Do Krpáčova zavítali filmové vlaky

V Krpáčove sa v dňoch 15. až 18. októbra uskutočnila 16. česko-slovenská filmologická konferencia, ktorá sa zaoberala problematikou vlakov vo filme. Okrem množstva zaujímavých príspevkov padli v jej závere aj rozhodnutia, ktoré sú významné pre všetkých slovenských filmových vedcov.

Hneď prvá prednáška, v ktorej sa Michal Michalovič (SFÚ) venoval jednak dekonštrukcii viacerých mýtov viažucich sa ku kinematografii (napríklad príchodu vlaku bratov Lumièrovcov) a jednak predstaveniu a výhodám kartografickej metódy v prístupe k filmovým dejinám, sa vyznačovala dôkladnou pripravenosťou a skvelými postrehmi.

Kontext v oblasti slovenskej kinematografie rozšírilo hneď niekoľko príspevkov, k tým najzaujímavejším patrili prezentácie Petry Hanákovej (SNG), Martina Ciela (VŠMU) a Jána Kraloviča (VŠVU). Kým prví dvaja poukázali na funkciu vlaku ako ideálneho symbolu modernizácie v službách fašistickej a socialistickej propagandy, Kralovič hovoril o sviatočnej poslednej ceste vlaku Gondkuláka (slúžil na prepravu dreva do Oščadnice) – happeningu, ktorý vytvoril Alex Mlynarčík a Dušan Hanák ho zachytil vo filme Deň radosti.

Ďalšie tri zaujímavé príspevky sa týkali vlaku v kontexte sovietskej kinematografie. Tomáš Petráň (FAMU) hovoril o dvoch rôznych podobách agitačných vlakov v sovietskej histórii – jedna bola revolučná, druhá slúžila už len na udržanie štátnej moci. Na tento príspevok nadviazal Georgi Bagdasarov (FAMU), ktorý sa venoval vlaku v tvorbe Sergeja Ejzenštejna. Zdeněk Hudec (Univerzita Palackého v Olomouci) pre zmenu hovoril o prvej „filmovej hviezde“ Levovi Tolstom, ktorého smrť i pohreb dôkladne zaznamenávali filmové kamery, čím poukázal na prítomnosť voyeurizmu už v ranej kinematografii. O popkultúrne poňatie vlaku sa už tradične postaral Juraj Malíček (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), ktorý sa týmto prostriedkom zaoberal v súvislosti s akčnými filmami, a takisto „bondológovia“ Josef Fulka a Radek Buben (Univerzita Karlova v Prahe), skúmajúci vo vtipnom texte vlaky a iné dopravné prostriedky vo filmoch o agentovi 007.

Do kontextu vlakov v českej kinematografii uviedol poslucháčov najskôr Luboš Ptáček (Univerzita Palackého v Olomouci) príspevkom o filme Kalamita Věry Chytilovej, kde skúmal vlak ako alegóriu malomesta, a potom Jan Bernard (FAMU), ktorý sa zameriaval na vlak ako prostriedok transcendencie v snímkach Sašu Gedeona.

V neposlednom rade treba spomenúť text Viery Langerovej (FAMU) o modernizácii a vlaku v ázijskej kultúre. Pre nedostatok času však stihla poukázať len na širší kontext a celkový dosah západnej modernizácie na ázijské krajiny a čo-to povedať o vlaku v indickom filme.

Konferencia bola významná pre celú česko-slovenskú filmologickú obec, lebo sme sa mohli dozvedieť hneď o troch podstatných novinkách. Tou prvou je odborný občasník A & P, ktorý sa venuje popkultúre a pochádza z dielne UKF v Nitre. Druhou je zmena periodicity konferencie, keďže česká strana prišla s rozhodnutím organizovať ju každý rok. Tá najbližšia sa bude konať v Macedónsku, kde FAMU pomáha pri vytváraní filmovej univerzity, a bude venovaná spiritualite a balkánskemu filmu. Najvýznamnejšou však bola informácia generálneho riaditeľa SFÚ Petra Dubeckého o vytvorení nového vedeckého oddelenia SFÚ.

Žiaľ, na záver musím skonštatovať, že na podujatí som sa zúčastnil ako jediný študent. Pritom pre poslucháčov umenovedných odborov môže byť neformálnejšia atmosféra tejto konferencie výborným vstupom do vedeckých kruhov. Pre mňa bola možnosť diskutovať s odborníkmi a odprezentovať vlastný príspevok zlomovou skúsenosťou.

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )