Cinematik aj o (bez)nádeji

V Piešťanoch sa v dňoch 10. až 15. 9. uskutočnil 14. ročník MFF Cinematik. V hlavnej súťaži Meeting Point Europe zvíťazil film Favoritka (r. Yorgos Lanthimos), ktorý bol aj v tunajšej kinodistribúcii. Súťaž domácich dokumentov má až dvoch hlavných víťazov – snímky Skutok sa stal (r. Barbora Berezňáková) a Dobrá smrť (r. Tomáš Krupa). Cinematik však poskytol aj príležitosti na objavovanie nepoznaného a jeho devízou je publikum, ktoré to využíva. 

Pre úplnosť – Cenu divákov dostal film Parazit (r. Joon Ho Bong), Cenu primátora mesta Piešťany slovenský dokument Volanie (r. Erik Praus) a v hlavnej súťaži sa ocitlo celkovo desať európskych titulov, pričom tentoraz iba v dvoch prípadoch išlo o snímky, ktoré sú už známe z tunajších kín (okrem víťaznej Favoritky to bol ešte High Life v réžii Claire Denis). Niektoré z nich bolo možné vidieť už len v rámci festivalov a prehliadok. Platí to aj pre expresívny film Monos (r. Alejandro Landes), ktorý zvíťazil na tohtoročnom Art Film Feste v Košiciach. Odohráva sa v členitej krajine Amazónie a Landes s krajinnými motívmi vedome pracuje, no akokoľvek sú jeho kompozície pôsobivé, vo vzťahu k divákom nemôžu slúžiť na kontempláciu, pretože ich vypĺňa surovosťou konania postáv príbehu, až sa stáva „nepriateľom“ aj samotné prostredie. V odľahlosti hôr je nemožné uniknúť pred utrpením, prechodom do neprehľadnosti dažďového pralesa sa pocity skľúčenosti ešte umocňujú, pretože agresori v ňom nie sú stratení, je to ich teritórium, zrastajú s ním ako jedna z jeho nebezpečných súčastí. O koho vlastne ide? O partiu mladých ľudí, ktorí fungujú ako „organizovaná“ ozbrojená jednotka. Inými (priliehavejšími) slovami sú to ľudia, ktorými neotrasie prítomnosť smrti, často konajú tvrdo, bezcitne a podrážajú sa aj navzájom, čo sa v priebehu filmu len vyhrocuje. Pritom ani nie je jasné, za čo, resp. proti čomu bojujú. Landes to „hracie pole“ odstrašujúco neracionálnych energií vyživuje aj vpádmi náporovej hudby a zároveň ho skvele rozvibroval surovým prejavom protagonistov. Výsledkom je vtlačenie diváka do pozície jednej z postáv – vydesenej rukojemníčky.

Štipľavé facky uštedril publiku aj Sergej Loznica vo filme Donbas. V epizodickom rozprávaní vytvoril obraz viacúrovňového rozkladu východoukrajinských oblastí zasiahnutých vojnou. Nejde len o devastáciu prostredia a životných podmienok, ale najmä ľudí. Loznica ukazuje bezostyšné manipulácie s verejnou mienkou, živoriace obete, ktoré sa ukrývajú v pivničných komplexoch, ale aj civilistov, v ktorých sa poľahky aktivuje potreba ponižovať a lynčovať. Samozrejme, v zakalených vodách plávajú aj veľké ryby. No a ak sa pozeráme na bojovníkov, vidíme len hrubosť. Loznica vytvára obraz sveta totálne vykĺbeného z normálu. Zachádza až do extrému, keď štylizuje sekvenciu hurónskej novoruskej svadby, ktorá vyzerá ako panoptikum vyšinutých figúrok. Je to exhibícia v duchu silenej frašky, akoby chcel čo najexpresívnejšie vyjadriť svoje znechutenie nad absenciou akejkoľvek dôstojnosti.

Vo festivalovom programe zaujali aj filmy, ktoré sa venujú medziľudskej manipulácii na úrovni komornejších osobných príbehov, ako to bolo v novinke bratov Dardennovcov Mladý Ahmed (sekcia Cesty slávy) alebo v snímke Suvenír (r. Joanna Hogg, Meeting Point Europe), kde sa hrdinka dostáva do pasce zaslepenosti v partnerskom vzťahu. Ruská Kyselina (r. Alexander Gorčilin) bola zase pokusom o prienik do sveta súčasných mladých ľudí, z ktorého sa vynorilo životné tápanie, citová prázdnota a zároveň potreba vybičovať zmysly aj tendencia robiť extrémne gestá ako výraz zúfalstva a nenaplnenosti. Film debutujúceho režiséra obsahoval aj viacero vtipných situácií, no do sekcie s názvom Nádej sa napriek tomu nehodil.

Do Piešťan zavítali aj hostia z radov filmárov. Na festival sa napríklad vrátil Peter Strickland, ktorý tentoraz predstavil snímku Také krásne šaty. A špeciálnu pozornosť venoval Cinematik portugalskému režisérovi Joãovi Pedrovi Rodriguesovi (udelili mu aj Cenu Rešpekt). Premietlo sa päť jeho celovečerných filmov vrátane jeho ostatného hraného projektu Ornitológ. Ide o film putovania a premeny. Súvisí to jednak so samotným hrdinom, ale aj s Rodriguesovým spôsobom rozprávania. Spočiatku sa sústreďuje na titulnú profesiu hrdinu, na jeho pozorovanie vtáctva, ktoré predvádza v atraktívnych záberoch skúseného dokumentaristu. Situácia sa mení po tom, čo má hrdina nehodu a stretáva dvojicu zblúdených japonských kresťaniek na púti. Jeho cesta sa mení na vnútornú. Konfrontuje sa s divokými prejavmi dávnych regionálnych rituálov, do rozprávania čoraz viac vstupujú náboženské prvky a dochádza k významovému košateniu, ktoré vyvoláva otázky. Na plátne sa zároveň zjavujú starostlivo komponované obrazy a sám režisér sa po projekcii priznal k obdivu k obrazom s náboženskými motívmi, ktoré neraz v skratke, na malej ploche rozprávajú členité príbehy, sú to bohaté krajiny súvislostí. Jeho Ornitológ je tak zaujímavý aj z vizuálnej stránky.

Rozbúrané hlavné schodisko k Domu umenia, ktoré je v rekonštrukcii, síce nepôsobilo dobre, ale na Cinematiku sa dalo zachytiť dobrých filmov bez ohľadu na jeho celkovú dramaturgiu, ktorá ponúka prosto všeličo. A zdá sa, že tamojším divákom to vyhovuje. 

Daniel Bernát

Igric pre Tlmočníka aj Švédov z osady

Juraj Jakubisko, Katarína Kerekesová a Martin Šulík boli do konca septembra filmármi s najvyšším počtom Igricov. Každý z nich sa hrdil štyrmi soškami. Tridsiaty ročník najstarších slovenských filmových cien poradie zamiešal, keď Martin Šulík získal s filmom Tlmočník v kategórii hraná tvorba pre kiná svoju piatu sošku. Slávnostné udeľovanie Igricov a Cien slovenskej filmovej kritiky sa konalo 29. 9. v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave.

Jiří Menzel ako tlmočník Ali a Peter Simonischek ako rakúsky učiteľ a bonviván Georg sa v Tlmočníkovi vydávajú naprieč Slovenskom, aby na ceste spoznali pravdu o vlastnej minulosti. Jeden je synom židovskej obete druhej svetovej vojny, druhý zase synom esesáka. „Napriek všetkému, čo o slovenskom štáte vieme, sa nám dodnes nepodarilo odstrániť nánosy falošnej mytológie, ktorá je s ním spojená,“ povedal vlani v rozhovore pre Film.sk Martin Šulík.

Igrica za mužský herecký výkon získal za tú istú snímku Igor Hrabinský. Hrá bývalého kolaboranta s nacistami Kysela. Aj na relatívne malom priestore „dokáže priblížiť motiváciu konania domácich kolaborantov a zvrhlosť ľudáckej ideológie“, napísala porota, ktorá rozhodovala pod vedením Rudolfa Urca. Jej členmi boli Peter Michalovič, František Kovár, Yvonne Vavrová, Laco Kraus, Ľubomír Vladár a Jaroslav Rihák. 

Presnosťou pri budovaní výkonu a neočakávanou interpretačnou invenciou ich v trileri Dôverný nepriateľ (r. Karel Janák) zaujala Gabriela Marcinková. Igrica dostala za postavu sochárky Zuzany, ktorá sa s manželom nasťahuje do prototypu inteligentného domu, no ten sa vymkne spod kontroly. Zvláštne uznanie poroty udelili in memoriam výkonnej producentke filmu Kataríne Vanžurovej. 

„V jubilejnom roku Igrica sa na súťažný stôl dostali diela, ktoré v podstate odrážajú celkový stav domácej filmovej a televíznej tvorby v roku 2018,“ poznamenala v bulletine k Igricom porota. Podľa nej boli čiastočným sklamaním najmä dlhometrážne produkcie s majoritnou slovenskou účasťou. Potešila ju však oblasť dokumentárnej tvorby, pestrá tematicky i žánrovo, a oživenie priniesol rok 2018 aj v animovanej tvorbe. 

V kategórii filmových a televíznych dokumentov získala Igrica Katarína Farkašová so snímkou Švédi z osady. Rozpráva príbeh troch rómskych zverencov detského domova, ktorých adoptovali do Švédska a po rokoch sa vracajú na Slovensko hľadať svoje korene. Za animovanú tvorbu ocenili Monštrum Martina Snopeka. Krátky film o skazonosnej moci nakrútil s použitím technológie rozfázovaného linorytu.

Igrica za televíznu dramatickú tvorbu porota už štvrtý rok po sebe neudelila. V kategórii vyhlásila len dve tvorivé prémie – prvú pre Petra Kelíška za kameru v seriáli Sestričky a druhú pre Rasťa Boroša za scenár seriálu Inšpektor Max. Tvorivé prémie udelili aj v ostatných kategóriách (kompletný zoznam držiteľov tvorivých prémií nájdete v článku na www.filmsk.sk). 

Držiteľom ceny za celoživotné dielo sa stal režisér Eduard Grečner. „Je zásadnou a neprehliadnuteľnou postavou slovenskej kinematografie nielen svojou filmovou poetikou, ale aj originalitou svojich esejí, úvah a portrétov,“ zdôvodnila porota hold filmárovi, ktorý nakrútil snímky ako Nylonový mesiac, Každý týždeň sedem dní, Drak sa vracia či Jaškov sen. Mimoriadnu cenu udelili spisovateľovi, scenáristovi a dramaturgovi Petrovi Jarošovi, podpísanému pod diváckymi hitmi Pacho, hybský zbojník či Tisícročná včela. 

Udeľovala sa aj Cena Jána Fajnora pre tvorcov do 35 rokov. Získali ju Nick Kollár za kameru vo filme Výlet (hraná tvorba), Lena Kušnieriková za réžiu filmu Dzurinda z cyklu Expremiéri (dokument) a Veronika Kocourková za réžiu a animáciu cyklu Tresky plesky.

Igricov udeľuje Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Od roku 1999 sú súčasťou slávnostného večera aj Ceny slovenskej filmovej kritiky, o ktorých rozhodujú členovia Klubu filmových novinárov. V kategórii hraných alebo animovaných celovečerných filmov pre kiná zvolili za víťaza Tlmočníka. Najlepším celovečerným dokumentom pre kiná sa na 27. ročníku cien stal portrét rozporuplného básnika a politika Válek režiséra Patrika Lančariča. Najlepším zahraničným filmom v slovenských kinách bola podľa filmových novinárov americká čierna komediálna dráma Tri billboardy kúsok za Ebbingom režiséra Martina McDonagha a cenu za jej uvedenie získala distribučná spoločnosť CinemArt SK. Za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity ocenili Evu Vžentekovú, ktorá prispieva aj do mesačníka Film.sk.

DRŽITELIA CIEN IGRIC 

Hraná tvorba pre kiná: Martin Šulík za réžiu filmu Tlmočník

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Katarína Farkašová za réžiu a scenár filmu Švédi z osady

Animovaná tvorba: Martin Snopek za réžiu a animáciu filmu Monštrum

Ženský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele: Gabriela Marcinková vo filme Dôverný nepriateľ

Mužský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele: Igor Hrabinský vo filme Tlmočník

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: Eduard Grečner

Mimoriadna cena: Peter Jaroš

Zvláštne uznanie poroty producentovi: Katarína Vanžurová, in memoriam
 

TVORIVÉ PRÉMIE

Hraná tvorba pre kiná:
1. Timotej Križka za kameru vo filme Duet
2. Daniel Rihák za réžiu filmu Výlet

Televízna dramatická tvorba:
1. Peter Kelíšek za kameru v seriáli Sestričky
2. Rasťo Boroš za scenár seriálu Inšpektor Max

Filmová a televízna dokumentárna tvorba:
1. Ľubomír Slivka za réžiu filmu Pavúk
2. Pavol Barabáš za réžiu filmu Tieň jaguára

Animovaná tvorba:
1. Kristína Saganová (Kriss Sagan) za scenár, réžiu a animáciu filmu Poetika Anima
2. Marek Jasaň za námet, scenár a réžiu filmu Journey

Ostatná filmová a televízna tvorba:
1. Juraj Lihosit za réžiu filmu Vycestovacia doložka pre Dubčeka
2. Patrik Lančarič za réžiu filmu Válek

Ženský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele:
1. Kamila Magálová vo filme Hmyz
2. Monika Hilmerová vo filme Duet

Mužský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele:
1. Roman Luknár vo filme Toman
2. Lukáš Latinák vo filme Toman

 
CENA JÁNA FAJNORA

Hraná filmová a televízna tvorba: Nick Kollár za kameru vo filme Výlet

Dokumentárna filmová a televízna tvorba: Lena Kušnieriková za réžiu filmu Dzurinda z cyklu Expremiéri

Animovaná tvorba: Veronika Kocourková za réžiu a animáciu cyklu Tresky plesky

 
CENY SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný film pre kiná s premiérou v roku 2018: Tlmočník (r. Martin Šulík)

Slovenský celovečerný dokumentárny film pre kiná s premiérou v roku 2018: Válek (r. Patrik Lančarič)

Filmová kritika a publicistika: Eva Vženteková

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2018: Tri billboardy kúsok za Ebbingom (r. Martin McDonagh)

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2018: CinemArt SK

Matúš Kvasnička