Vecne, bez fráz a s iróniou

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú dnes vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich každý mesiac čitateľom približuje Rudolf Urc, ktorý v rokoch 1959 až 1960 pôsobil ako dramaturg Spravodajského filmu.

Jarné týždne roku 1963. Politická moc, ktorá sa čoraz viac zmieta vo vnútrostraníckych rozporoch a v ekonomických ťažkostiach, načas stráca kontrolu nad masovokomunikačnými prostriedkami. Po dlhom čase sa v oblasti publicistiky opäť zdôrazňuje návrat k myšlienkam XX. a XXII. zjazdu sovietskych komunistov, čo znamená výzvu na naliehavé riešenie hospodárskych a sociálnych problémov.

To, že stranícka verchuška na Slovensku pripustila odchod filmového spravodajstva do Prahy, malo pre domácich autorov tú výhodu, že sa oslobodili spod kurately straníckeho sekretariátu na Hlbokej. Pražské prostredie nebolo ortodoxné a koncepcia spravodajstva sa približovala potrebám doby. Aj teoreticky sa tu o poslaní filmového spravodajstva uvažovalo až neuveriteľne odvážne a sebavedome. Výzvy ako „von do ostrého povetria“ alebo „oddnes ide do tuhého“ nachádzame nielen v časopise Film a doba (č. 7/1963), ale aj v iných časopisoch.

Reportáže z jednotlivých pracovísk sa už nerealizujú „à la thése“, ale vždy v spojení s konkrétnou, svojím spôsobom atraktívnou témou. Napríklad v Týždni vo filme č. 11/1963 sme svedkami nadľudského úsilia pri zabezpečení dodávky uhlia z Mostecka: aj s pomocou hliadok Verejnej bezpečnosti vytvorili „uhoľný most“, aby uhlie na žiadnom pracovisku nechýbalo. Alebo – na letisku v Ivánke zriadili rádiolokačné stredisko, aby lietadlá mohli pristávať aj za ťažkých poveternostných podmienok (č. 13). V č. 14 sa dozvedáme, že Transfúzna služba zriadila pojazdnú stanicu, ktorá prichádza za darcami krvi až k ich domovu. K jarným záberom Bratislavy (č. 16) patria aj rozkopané cesty, ktoré vedenie mesta sľúbilo opraviť. Komentátor si povzdychol: Len aby to zas netrvalo celý rok! Nesmelo a skusmo sa začína éra potravinových samoobslúh. Jednu z prvých zriadili v Bratislave blízko Manderláka (č. 17). A začína sa aj éra obalových krabíc z PVC. Už o rok sa takto bude plniť Pribináček aj iné mliečne výrobky a rok utečie ako mlieko, vlastne ako voda (č. 11). V Prahe sa konali majstrovstvá sveta v stolnom tenise. Všetko zlato síce „zhrabli“ Číňania a Japonci, ale koncepcia snímky, výrazy tváre hráčov pred hrou, napätie, vynikajúca práca kameramanov – to všetko robí z tohto záznamu precíznu anatómiu športu (č. 17).

Snímky sú vecné, obrazovo presvedčivé, bez fráz a niekdajších patetických výziev. Spravodajcovia majú zmysel pre humor a ich komentáre bývajú neraz obohatené o vzácny dar irónie. Slovenskí tvorcovia túto „pražskú“ skúsenosť už v blízkej budúcnosti využijú pri koncipovaní vlastného spravodajstva. Zatiaľ sa však veľké a očakávané spoločenské témy v Týždni vo filme neobjavili. Budeme si musieť počkať...

Rudolf Urc (filmový dramaturg a publicista)

 

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – FEBRUÁR 2014

1. 2. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 10/1963 a 11/1963 (repríza 2. 2. o 15.30 hod.)

8. 2. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 12/1963 a 13/1963 (repríza 9. 2. o 15.30 hod.)

15. 2. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 14/1963 a 15/1963 (repríza 16. 2. o 15.30 hod.)

22. 2. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 16/1963 a 17/1963 (repríza 23. 2. o 15.30 hod.)