EMIL HORVÁTH ML.

„Chcel by som mať úsmev sladší ako Emil Horváth mladší.“ Herec, o ktorom spieval Jaro Filip, sa v novembri dožíva sedemdesiatky, a hoci účinkoval najmä v televíznych snímkach a divadle, navždy sa stal predovšetkým cukrárom Šimonom z filmu Sladké starosti – jednej z mála (vydarených) slovenských komédií.

Pre Emila Horvátha ml. to nebola typická rola, ako povedal pri príležitosti vydania DVD Sladké starosti: „So scenáristami Jožom Paštékom a Milanom Ležákom sme sa poznali z internátu. Túto úlohu mi však ponúkli až po plejáde dramatických postáv, ktoré som stvárnil v divadle. Hoci som hral aj tragikomické úlohy, toto bolo niečo iné.“ V tom istom rozhovore v denníku Sme si zároveň pochvaľoval spoluprácu s režisérom Jurajom Herzom: „Bola to nesmierne príjemná práca, pretože Ďuro je pohodový človek, ktorý tvorí s ľahkosťou. Spôsob takejto práce mi vyhovuje. Komédia je navyše žáner, ktorý si vyžaduje matematickú presnosť. Aby všetko vyšlo tak, ako má, som napríklad kolegovi Andymu Hrycovi natieral tortu do tváre asi sedemkrát.“

Emil Horváth ml. sa narodil v Nitre, ale otcov herecký život zaviedol celú rodinu do Martina. V tamojšom divadle napokon pôsobil niekoľko sezón (1968 – 1976) aj on, po absolvovaní herectva na VŠMU. V ročníku boli vtedy iba štyria, medzi nimi aj hercova budúca manželka Viera Richterová. Do divadla nastupoval Horváth ml. v zlomovom roku 1968. „Na Slovensku vládlo vtedy uvoľnené obdobie, mohli sme cestovať do zahraničia. Núkali sa mi celkom dobré možnosti. Mal som ísť točiť do Francúzska film Na kometě. Čítal som scenár, tešil sa z neho. Rovnako ako zo zájazdu do Ameriky. Lenže prišli Sovieti... Chcel som emigrovať, ale v ten deň som zaspal. Potom som už rodinu nedokázal opustiť. Vôbec som si nevedel predstaviť, ako budem v takej situácii hrať divadlo. Lenže potom sa to akosi utriaslo. Svoj občiansky zástoj sme sa snažili vyjadriť cez klasiku. Takto som to robil osem rokov v Martine, potom som v roku 1976 odišiel do Bratislavy,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov pre Sme. Priznal v ňom aj to, že pôvodne chcel byť lekárom. „Okrem medicíny som si však poslal prihlášku aj na FAMU a VŠMU, hoci nikto by u mňa predpoklady netušil. Bol som výrazne hanblivý a tichý... Lenže prijali ma. A keďže VŠMU robilo talentové skúšky v januári, cez ktoré som prešiel, ostatné školy som už neskúšal.“ Vo filmografii Emila Horvátha ml. výrazne prevláda televízna tvorba, spomeňme aspoň tituly Peter a Lucia, Americká tragédia, Ťapákovci, Ako sa Vinco zaťal, Puto najsilnejšie, Mário, zapískaj...!. Nevyhýbal sa ani seriálom a účinkuje v nich dodnes. Niekoľko televíznych projektov navyše sám režíroval.

V oblasti celovečerných filmov pre kiná ho preslávili najmä Sladké starosti, kde stvárnil sympatického cukrára Šimona – starého mládenca, ktorý je ľahkou obeťou svojho šéfa, matky a množstva vydajachtivých žien. Okrem toho si zahral napríklad v snímkach Niet inej cesty, Južná pošta či Jaškov sen.

Emil Horváth ml. patrí k hercom, „na ktorých sa chodí“. V posledných rokoch zaujal v niekoľkých výrazných javiskových úlohách, okrem iného v inscenácii Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák na doskách divadla Aréna alebo v oceňovanej Klimáčkovej hre Mojmír II. alebo Súmrak ríše v jeho domovskom SND.

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )
FOTO: Emil Horváth ml. vo filme Sladké starosti, zdroj: archív SFÚ/Václav Polák