Richard Krivda,

kameraman

Film, o ktorom chcem napísať, vznikol v roku, keď Neil Armstrong vstúpil ako prvý človek na Mesiac, zomrel autor románu Na ceste Jack Kerouac, pomaly sa končilo hnutie hippies a v Prahe sa na protest proti nastupujúcej normalizácii upálil Jan Palach. Nezmazateľnú stopu vo mne zanechalo veľa skvelých filmov, ale tento som si nevybral náhodou. Odkaz, ktorý po sebe zanechal, je aktuálny práve u nás doma a práve teraz. Je to film Dennisa Hoppera Bezstarostná jazda. Toto kultové road movie som prvý raz videl v čase, keď som bol vo svojej profesii iba začiatočníkom, a to vďaka skvelým projekciám, ktoré organizoval pán Dubecký. Počas štúdia na pražskej FAMU som ho videl znova. A naposledy to bolo na festivale v Cannes. Bol to pre mňa zážitok, pretože v jednej chvíli sa pred mojou kamerou vystriedali hlavní hereckí predstavitelia filmu: Peter Fonda, Dennis Hopper a Jack Nicholson. Herci zostarli, ale film nie.

Na prvý pohľad sa zdá, že film nemal žiadny scenár, ale nebude to pravda, pretože inak by tvorcovia nedospeli k takej silnej pointe. Napriek tomu, že ide o hraný film, mal som pocit, že sledujem dokument. Jeden z prvých silných momentov, keď mi naskočila husia koža, bol obraz, keď Peter Fonda nasadne na motorku a chystá sa vyraziť na festival do New Orleans. Stiahne si z ruky hodinky, pozrie sa na ne a odhodí ich do krajiny, aby bol oslobodený aj od času. Od tej chvíle som sa cítil ako jeho spolujazdec, ktorému vietor veje do vlasov, letí cez fascinujúcu krajinu amerického juhozápadu s nekonečnými pláňami a so skalnými monumentmi. Táto zatiaľ bezstarostná jazda, ktorú umocňovala skvelá hudba a úžasná kamera Lászlóa Kovácsa, sa v druhej polovičke filmu postupne mení na konflikt s mocou miestnych obmedzencov, ktorým slobodomyseľní motorkári povedali holú pravdu, že nie sú slobodní. Tu sú dva citáty z filmu, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť: 

„Neboja sa vás. Oni sa boja toho, čo pre nich znamenáte. To, čo predstavujete, je sloboda. O toto tu ide. Hovoriť o slobode a mať slobodu sú dve rozdielne veci.“

„Nikomu nehovorte tú krutú pravdu, že nie je slobodný, pretože oni sú schopní vraždiť a mrzačiť, aby vám dokázali, že slobodní sú.“

Záver príbehu je strhujúci, tragický, ale práve preto je tento film taký silný. Bezstarostná jazda to nakoniec nebola, pretože ju ukončila ľudská obmedzenosť. A my, v čom teda momentálne žijeme? Nepáči sa nám prezident – unesieme mu syna! Je tu korunný svedok – zabijeme ho! Niekto nám pred očami rozkráda republiku – skutok sa nestal! Nájde sa čestný človek, novinár, ktorý všetko odhalí – zabijeme ho! Aký je teda rozdiel medzi príbehom filmu Bezstarostná jazda a našou realitou? Aký príklad dáva naša vláda, skorumpovaná časť prokurátorov a policajtov nastupujúcim generáciám? Akú guberniu im to pripravujú? Je to ich hanba, ale bude aj našou, ak im to dovolíme. Čoho sa teda bojíme? Povedať, že kráľ je nahý? To je naša povinnosť!