Kočovné filmové leto

Slovenské snímky s detskými hrdinami sú stále skôr raritou a mnohí diváci s nostalgiou spomínajú na československé tituly, pri ktorých sa smialo niekoľko generácií. Preto keď taký film začne vznikať, vyvolá záujem. S cieľom nadviazať na túto tradíciu a zároveň otvoriť vážnejšie témy, s ktorými sa rodiny konfrontujú, nakrúca režisérka Martina Saková Leto s Bernardom. 

„Už čoskoro sa pôjdeš kúpať. Tam na jazero, kde sme boli včera,“ prihovára sa postarší pán menšiemu chlapcovi, ktorý sa lepí rukami a tvárou na okno električky smerujúcej na železničnú stanicu. Veselých tandemov starý rodič a vnúča, ktorí spoločnými nápadmi bojujú proti neznesiteľným horúčavám, stretávam cestou z Bratislavy do Handlovej niekoľko. Aj v Handlovej sú také prázdninové dvojice, dokonca jedna filmová. Začal sa august a ja sa ocitám na pľaci pripravovanej snímky pre deti a ich rodičov Leto s Bernardom.

Štáb nachádzam rozložený na ukážkovo zelenej tráve medzi bytovkami s pôvodnou fasádou. Filmárov som zastihla pri práci na obraze, v ktorom sa detskí hrdinovia Jonáš a jeho kamarátka Alex rútia na modrom bicykli a len tak-tak že nespadnú. Čech Eliáš Vyskočil a Slovenka Liana Pavlíková, ktorí tieto postavy stvárňujú, sú pripravení, čakajú už len na pokyn. Keď zaznie „Akcia!“, naskočia na spoločný bicykel a niekto zo štábu ich poriadne roztlačí. Do záberu vletia s jemne rozkmitaným kormidlom. Úspešne sa vyhnú stromu aj kameramanke Jieun Yi a zdarne zabrzdia. Také ľahké to však nebude, musia to zopakovať ešte niekoľkokrát. Ako ich sledujem, do jedného ucha mi tečie slovenčina a to druhé zachytáva nemčinu.Leto s Bernardomje totiž spoločným projektom Slovenska a Nemecka.

O čo v príbehu vlastne ide? Jedenásťročný Jonáš je nadšený predstavou letných prázdnin u starého otca a tajne dúfa, že u neho bude môcť ostať navždy. Lenže dedo Bernard už nie je tým, kým býval. Odkedy stratil prácu, viac sa pozerá na dno pohárika. Jonáš si teda zaumieni, že ho získa späť. „Tento film je o lete, ktoré nechcete, aby sa skončilo. To bolo aj mojou inšpiráciou, ibaže nešlo o jedno konkrétne leto, ale o ten pocit byť zrazu odkázaný sám na seba a môcť si robiť, čo chcem,“približuje pre Film.skrežisérka Martina Saková, ktorá napísala scenár v spolupráci so Silke Schulz. Podľa Sakovej snímka vypovedá o priateľstve, prvej láske, úprimnosti k sebe samému a k ostatným. „S ľahkosťou a humorne rozpráva o vážnych veciach. Náš pracovný slogan pri písaní bol: Keď si myslíš, že si stredobodom sveta, zvykni si na to, že si ním nikdy nebol a nikdy ani nebudeš,“ozrejmuje režisérka, pre ktorú je Leto s Bernardomcelovečerným hraným debutom. „Ja si to momentálne veľmi užívam. Máme super tím, skvelých hercov, talentovanú kameramanku, perfektnú optiku, pekné lokácie... Veľmi som sa na to tešila. Každá výroba je iná a pre mňa je aj to dôvod, prečo mám túto prácu rada.“

Keď už načrtla spoluprácu, pýtam sa, ako funguje jej vzťah s deťmi a kde ich našli. „Robili sme niekoľko kôl kastingov, v Bratislave, Prahe a Berlíne. Z nich vzišiel Eliáš Vyskočil z Prahy a Liana Pavlíková z Bratislavy. Hľadala som deti, ktoré by boli charakterovo podobné filmovým postavám. Vždy ma poteší, keď ma prekvapia a dajú postavám Jonáša a Alex niečo veľmi osobité a prirodzené, niečo, na čo som pri písaní nemyslela. Môj prístup k nim je priamočiary. Na začiatku sa toho trochu zľakli, ale potom si na môj druh humoru zvykli. Obe deti sú veľmi pracovité a otvorené všetkému novému, čo si na nich veľmi cením,“odpovedá režisérka. Jej slová potvrdzujú dvaja nemeckí kolegovia, ktorých sa v pauze pýtam, ako to prebieha. Hovoria, že hoci je to pre deti náročné, zatiaľ to zvládajú veľmi dobre. 

Onedlho sa stáva centrom diania strom, na ktorom vyrástol domček. Kým sa začne natáčať, niekto rozvešia pestrofarebnú bielizeň na kovový sídliskový sušiak a herci sa stihnú upraviť. Celé toto divadlo zavše sleduje zvedavý Handlovčan z okna bytu. A miestny obyvateľ, ktorý za rohom húževnato kosí trávu, si musí dať prestávku. Všetko je pripravené na nový obraz. Akurát to slnko sem-tam vrtošivo zájde za oblak, a tak opäť čakáme. Keď už záberu nič nebráni, na scéne sa objaví Alexina matka, ktorá prichádza za deťmi na strom s miskou čerešní a veselo si pospevuje: Čerešničky, čerešničky, čerešne, vy ste sa mi rozsypali po ceste...

Ako čerešne rozsypané na cestách sa cítia členovia štábu, ktorí od polovice júla lietajú hore-dolu. „Máme pred sebou ešte posledné dva natáčacie dni v Lenggries v Bavorsku na rieke Isar. Je úžasné točiť na viacerých a vzdialených miestach. Len tá logistika dáva zabrať, keďže treba premiestniť 25 ľudí cez celú Európu. Prirovnala by som nás ku kočovníkom, ktorí idú tam, kde je to pekné a kde je práve dobré počasie. Toto leto sme spoločne pobehali už veľa miest, konkrétne Gommern, Drážďany, Handlovú, Prievidzu a Dierhagen,“ menuje Martina Saková. Celkovo budú nakrúcať 37 dní a film by mal mať premiéru budúce leto.

Skôr než sa vyberiem späť do Bratislavy, producentka Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart mi ešte v meste ukáže starý kiosk, ktorý sem špeciálne priviezli z juhu Slovenska. Teraz je spustnutý, ale vo filme vďaka nadšeniu Jonáša a Alex postupne ožije a premení sa na kvetinárstvo. To, ako bude nakoniec vyzerať, uvidím až v kine.

text: Zuzana Sotáková
foto: Silverart