Odhaľovanie slovenskej kinematografie

Filmová teoretička a pedagogička Eva Filová sa vo svojej prvej publikácii rozhodla pozrieť na slovenský film z trochu iného uhla, ako sme boli doteraz zvyknutí. Erotika je lákavá téma, a hoci by sa mohlo zdať, že spojenie erotizmu a slovenskej kinematografie neprinesie výrazné prekvapenia, kniha Eros, sexus, gender v slovenskom filme ukazuje, že slovenský film nie je až taký cudný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Kniha čitateľovi ponúka analytický pohľad na doteraz málo skúmanú oblasť. Pretože ide o ojedinelú súbornú publikáciu aplikovanú na film, na domácom trhu zatiaľ nemá výrazného konkurenta a ľahko si zabezpečí svoje miesto. Eva Filová sa téme venuje už dlhé roky, počas štúdia na Vysokej škole múzických umení o nej napísala viaceré práce a pokračovala i počas doktorandského štúdia. A hlavne na rozdiel od slovenských filmových pokusov hovoriť o erotike (napríklad dokument Erotic nation od Petra Begányiho), ktoré často ostávajú v opisnej rovine hromadenia informácií, si Eva Filová vybrala cestu skúmania, nebojí sa hlbších analýz a vie sa na tému pozrieť z viacerých uhlov pohľadu.

Publikácia je delená na tematické kapitoly od tanca cez sen, maskulinitu, folklór, ženské problémy, rodové stereotypy, estetiku ľudského tela, export/import erotiky až po homoerotizmus či LGBT témy. Zároveň je usporiadaná chronologicky, problematiku spracúva v súvislosti s dobovým a spoločenským vývinom – prvé bozky, zlaté šesťdesiate, zákazy a návrat traktorov v sedemdesiatych rokoch, príchod západnej pornografie a moderná posadnutosť nahotou a erotikou.

Autorka pracuje s dobovými kritikami a archívnymi článkami. Výber filmov zväčša neprekvapí, ale našťastie tu nejde len o známe príklady a Filová pátra aj po neopozeraných tituloch. Najzaujímavejšie je objavovanie zabudnutých filmov a kapitoly, v ktorých sa venuje skúmaniu menej známych diel. V tomto smere funguje kniha lepšie než analýzy konkrétnych snímok. Aj znalec slovenskej kinematografie tu nájde nové informácie. Dozvieme sa o osude talianskej verzie prvej slovenskej tínedžerskej komédie o sexe či o feminizácii kriminálneho žánru na Slovensku.

Autorke sa podarilo skĺbiť vedecké a metodické analýzy a s humorom opísať svet erotizmu vo filme. Z textu od začiatku cítiť ženského autora – vtipné narážky na mužské ego, kritizovanie stereotypov rodového zobrazovania, mierne feministický podtón. Takýto pohľad neruší, veď je to predsa jedna z vecí, ktorú nájdeme i v samotnom obsahu knihy – iný pohľad a moderné zmýšľanie. Dôsledná metodológia a sociologický prístup pozdvihujú knihu nad rámec opisno-atraktivizujúceho narábania s informáciami. Na druhej strane, samotné vedecké skúmanie môže na laickejších čitateľov pôsobiť chaoticky. Časté odkazy v texte či odbiehanie od témy občas dekoncentrujú a zamrzí aj absencia registra, v ktorom by si čitateľ našiel základné informácie alebo vyhľadal film podľa názvu.

Slovenský film je síce v porovnaní so západným stále veľmi cudný (a stále neprekonal zmyselnú symboliku scény s pečiatkami v Ostro sledovaných vlakoch alebo neposlušnú roletu v Láskach jednej plavovlásky), ale Eva Filová dokázala, že naša kinematografia sa aj napriek svojej skromnosti nemá za čo hanbiť. A pritom sa jej darí čitateľa vzdelať i zabaviť.

Vladana Hrivnáková (absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU)

Eva Filová: Eros, sexus, gender v slovenskom filme
(Slovenský filmový ústav, 2013, Bratislava, 251 strán)

Jurij Borisovič Norštejn:
Sníh na trávě
(preklad Jiří Kubíček, APZ Production, s. r. o., Nakladatelství Akademie múzických umění v Praze a Jakub Hora, Praha, 2013, 630 strán, 81,50 €)

Ježko v hmle a Rozprávka rozprávok – špecifickým fluidom a nostalgickou atmosférou predchnuté poetické krátke filmy, vytvorené ozvláštnenou technikou plôškovej animácie, preslávili v sedemdesiatych rokoch po celom svete ruského výtvarníka a animátora Jurija Norštejna, vtedy tridsiatnika. Napriek východiskovým detským motívom, obsiahnutým už v tituloch, nesú posolstvo určené dospelému divákovi. Veľké očakávania vyvoláva dlhodobo pripravovaný prepis Gogoľovej poviedky Plášť – Norštejnov životný projekt. Dvojzväzkový výpravný knižný monument, tvorený nielen cennými myšlienkami a postrehmi, ale aj 1 600 ilustráciami, skicami, reprodukciami, náčrtmi a výtvarnými štúdiami, vychádza v limitovanom náklade päť rokov od ruského vydania, prvýkrát v zahraničí. Ako výpravné majstrovské dielo o imaginácii, vyjadrení pohybu a času, metaforickej sile animácie, jej spojitosti s dielami osobností svetového výtvarného umenia a s výtvormi kultúrnej histórie patrí k ústredným edičným činom českej knižnej scény ostatných rokov.

Anna Batistová (ed.):
Hoří, má panenko
(Národní filmový archiv, Praha, 2013, 302 strán; vydané aj ako elektronická kniha, 434 normostrán, pdf bez zabezpečenia DRM)

Neznáme fakty a nezvyčajné uhly pohľadu sú tromfami textovo a obrazovo pestrej publikácie o skvelom Formanovom filme z roku 1967. Pomerne malý formát, v ktorom bola brožovaná kniha na kriedovom papieri – s výnimkou časti nákladu predávaného samostatne – zamýšľaná ako akýsi megabooklet blu-ray edície reštaurovaného digitalizovaného filmu, skrýva až nečakane široké pole vnímania pre fanúšika tohto kedysi proskribovaného diela a Formanovej tvorby, ale aj pre záujemcu o súvislosti dobovej domácej kinematografie. Šesť štúdií, týkajúcich sa producentských a distribučných peripetií, zahraničných koprodukcií v ére českej novej vlny, kontroverzných ohlasov satirického diela, pozície človeka, moci a jazyka v tomto filme, funkcie hudby a uplatnenia farby dopĺňajú tri rozhovory (s dramaturgom Václavom Šaškom, s riaditeľom Československého filmexportu Ladislavom Kachtíkom a s pracovníkom filmových laboratórií Miroslavom Urbanom), podrobná správa o digitálnom reštaurovaní filmu a veľká príloha archívnych barrandovských dokumentov a textov z dobovej tlače.

Luboš Ptáček:
Akira Kurosawa a jeho filmy
(Casablanca, Praha, 2013, 416 strán, 15,82 €)

Rok po vydaní esejí japonológa Antonína Límana Mistři japonského filmu vyšla v Česku obsiahla monografia u nás najznámejšieho z klasikov japonskej kinematogafie. Akira Kurosawa, často podnecovaný aj dielami západnej kultúry, upriamil svojimi filmami (Rašomon, Sedem samurajov...) pozornosť sveta na povojnovú japonskú filmovú tvorbu. Prvá kapitola je venovaná okolnostiam režisérovho života, v nasledujúcich desiatich Luboš Ptáček podrobne analyzuje jeho diela – ich genézu, význam, stavbu, štýl, motívy, charakteristiku postáv, interpretácie a spoločenský kontext. Podtitul knihy – Existenciální obraz světa – vystihuje tvorcovo dominantné ideové zameranie, zhrnuté v záverečnej časti. Okrem druhej kapitoly, sústredenej na Kurosawovu u nás málo osvetlenú tvorbu počas vojny a tesne po nej, sú diela skúmané v zoskupeniach podľa ústredných tendencií a tém. Autor cituje dialógy z filmov, obrazovú prílohu uplatňuje aj ako názornú dokumentáciu textu, pripája podrobnú filmografiu a biografický prehľad. Knihe by prospela starostlivejšia korektúra preklepov a chýb.

Peter Ulman