PETRA HELENINOVÁ 

Vo Film.sk sa vraciame k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventky magisterského stupňa Ateliéru animovanej tvorby FTF VŠMU v Bratislave Petry Heleninovej. Štúdium ukončila s filmom Aion (2014), ktorý získal viacero ocenení. 

VŠMU som navštevovala len na magisterskom stupni, pretože bakalársky som absolvovala v Zlíne. A práve pre rozdielnosť stupňov je pre mňa pomerne ťažké porovnávať kvalitu oboch škôl. Na VŠMU som prišla s cieľom urobiť si „posledný“ vlastný film pred „realitou“, takže tvorba rôznych animačných cvičení vo štvrtom ročníku ma sprvu zarazila. Pôsobilo to na mňa tak, že na úkor dôkladnej prípravy na magisterský film robíme znova cvičenia, ktoré nás už výraznejšie neposunú dopredu. Nemám síce predstavu, aké sú momentálne študijné osnovy, ale počas štúdia sa mi zdalo, že teória stále lipne na starej klasike a niekdajšom  vnímaní animácie bez obohatenia o súčasnú problematiku a jej využitie v praxi. Často som mala pocit, že študenti vedú boj s vedením (alebo naopak), pričom chýbalo pochopenie a porozumenie. Ale keď človek našiel kompromis, veľa vecí sa dalo vydiskutovať a vyťažiť z toho aj množstvo praktických informácií, ktoré využívam dodnes. Takže časom som si uvedomila, že je to skôr o spôsobe komunikácie medzi dvoma generáciami. Mne však najviac rozšírili obzor voliteľné predmety, ktoré sa netýkali nášho odboru, ako boli psychológia a film alebo dejiny filmu.

Po škole je to taká rýchla lavína udalostí. Zrazu zistíte, že pokiaľ nemáte portfólio alebo známosti, sú vám tituly a názvy škôl v životopise nanič. Všetko je to len o praxi a všetci chcú vidieť reálne práce. Myslím, že aj to je dôvod, prečo sa nie každému animátorovi podarí po skončení štúdia udržať v odbore. Ja som mala šťastie. Po škole som sa stala freelancerom, chvíľu som pendlovala medzi stálejšou robotou a zákazkami. Robila som na celovečernom animovanom filme, reklamách i rôznych krátkych animáciách. Takéto projekty vám prinesú veľa skúseností a nových známostí. Pokiaľ sa snažíte robiť prácu čo najdôkladnejšie, najrýchlejšie a dodržujete termíny, pomaličky sa vám začnú ľudia ozývať sami. Ja mám animáciu veľmi rada, aj keď si myslím, že je to veľmi nevďačná robota. Určite sa chcem naďalej pohybovať v tejto oblasti, avšak nesústreďujem sa na konkrétny štýl. Rada skúšam nové výzvy. A hoci si stále nie som úplne istá, čo je vlastne mojou srdcovou záležitosťou, malým krôčikom už našľapujem do herného priemyslu.

Na VŠMU stretnete množstvo ľudí aj z iných odborov a pri realizácii filmov musíte mať svoj štáb, je to teda šikovný spôsob, ako nadviazať kontakty a vytvoriť si okruh ľudí už počas štúdia, a mnohí sa vďaka tomu rozbehli hneď po škole. Aj ja som takéto známosti využila, ale viac spriaznených duší a relatívnych spolupracovníkov som našla pri práci. S niektorými vymýšľame rôzne projekty, no momentálne nemám potrebu zakladať štúdio alebo sa výraznejšie venovať autorskej práci. Asi som vždy inklinovala viac ku komerčným veciam. Samozrejme, ako každý animátor budem mať časom potrebu sebarealizácie, takže nejaké malé námety mám pre istotu odložené v šuplíku. 

spracovala Zuzana Sotáková
FOTO: archív P. Heleninovej