič, 4 blu-ray nosiče Autorka filmu Anna Grusková s protagonistkou Irenou Brežnou.

Zuzana Sotáková
FOTO: Reminiscencie

Sprisahanie, ktoré zrejme prekvapí

S dospievaním novodobej slovenskej kinematografie súvisí aj väčšia žánrová a tematická variabilita filmov. Nové otázky na plátno prináša Maroš Berák v dokumente Sprisahanie šedej rasy, ktorý má vo februári distribučnú premiéru. 

„Svet žije vojnami, krízami, náboženskou neznášanlivosťou a sociálnymi problémami. Médiá sú plné týchto tém, ich pravé príčiny však nenachádzajú. Zem a jej obyvatelia sú predmetom vyššej hry, ktorej aktérmi sú mimozemšťania a na jej zmysel je umožnené nahliadnuť len niektorým. Napríklad divákom tohto filmu,“ hlása anotácia k dokumentu Maroša Beráka, ktorý nielenže je autorom scenára a režisérom, ale postaral sa aj o strih a spolu so Zuzanou Piussi stál za kamerou. Do filmu prenikla i politická rovina, hoci sa to podľa režiséra stalo bez toho, aby sa o to snažil. „Súvisí to s globálnymi otázkami a prítomnosťou takzvaného mimozemského faktora, čo je pomerne populárne presvedčenie, že svetovú politiku ovplyvňujú exotické rasy z iných svetov. V jednom traileri k filmu dokonca vystupuje predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý tvrdí, že sa stretáva s delegátmi z iných planét. Títo delegáti vyjadrujú znepokojenie nad vývojom v EÚ. Vladimir Vladimirovič Putin pre zmenu často používa termín ,globálny prediktor‘. Existuje odôvodnené podozrenie, že takisto naráža na prítomnosť mimozemského faktora. Hillary Clinton sľúbila voličom odtajnenie všetkých vládnych materiálov o UFO. Bohužiaľ, vieme, ako to dopadlo... Moji protagonisti riešia podobné problémy, preto sa do filmu dostala politika,“ približuje Berák svoj dokument, v ktorom sa zameriava na miesta, kde sa odohráva veľký počet pozorovaní UFO. „Nakrúcal som po celom Slovensku. Tie pozorovania sú veľmi časté napríklad v okolí Trnavy. Aj Martin je región bohatý na tento druh zážitkov. Potom, samozrejme, Ružomberok s mýtickým kopcom Čebrať. Jeden z protagonistov filmu mi pred niekoľkými rokmi hovoril, že plánovaný tunel cez tento vrch sa skončí fiaskom. A to sa aj stalo. V Čebrati sa podľa všetkého nachádza galaktická brána,“ hovorí tvorca, ktorý nakrúcal Sprisahanie šedej rasy od roku 2009.

V dokumente vystupujú protagonisti rozličného typu. „Hlavnú úlohu zohrávajú dvaja výskumníci UFO – učitelia Miro Karlík a Peter Paulík. Cez nich sa do filmu dostávajú rôzne pozorovania a všetky ďalšie postavy. Svedkovia sa im zverujú so svojimi zážitkami, pretože im dôverujú a na nikoho iného sa ani nemôžu obrátiť. Na túto líniu som potom namontoval ostatné peripetie s mimozemšťanmi,“ ozrejmuje filmár. Otázkou, pre koho bude jeho dokument určený, sa pri nakrúcaní veľmi nezaťažoval. „Rátam s tým, že osloví skôr strednú generáciu, teda približne tých, ktorí boli v detstve očarení filmami Stevena Spielberga, podobne ako ja. Táto téma zaujíma aj staršiu generáciu, ktorá bola pre zmenu ovplyvnená Erichom von Dänikenom, Ludvíkom Součkom a obdobnými autormi. Bohužiaľ, mladí ľudia sú už niekde inde, abstraktné problémy ich asi príliš neoslovujú.“

Maroš Berák poznamenáva, že písanie scenára nebolo pre neho až také zložité v porovnaní s prácou na ďalších tvorivých pozíciách, ktoré zastával. „Kamera bola skôr technickým problémom, pretože som musel súčasne snímať aj zvuk, čo som riešil tak, že väčšina filmu je natočená zo statívu. Najväčším problémom bol jednoznačne strih, pretože pri strihaní vlastného materiálu nemáte odstup, vnímate veci, ktoré vám chýbajú, nie tie, ktoré máte.“ Pri tvorbe mu pomáhala aj dokumentaristka Zuzana Piussi, s ktorou Berák dlhodobo spolupracuje (Babička, Priamy prenos, Ťažká voľba). „So Zuzanou sa vzájomne ovplyvňujeme, ale, úprimne povedané, viac ona mňa ako ja ju. Nakrúcam, čo téma prinesie, a Zuza potom povie, čo je dobré a čo môže ísť cez palubu. Bez nej by to asi bola úplná katastrofa,“ dodáva Maroš Berák. Sprisahanie šedej rasy je jeho dlhometrážnym debutom, ale v minulosti už nakrútil krátko- a stredometrážne tituly, medzi ktorými sú Portrét Jána Režňáka, Viktor – Homo triumphalis, Z Viktorovho erotického života alebo Meine Wehrmacht.

Berákova novinka sa má k divákom dostať najprv cestou kinodistribúcie, ktorú zabezpečuje spoločnosť Filmtopia, a neskôr by mal byť film dostupný aj prostredníctvom internetu. 

Sprisahanie šedej rasy (r. Maroš Berák, Slovensko/Česko, 2017)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: približne 40 000 eur (v čase uzávierky Film.sk nebol rozpočet skompletizovaný)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Film bude uvádzaný na nosičoch DCP, blu-ray, DVD a mp4.

Zuzana Sotáková
FOTO: Ultrafilm