O štarte a cieľoch Kreatívnej Európy

Keď sme minulý rok v decembri písali o MEDIA Desku Slovensko a Kultúrnom kontaktnom bode, spomenuli sme, že obe kancelárie čakajú od roku 2014 zmeny. Stali sa súčasťou jednej kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a spája ich nový podporný program Európskej komisie Kreatívna Európa. Ako bude fungovať a čo prinesie žiadateľom o podporu projektov z oblasti kultúry a audiovizuálneho priemyslu?

Program Kreatívna Európa združuje doposiaľ samostatné programy Kultúra a MEDIA. Prvý z nich na Slovensku koordinačne zastrešoval Kultúrny kontaktný bod a druhý kancelária MEDIA Desk Slovensko. Oba programy boli v uplynulých rokoch úspešné a kreatívny priemysel zaznamenal rast aj v časoch ekonomickej krízy. Európska komisia chce tento rast posilňovať a prepojením programov Kultúra a MEDIA v rámci Kreatívnej Európy sa má dosiahnuť synergický efekt. Táto oblasť podpory má na roky 2014 až 2020 rozpočet 1,46 miliardy eur, čo je o deväť percent viac ako v predchádzajúcom období rokov 2007 až 2013. Na podprogram MEDIA bude vyčlenených minimálne 56 percent prostriedkov z celkového rozpočtu a na podprogram Kultúra 31 percent. Európska komisia avizuje, že program Kreatívna Európa poskytne finančné prostriedky pre 250 000 umelcov a profesionálov z oblasti kultúry, 2 000 kín, na 800 filmov a 4 500 prekladov kníh.

V tomto výpočte sa ráta aj so slovenskými žiadateľmi. Čo teda môžu očakávať od známych programov MEDIA a Kultúra, ktoré začali fungovať v novom režime pod hlavičkou Kreatívna Európa? Početnejšie a výraznejšie modifikácie sa spájajú s programom MEDIA pri zachovaní jeho základných podporných schém v oblasti tréningu, vývoja, distribúcie a propagácie audiovizuálnych obsahov. „Cieľom inovácií je predovšetkým zefektívnenie procesu vo vzťahu k žiadateľom. Tí môžu podávať žiadosti o podporu projektov online po tom, čo sa zaregistrujú na účastníckom portáli. Ak sa raz spoločnosť zaregistruje, jej údaje sa budú automaticky používať aj pri ďalších žiadostiach. Zjednodušenie prináša aj odbúranie povinnosti informovať o priebežnej realizácii projektu,“ vysvetľuje Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko, ktorý bol predtým riaditeľom MEDIA Desku. „Druhá základná vec je, že vo viacerých podporných schémach sa budú prideľovať fixné sumy. Pre slovenských žiadateľov to znamená výhodu. Napríklad v prípade producentov môže byť podporený percentuálne vyšší podiel prihlásených projektov než doteraz, distribútori zase môžu dostať viac peňazí na projekt...“ Pozitívom pre slovenských žiadateľov je aj to, že nová generácia podprogramu MEDIA výraznejšie prihliada na projekty z krajín s takzvanou obmedzenou audiovizuálnou kapacitou, medzi ktoré Slovensko patrí. Ide o pozitívnu diskrimináciu, keď takýto projekt dostáva v podpornej schéme zvýhodňujúce body.

V portfóliu aktuálnych podporných schém sa nájdu i zmeny, ktoré môžu byť zo slovenského pohľadu trochu problematické. Je medzi nimi aj zrušenie podpory digitalizácie kín. Európska komisia už považuje tento proces za ukončený, no u nás sa zatiaľ nedá označiť za uzavretý, hoci je vo svojej záverečnej fáze. „V tomto prípade však treba dodať, že program Kreatívna Európa zohľadňuje distribúciu prostredníctvom formátu blu-ray, čo je dobré, pretože na Slovensku vzniká pomerne zaujímavá sieť kín s technológiou E-Cinema,“ pripomína Vladimír Štric.

Z nového podprogramu MEDIA bola vylúčená aj podpora základných tréningov pre absolventov filmových škôl. „Je to škoda, pretože Slovensko bolo súčasťou dvoch tréningových programov, ktoré boli dostatočne kvalitné a podporu využívali. Jedným z nich bol MIDPOINT. Európska komisia zdôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že dostatok možností na financovanie aktivít tohto druhu existuje v rámci programu Erasmus,“ vysvetľuje Štric. Podprogram MEDIA prináša aj ďalšie inovácie, ako je podpora medzinárodných fondov financujúcich koprodukčné projekty s cieľom posilniť koprodukcie medzi Európou a ostatným svetom alebo podpora vývoja videohier, ktoré v porovnaní s minulosťou už nemusia byť založené na inom audiovizuálnom diele.

Výraznú úlohu v novom programe Kreatívna Európa zohráva dôraz na prácu s publikom. Zuzana Duchová, ktorá viedla Kultúrny kontaktný bod a pôsobí aj v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko, ozrejmuje, že túto ambíciu si v prípade podprogramu Kultúra netreba spájať s prispôsobovaním sa masovému vkusu. „Európska komisia sa snaží komunikovať modernejším jazykom, držať krok s technologickým vývojom a podporovať inovácie v oblasti umenia a kultúry. Pri podprograme Kultúra sa už nehovorí len o takzvanom vysokom umení, ale aj o kreatívnom priemysle, nových modeloch biznisu, podnikoch a podobne. Stále však ide o podporu neziskových projektov a organizácií, ktoré sa zaoberajú umením. A popritom je tu aj väčší priestor na podporu kreativity v širšom ponímaní.“ Naďalej bude podporovaná široká škála umeleckých oblastí a kultúrnych aktivít (hudba, tanec, literatúra, výtvarné umenie, architektúra, rôzne typy vzdelávania atď.) a stále so zreteľom na medzinárodnú spoluprácu a komunikatívnosť projektov v rámci európskeho priestoru. Nový podprogram Kultúra však podľa Duchovej prináša zvýhodnenie žiadateľov znížením povinného spolufinancovania projektov z 50 na 40 percent. Aj v tomto prípade platí možnosť podávať žiadosti online, pričom základná podporná schéma sa sprehľadnila a zostali štyri kategórie: 1. Projekty európskej spolupráce, 2. Literárny preklad, 3. Európske siete a 4. Európske platformy. Z celkového pohľadu Zuzana Duchová konštatuje, že vznikom Kreatívnej Európy nedošlo v podprograme Kultúra k dramatickým zmenám.

Dôraz na prácu s publikom spomína aj Vladimír Štric v súvislosti s podprogramom MEDIA. Ako príklad uvádza podporu festivalov, kde nebude dôležité iba to, aké filmy uvedie, ale aj to, ako organizátori pracujú s publikom v priebehu roka, či mu vedia poskytnúť i nejaké doplnkové aktivity alebo nakoľko ich podujatie prispieva k mediálnej gramotnosti. „Bude existovať aj špecializovaná schéma Podpora projektov pre prácu s publikom, ktorá si kladie za cieľ zvýšiť povedomie o európskom filme. S takouto schémou zatiaľ nemáme skúsenosti, takže bude zaujímavé sledovať, ako funguje,“ dodáva Štric. Naďalej však zostáva dominantnou podpora distribúcie, ktorá stála aj pri zrode programu MEDIA. V predchádzajúcej generácii programu išlo na podporu distribúcie 50 percent finančných prostriedkov a podobný podiel má byť zachovaný aj v rámci Kreatívnej Európy. Vzhľadom na to, že na Slovensku nie je subjekt, ktorý by plnil funkciu obchodného zástupcu (sales agent), tunajšie žiadosti sa týkajú predovšetkým automatickej a selektívnej podpory distribúcie európskych filmov.

Vladimír Štric napokon konštatuje, že noviniek súvisiacich so vznikom programu Kreatívna Európa sa netreba obávať. „No napriek podstatnému zníženiu administratívnej záťaže žiadateľov nároky na kvalitu projektov neklesajú a pri ich formulovaní je nevyhnutné, aby žiadatelia ovládali zákonitosti európskeho priemyslu. Nedorozumenie často vzniká z predstavy, že v podprograme MEDIA ide o podporu tvorby, čo nie je pravda, pretože sa zame­riava na podporu priemyslu. Pri projektoch teda nejde len o dobrý východiskový nápad, ale aj o to, ako je opísaný, či je realizovateľný, ako a kým; či oň prostredie, pre ktoré je určený, prejavuje záujem, či je vhodný pre európsku audiovíziu... To všetko sú kritériá bruselského posudzovania projektov,“ upozorňuje Vladimír Štric. A kancelária Creative Europe Desk Slovensko slúži práve na to, aby v tejto oblasti poskytovala žiadateľom poradenstvo. Spadá pod Slovenský filmový ústav a sídli na Grösslingovej 45 v Bratislave.

Štruktúra programu Kreatívna Európa nie je uzavretá a od roku 2016 má byť jeho súčasťou aj nástroj finančnej garancie, o ktorom sa zatiaľ diskutuje a ktorý je projektovaný s cieľom uľahčiť kultúrnym organizáciám a subjektom z oblasti kreatívneho priemyslu prístup k financiám. Kým sa však táto novinka uvedie do praxe, budeme o Kreatívnej Európe pravidelne informovať na stránkach mesačníka Film.sk.

Daniel Bernát