Ján Beňuška, Vladimír Bahýl: 
Banskobystrické kiná v čase – čas v kinách 
(O. Z. Zaživa na amfiteátri..., Banská Bystrica, 2018, viaz., 256 strán)

Zatiaľ čo vo svete sa historiografický prieskum viac než storočnej éry klasického kina ako kultúrnej ustanovizne sústreďuje v jednej vetve aj na lokálne charakteristiky, na Slovensku je takto profilovaná knižná monografia tematickým priekopníkom. Popri cennej faktografickej náplni prináša paralelný sled politických, ekonomických, kultúrnych a sociálnych súvislostí. Ťažisko tvoria dve kapitoly – takmer stostranová mestská kinárska história od jej prapočiatkov po súčasnosť a retrospektívny prehľad stálych kín. Ďalšie kapitoly približujú kino ako inštitucionálny koncept, ako systém s organizačnou štruktúrou, ako sociálnu platformu pestrých foriem vrátane putovných kín, prírodného kina, filmového klubu s dlhoročným sprostredkovaním filmu ako umeleckej hodnoty. K tomu ešte profily osobností a spomienky premietačov. Rovnaký autorský tandem priniesol vlani v tom istom atypickom vydavateľstve monografiu Amfiteáter včera, dnes a zajtra (1951 – 2016), v ktorej cez spomienky pamätníkov a prostredníctvom množstva fotografií chronologicky oživuje históriu kedysi populárneho a kultúrne vplyvného filmového aj pódiového stánku, ktorý v Banskej Bystrici otvorili pár rokov po vojne ako Letné kino mieru.


Brian Jay Jones: 
George Lucas. Život stvořitele Star Wars 
(preklad Michal Prokop a Jan Kalandra z orig. George Lucas: A Life, Paseka, Praha, 2017, 560 strán)

Biografická kniha o entuziastickom filmárovi, prahnúcom po integrite nezávislého tvorcu, je po krátkom prológu rozčlenená na tri časti nazvané podľa podtitulov pôvodnej trilógie Star Wars, teda Nádej,Impériuma Návrat (a delené na 4, resp. 5 chronologicky radených podkapitol). Prvá časť zachytáva Lucasovo (*1944) detstvo a dospievanie, štúdium na filmovej škole v Los Angeles, zoznámenie sa s Coppolom, ktorý sa pričinil o vznik prvých Lucasových dlhometrážnych filmov THX 1138a Americké graffiti, a založenie nezávislej spoločnosti Lucasfilm, v ktorej sa uplatnila divízia na výrobu vizuálnych efektov Industrial Light & Magic alebo zvukový systém THX. Druhá časť sa ponára do obdobia rokov 1973 až 1983, v ktorom sa rodí slávna filmová sága. Tretia časť stručne zaznamenáva aj Lucasovu producentskú a stavebnú činnosť (komplex Lettermanovho centra digitálnych umení v Presidiu v San Franciscu). Na menšom priestore sa Jones (*1967) venuje novej filmovej trilógii z rokov 1999 až 2005 a negatívnym reakciám fanúšikov, ktoré vyvolala.


Richard Schickel: 
Clint – Retrospektiva 
(preklad Jiří Stárek z orig. Clint Eastwood: A Biography, Omega, Praha, 2017, viaz., 304 strán)

Vo veľkom formáte sa k nám v českom preklade dostáva kniha filmového historika Richarda Schickela (1933 – 2017), jediného autora oficiálnej biografie Clinta Eastwooda (*1930). V úvodnej časti autor bilancuje a charakterizuje pôsobenie tohto pôvodne televízneho herca, následne presláveného vo filme, ktorého ťažiskom pôsobenia sa stali postavy westernových alebo drsných hrdinov, a takisto jeho neskoršiu tvorbu v pozícii režiséra, ktorou dosiahol až na oscarový piedestál. Nasledujúce dvojstranové zastavenia pripomínajú jeho jednotlivé herecké a režisérske kreácie, pričom citátmi uvádzané podstatné informácie prevládajú nad stručným hodnotením diel, pri tých menej vydarených sa hľadajú i príčiny neúspechu. Takmer každá strana láka aj farebnou fotografiou – z filmu, z nakrúcania alebo z filmárovho archívu. V roku 2013 uviedlo vydavateľstvo Karmášek v českom preklade (Jan Rejžek) knihu Marca Eliota Americký rebel – Život Clinta Eastwooda, ktorej voľnejší faktografický prístup sa zameriava na vzostupy a pády protagonistovho búrlivého osobného života a kariéry.

text: Peter Ulman