Jaroslav Hochel,

filmový publicista

Debut Jonáša Karáska Kandidát sa dočkal na slovenské pomery prekvapujúcej návštevnosti, ale kritici tak jednoznačne nadšení neboli; hodnotitelia na stránkach Film.sk sa prezentovali nebývalým názorovým rozptylom od jedného po štyri a pol boda. Aj preto som bol zvedavý na diskusiu nazvanú „Poďme hovoriť o... Kandidátovi“, ktorú zorganizoval internetový portál slovakfilm.sk. Napriek katastrofálnemu (ne)moderovaniu sa rozprúdila debata, v ktorej sa to však stále točilo okolo čudných vecí: že už vydanie knižnej predlohy bolo vhodne načasované; že aj premiéra filmu je vhodne načasovaná; že jej predchádzala premyslená reklamná kampaň; že fiktívna postava prezidentského kandidáta mala vlastný profil na Facebooku; že film, ktorý si uťahuje zo sveta reklamy, využíva formálne postupy reklamných spotov a či je to okej, alebo fuj. Najskloňovanejšími slovami boli reklama, marketing a produkt. Chvíľami som mal pocit, že sa bavíme o biolampách či dekách z ovčieho rúna...

Okolo Vianoc uviedla RTVS seriál večerníčkov Mimi a Líza režisérky Katky Kerekesovej. Krátko predtým vyšla jeho knižná verzia – vhodne načasovaná (veď kniha je aj produkt) – a na január zasa ktosi vhodne načasoval vydanie DVD. V televíznej prílohe mienkotvorného denníka priniesli rozsiahly rozhovor s režisérkou, ilustrovaný okrem iného aj fotografiou zo ženskej prílohy, keď filmárku „prinútili“ popredvádzať sa pred objektívom fotoaparátu v rôznych modeloch šiat. Nevedno, či išlo o spontánne rozhodnutie redaktorky, alebo o šikovnú reklamu oddelenia marketingu niektorej zo zúčastnených strán, no v tomto prípade sa propagoval tvorivý počin, o ktorého zmysle netreba pochybovať. Myslím si totiž, že kým po Kandidátovi zakrátko ani pes neštekne, Mimi a Lízu budú pozerať ešte deti niekoľkých generácií.

Reklama a marketing je čosi, s čím sa zrejme musíme naučiť žiť. Ale staré príslovie hovorí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Rozumieme si, však?