Norbert Molnár,

riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín

Myslím si, že najvýznamnejším (česko)slovenským filmom je Obchod na korze, no pre mňa sú vzrušujúce najmä snímky 21. storočia. Slovenský film akoby až v poslednom čase začal nachádzať ľahkosť bytia a oslobodzoval sa od zbytočne upätej serióznosti. Ide hlavne o štylizované dokumenty, ako sú napríklad filmy Petra Kerekesa 66 sezón a Ako sa varia dejiny. Do tejto línie by som však zaradil aj film Marka Škopa Osadné. Jazyk, štýl a rozprávanie sú v týchto prípadoch zábavné, i keď téma zväčša nie je smiešna. Zvlášť Kerekes citlivo mieša kokteil irónie, nadhľadu, historických faktov a osobných príbehov.

Z televíznej tvorby pre mňa vychádza najlepšie film True Štúr. Spôsob, akým sa autori chopili témy, a obrazový svet snímky sú inovatívne.

Z celovečerných hraných filmov pre kiná sa mi javí ako jeden z najlepších Šulíkov Cigán. Aj keď je hamletovský dej trošku predvídateľný, téma, herci a prostredie robia z Cigána majstrovské dielo.

A nezabudnem na Čiaru. Tvorivou filozofiou Petra Bebjaka je, že nezaškodí, ak má film plynulý dej, a to sa tu prejavuje perfektne. Humor, občas i čierny, robí z Čiary ľahko stráviteľné dielo, čo však v tomto prípade rozhodne neznamená, že aj lacné.