Deti a ticho

Cyklus autorských dokumentov Slovenské kino, na ktorom koprodukčne spolupracuje aj Slovenský filmový ústav, sa rozrástol o ďalšie dve časti, a teda aj o zaujímavé témy.

Po dieloch Do naha (r. D. Fabiánová), Slovenská krčma (r. P. Kerekes), Duch v stroji (r. R. Kirchhoff), Kam zmizla slovenská princezná? (r. D. Bustín), Partizáni (r. I. Ostrochovský, F. Fabián), Jánošík (r. L. Moravčíková-Chovanec), Film a politika – perfídne obdobie (r. L. Moravčíková-Chovanec), Slzy a smiech – slzy cez smiech (r. S. Jaško), Ženy – od lásky k hnevu (r. Z. Liová) a Strach a napätie – o slovenský film (r. M. Remo) odpremiérovala Slovenská televízia v januári na Dvojke časti Hra na dieťa (r. Marek Šulík) a Neviditeľný hrdina (r. J. Vojtek).

Režisér Marek Šulík si v dokumente Hra na dieťa zvolil k téme detských hrdinov a ich predstaviteľov adekvátne hravú štylizovanú formu. Aj keď od úvodných scén predznamenáva, že osudy (ne)hercov môžu byť niekedy rovnako pohnuté ako tie, ktoré „prežili“ vo filme. Ocitáme sa na kastingu, kde si tvorcovia vyberajú vhodného protagonistu do svojho filmu a zasiahne ich osud jedného z uchádzačov – popri ňom sa film stáva banalitou („Ten chlapec je z domova a ty ho ideš ťahať do nejakého debilného filmu.“). Odľahčenie prinášajú odborné poznámky interpretované deťmi, ktoré v dokumente stvárňujú filmových teoretikov a napokon s nimi vedú aj dialóg o ich textoch.

Nie každá bývalá detská hviezda zostala pri tejto profesii, pre niektoré je to len životná epizóda, na ktorú spomínajú rozdielne. Zatiaľ čo niekomu priniesla chvíľky slávy, inému dosť zmenila a skomplikovala život. Táto paralela medzi reálnym a filmovým nielen poukazuje na samotné využitie detskej figúry v slovenskom filme, ale vytvára aj zvedavý (nie však bulvárny) pohľad do života bývalých detských hercov, čo posúva tento diel za hranicu edukatívneho dokumentu (cyklus bude prezentovaný na stredných a vysokých školách humanitného zamerania).

Ľahko filozofujúci pohľad si zvolil režisér Jaro Vojtek v časti Neviditeľný hrdina, ktorá je venovaná filmovému zvuku. Hluk a v opozícii ticho. Čo je pôsobivejšie? Vojtek intenzívne (a dokonca aj priamo „na pľaci“) diskutuje so zvukovým majstrom Dušanom Kozákom o funkcii zvuku a hudby v hranom i dokumentárnom filme. Spolu s nimi prezentuje svoje názory a skúsenosti celé spektrum respondentov – od zvukárov (pamätníkov aj príslušníkov mladej generácie) cez režisérov a hudobných skladateľov až po teoretikov (hoci „teoretizujúca“ časť je uvedená ľahko dešpektnou poznámkou, práve v nej sa hovorí o zásadnej premene, ktorou prešlo filmové umenie po nástupe zvuku). Vznikol tak veľmi živý, formálne mierne štylizovaný dokument, ktorý dokázal pútavo predstaviť zvuk v jeho rôznych podobách a funkciách. Zaujímavé sú najmä pasáže o funkcii filmovej hudby, o spolupráci skladateľa a režiséra aj to, za akých podmienok u nás filmová hudba vzniká. Filmová hudba je pritom téma, ktorá by si zaslúžila aj samostatný diel.

Mariana Jaremková (filmová publicistka)