Režisérske začiatky Eduarda Grečnera

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime snímky režiséra Eduarda Grečnera Každý týždeň sedem dní (1964) a Nylonový mesiac (1965), ktoré v októbri uvedie Dvojka RTVS.

Meno režiséra Eduarda Grečnera sa divákom najčastejšie spája s filmom Drak sa vracia(1967), ktorý patrí k vrcholom slovenskej kinematografie. V oblasti celovečernej hranej tvorby však debutoval už tri roky predtým titulom Každý týždeň sedem dní. Psychologická dráma bez klasickej naratívnej štruktúry, natočená podľa poviedky Ivana Stadtruckera, prináša komplikovanú výpoveď o mladých vysokoškolákoch, ktorí si v neistých časoch hľadajú svoje miesto v spoločnosti a svoju zraniteľnosť a úzkosti zakrývajú cynizmom. Kritik Ivan Bonko vo Večerníku z 21. 9. 1964 písal o rozporuplnom chápaní tejto Grečnerovej snímky. Niektorí kritici zdôrazňovali, že režisér, ktorý si pre svoj debut vybral takúto ťažkú tému, jednoznačne preukázal, že s ním treba na poli slovenského filmu rátať. Iní mu však vyčítali, že strach z vojny, ktorý pociťujú mladí hrdinovia, zveličuje. V závere Bonko konštatuje, že si Grečner v budúcnosti rozhodne zaslúži pozornosť. Ďalšia z dobových kritík pripomína, že film rozdelil aj samotné publikum. Časť divákov mala napríklad výhrady, že režisér si filmové plátno pričasto zamieňa s rečníckou tribúnou či kazateľnicou. 

Grečnerov druhý celovečerný film Nylonový mesiac (1965) je adaptáciou novely Jaroslavy Blažkovej. „Rozpráva o tom, aké je to byť rozorvaným, mladým, krásnym človekom uprostred nervozity okolitého sveta, narážať na nepochopenie a prežívať tie obrovské generačné rozkoly, s ktorými sa tak ťažko dá zmieriť,“napísala pre SmeEva Andrejčáková v texte venovanom Jaroslave Blažkovej. Dej poznačený špecifickým humorom i živelnou hudbou skupiny The Beatmenpredostiera v mnohom verný obraz Bratislavy 60. rokov. Eduard Grečner sa vyjadril, že na novele mu bola blízka istá citová prázdnota a večná ľudská túžba po harmónii, ktorú človek nachádza a vždy znovu stráca.

V Roľníckych novináchz roku 1966 recenzent Jozef Bobok napísal, že Nylonový mesiacmá svoje plusy aj mínusy. Pri porovnaní s Grečnerovým debutom ide podľa Boboka o film „akosi uhladenejší, dozretejší, ktorý už nemá také ostré hrany a nedomyslenosti, a nie je tu hlavná snaha o originálnosť za každú cenu“.Autor textu chváli, že si režisér udržal pozitíva zo svojho debutu, napríklad zmysel pre vytváranie atmosféry či citlivé prekomponovanie niektorých scén. Bobok však ostáva k snímke kritický, keď tvrdí, že citlivosť sa vo výslednom tvare často mení na prehnanú či chorobnú precitlivenosť a film sa výrazne vzdialil od Blažkovej predlohy. Rudolf Hassmann označuje v článku v Mladej tvorbeza hlavný problém Nylonového mesiacaneschopnosť režiséra vdýchnuť príbehu nový život. 

Denník Smenapriniesol 22. 5. 1966 detailnú štatistiku návštevnosti od A. J. Fraňa, podľa ktorej videlo film za pätnásť dní od jeho uvedenia viac ako 13 000 divákov. Najvyššie percento z nich tvorili študenti do 19 rokov (58 %), skupina duševne pracujúcich mala podiel 28 % a len 5 % divákov patrilo do kategórie fyzicky pracujúcich. Film teda svoju cieľovú skupinu zasiahol. V diváckych ohlasoch prevládali charakteristiky typu „dobre vyjadrená skutočnosť“, „dobrá atmosféra či realita“; 39 % divákov snímku zhodnotilo ako priemernú. 

S odstupom času sa obe snímky oplatí vidieť ako ukážku ranej tvorby režiséra, ktorého filmársky prístup sa v kontexte tunajšej kinematografie 60. rokov vyznačoval snahou o inakosť a prispieval k jej rozmanitosti.

Každý týždeň sedem dní (r. Eduard Grečner, 1964)      Dvojka RTVS, 13. 10. 2018
Nylonový mesiac (r. Eduard Grečner, 1965)        Dvojka RTVS, 20. 10. 2018

text: Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: archív SFÚ