Slávnosť v botanickej záhrade
(1969)

V kolekcii digitálne reštaurovaných filmov SFÚ na DCP nosičoch sú aj dva výnimočné tituly z roku 1969 – Slávnosť v botanickej záhrade a Vtáčkovia, siroty a blázni. Prvý z nich nakrútil Elo Havetta ako svoj drzý a sebavedomý vstup do slovenskej kinematografie. Film podáva originálny pohľad na život obyčajných dedinských ľudí a zhmotňuje režisérove spomienky na jeho detstvo a mladosť vo vinárskom kraji. Štruktúra filmu je voľná a má epizodický charakter. Je to jeden veľký happening, ohňostroj gagov, medzikultúrnych odkazov a citácií. Je naivný, vážny a romantický zároveň. Režisérovi sa spolu so scenáristom Luborom Dohnalom podarilo vytvoriť svet, kde sa sny stávajú skutočnosťou a nemožné možným. „Pre mňa je zo všetkého najdôležitejší štýl. Vari preň zabudnem aj na ostatné. Čistota štýlu, ladenie, z ktorého film nevybočí. To je potom ako horúčka, ktorá zmizne, až je film hotový,“ povedal o svojom diele režisér Havetta. Film vyniká aj svojou vizualitou, ktorá je dielom kameramana Doda Šimončiča. O hudobný sprievod sa postaral Zdeněk Liška. V snímke sa okrem množstva autentických nehercov predstavili aj známe herecké osobnosti, ako Hana Slivková, Dušan Blaškovič, Jiří Sýkora, Nina Divíšková, aj spisovateľ Vincent Šikula.


Vtáčkovia, siroty a blázni
(1969)

Tretí celovečerný film režiséra Juraja Jakubiska vznikol ako koprodukcia s francúzskou spoločnosťou Como films Paris. Preto aj jednu z hlavných postáv stvárnila francúzska hviezda Philippe Avron. Sekunduje mu český herec Jiří Sýkora v tragikomickej úloha Yoricka, ktorá bola asi jeho najlepšou filmovou inkarnáciou. Snímka rozpráva o troch sirotách hľadajúcich lásku, rodinu a šťastie. Svoju neistotu skrývajú za hranie sa na bláznov. Jakubisko tu pracuje len s fragmentom príbehu, no filmu to neuberá na spáde a dramatickosti. Dvaja muži, jeden sukničkár a bohém, druhý nesmelý rojko, sa snažia získať priazeň osudovej ženy v podaní Magdy Vášáryovej. „Mladí ľudia, o ktorých ten film je, ma nezaujímajú ako výstrední hrdinovia. Sú svojím spôsobom typickí. Najskôr prechádzali obdobím morálnej chudoby, teraz zasa hľadajú šťastie v bláznivosti a odmietajú každú angažovanosť. Nedokážu ani len namaľovať, čo by chceli, a nakoniec šliapu po všetkom, čo majú radi,“ povedal o svojom zámere režisér. Jakubisko kladie veľký dôraz na vizuálnu stránku, ktorú v sugestívnych obrazoch a snových farbách realizoval kameraman Igor Luther. Vyzdvihnúť treba aj vynikajúcu hudbu Zdeňka Lišku. Vtáčkovia však podobne ako Havettova Slávnosť skončili napokon v trezore.

Róbert Šulák