Piráti z internetu

V Téme čísla sa tentoraz snažíme naznačiť súčasný stav internetového pirátstva na Slovensku vo vzťahu k audiovizuálnym obsahom. Zároveň sa pýtame, ako situáciu hodnotia tunajší filmoví distribútori a aké kroky sa v tomto smere podnikajú.

Na úvod si pomôžeme analýzou agentúry MUSO, ktorá sa týka stavu internetového pirátstva na Slovensku v roku 2016 a objednali si ju tri tunajšie subjekty: Creative Europe Desk Slovensko, Únia filmových distribútorov SR (ÚFD SR) a Združenie prevádzkovateľov kín (ZPK). Vyplýva z nej, že Slovensko sa umiestnilo na 57. priečke vo svetovom rebríčku návštevnosti pirátskych filmových a televíznych stránok s 238,6 miliónmi návštev, čo bol v porovnaní s rokom 2015 postup o päť priečok nahor. V roku 2016 sa tunajší používateľ internetu dostal na pirátsku stránku v priemere 53,28-krát a z tohto pohľadu to bolo 51. miesto v rebríčku. Najvyšší podiel návštev tvorilo s veľkou prevahou streamovanie, nasledovalo využívanie verejných torrentov, za ním bolo webové sťahovanie a nakoniec návštevy súkromných torrentov. Samozrejme, táto štúdia je ešte podrobnejšia a skúma situáciu aj podľa ďalších parametrov. Práve na základe nej začala prebiehať diskusia medzi zástupcami ÚFD SR a ZPK, ktorí považujú súčasnú ochranu autorských práv pri šírení audiovizuálnych obsahov za málo účinnú. Chcú skoncipovať materiál s cieľom pomôcť pri hľadaní možných riešení situácie. Aby sa však mohli so svojimi návrhmi obrátiť napríklad aj na ministerstvo kultúry, prípadne ministerstvo vnútra, treba podľa Tomáša Janíska z rady ÚFD SR pripraviť aj analýzu dôsledkov internetového pirátstva na slovenskú ekonomiku, vyčísliť, o aké dane prichádza štát a aké príjmy unikajú majiteľom práv, distribútorom, kinám a v neposlednom rade aj Audiovizuálnemu fondu, ktorý dostáva príspevky z každej predanej vstupenky. Zatiaľ je podľa Janíska predčasné hovoriť o konkrétnych návrhoch.

Ďalší člen rady Únie filmových distribútorov SR Peter Kot sa vracia do neďalekej minulosti, keď rokoval s Českou protipirátskou úniou o tom, že by sa ÚFD SR podieľala na jej činnostiach. Vtedy tento pokus nevyšiel pre vysoké finančné nároky, a tak sa členovia ÚFD SR dohodli, že každý si bude dávať pozor na svoje filmy a riešiť prípadné pirátstvo individuálne. Distribučné spoločnosti zväčša fungujú na princípe, že pri zistení neoprávneného zverejnenia filmu na webe vyzvú na jeho odstránenie, no ten sa zakrátko aj tak objaví na inej stránke. Dookola upozorňovať prevádzkovateľov stránok na porušenie zákona nie je podľa Kota riešenie, no ani polícia, ak sa už do nejakého prípadu tohto druhu zapojí, neprináša uspokojivé výsledky.„Dnes sa už zo strany producentov a distribútorov minimalizujú možnosti úniku filmu, pretože podstatná časť manipulovania s ním prebieha elektronickou formou. Zabezpečení je teda viac než kedysi, no internetové pirátstvo neklesá, práve naopak,“hovorí Peter Kot a dodáva: „Nemôžem však ani povedať, že by tu táto téma bola na programe dňa. Všetci o pirátstve vedia, ale neexistuje celoplošný spoločenský tlak na zabránenie takýmto činnostiam.“

Už sme sa zmienili o Českej protipirátskej únii (ČPÚ), ktorá sa touto problematikou zaoberá dlhodobo, pozrime sa teda na jej skúsenosti. Ako vlastne zisťuje porušovanie zákona a aké kroky následne podniká? „Vyšetrovatelia ČPÚ kontrolujú miesta, kde sa môžu porušovať práva k audiovizuálnym dielam, a monitorujú pirátske siete a služby na internete. Jednotlivé prípady sa riešia buď zmierom, t. j. tretia strana protiprávny obsah na výzvu odstráni či páchateľ od protiprávneho konania upustí, alebo sa poznatky o porušení zákona odovzdávajú relevantným orgánom. Vyšetrovatelia ČPÚ ďalej poskytujú príslušným orgánom informácie, poznatky a dôkazy, ktoré k prípadu majú, a pomáhajú pri zisťovaní pozadia prípadov,“vysvetľuje riaditeľka ČPÚ Markéta Prchalová. Ako poznamenáva, ČPÚ zasahuje v rámci možností aj na Slovensku.„Veľká časť prípadov pripadá na slovenských páchateľov, takže po tom, čo policajný orgán v Českej republike zistí páchateľa, postúpi vec do Slovenskej republiky na riešenie. Bohužiaľ, je smutným faktom, že slovenské orgány činné v trestnom konaní odmietajú prípady porušovania autorského práva preberať a/alebo riešiť. Odsúdený je tak len zlomok slovenských páchateľov tejto trestnej činnosti. Je to o to paradoxnejšie, že slovenský autorský zákon je ,prísnejšíʻ než český a výslovne stanovuje, že zhotovenie rozmnoženiny chráneného diela z nelegálneho zdroja je protiprávne.“Markéta Prchalová ďalej ozrejmuje, že najčastejšie riešia prípady osôb umiestňujúcich na filehostingové úložiská nelegálne kópie audiovizuálnych diel, ktoré si môžu stiahnuť používatelia týchto serverov. Podľa riaditeľky ČPÚ ide o umiestňovanie veľkého množstva filmov, a to často ešte pred ich českou/slovenskou distribučnou premiérou. Páchatelia potom „ako odmenu inkasujú od prevádzkovateľov serverov finančné prostriedky alebo získavajú zdarma kredity na sťahovanie. Rozsahom sú však ešte závažnejšie prípady stránok s embedovaným videom, ktorých prevádzkovatelia prostredníctvom reklamy generujú neuveriteľné zisky a v porušovaní práv pokračujú aj napriek prebiehajúcemu trestnému stíhaniu.“Vlani iniciovala ČPÚ trestné vyšetrovanie v 126 prípadoch a ďalších 40 vecí preverovala polícia na podnet iných subjektov. 

Konateľka spoločnosti Magic Box Slovakia Ľuba Féglová, ktorá sa venuje kino- i DVD-distribúcii, tvrdí, že pred niekoľkými rokmi spolupracovali v oblasti autorských práv s políciou pomerne intenzívne, v súčasnosti je to však veľmi zriedkavé. Féglová si myslí, že okrem toho, že je internetové pirátstvo mimo záujmu polície, je zároveň legislatívne nastavenie ochrany v tomto smere málo efektívne. Ak sa v Magic Boxe dozvedia o prípade neoprávneného zverejnenia filmu na internete, riešia to tak, že posielajú oficiálnu výzvu na nápravu. Pomáha im aj členstvo v Creative Industry Federation, ktorá sa okrem iného zaoberá aj vytváraním „prostredia na uplatňovanie a ochranu práv duševného vlastníctva, najmä protipirátskymi aktivitami a ochranou archívov“, ako sa píše na stránke združenia. Pri zameraní na oblasť DVD distribúcie Féglová konštatuje, že v tomto segmente je to čoraz náročnejšie – zákaznícky dopyt sa znižuje, na trhu sa presadzujú konkurenčné platformy typu VoD a do toho ešte vstupuje internetové pirátstvo, ktoré síce podľa nej nemá najzásadnejší vplyv na vývoj situácie, ale určite ho pociťujú.

text: Daniel Bernát

Analytik Mediálneho inštitútu Radoslav Kutaš odpovedá na otázku Film.sk, ako slovenská legislatíva pokrýva oblasť neoprávneného šírenia a používania audiovizuálnych obsahov na internete.

Pokiaľ ide o internetové šírenie filmov, používatelia tradične vychádzajú zo základnej výnimky „pre osobnú potrebu“ podľa autorského zákona, na ktorú sú zvyknutí a ktorá im umožňuje vyhotoviť rozmnoženinu pre súkromné potreby fyzickej osoby.Podľa § 42 autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.): „Do autorského práva nezasahuje fyzická osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo vyhotovením rozmnoženiny pre svoju súkromnú potrebu na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.“Na túto výnimku sa však zároveň vzťahuje zákonné obmedzenie, ktoré zabraňuje vyhotovovať rozmnoženinu z nelegálnej rozmnoženiny (nelegálny pôvod). Podľa § 35 ods. 3 autorského zákona totiž pôvod rozmnoženiny diela vyhotovenej bez súhlasu autora na súkromné potreby nesmie porušovať práva autora. V praxi to znamená, že stiahnuť film pre osobnú potrebu môžem len zo zdroja, ktorý je legálny. Ak sťahujem z nelegálneho zdroja, postupujem mimo výnimky, a ak som vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že ide o nelegálny zdroj, dopúšťam sa minimálne priestupku. Horšie je to, ak nelegálny zdroj vedome priamo vytváram, t. j. neoprávnene sprístupňujem diela verejnosti. V tomto prípade už môže ísť podľa okolností aj o trestné konanie. Pokiaľ ide o streaming, treba odlišovať toho, kto streamuje, a toho, kto streaming sleduje. Kým poskytovanie streamingu autorskoprávnym použitím je, sledovanie streamingu ním nie je. Neoprávneným streamingom sa podľa mňa dopúšťa zásahu do autorských práv len osoba, ktorá streamuje, nie osoba, ktorá streaming sleduje. 

Verejnoprávne postihy upravuje tak zákon o priestupkoch (§ 32 zákona č. 372/1990 Zb.), ako aj trestný zákon (§ 283 zákona č. 300/2005 Z. z.). Pri priestupku aj trestnom čine je vždy potrebné preukázať páchateľovi aj zavinenie (nedbanlivosť, resp. úmysel). Priestupku sa dopustí ten, kto neoprávnene použije dielo podľa autorského práva alebo umelecký výkon, za čo mu hrozí pokuta do 99 eur. Neoprávneným použitím diela je pritom aj zhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu z nelegálneho zdroja. Pri tomto priestupku postačuje, ak sa ho páchateľ dopustil z nedbanlivosti. Trestného činu sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze chránených zákonom, za čo sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Pokiaľ by to páchateľ učinil prostredníctvom počítačového systému, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa spôsobenej škody sa trest môže vyšplhať až na osem rokov. Pri danom trestnom čine je však na rozdiel od priestupku potrebné preukázať priamy alebo nepriamy úmysel.

Predovšetkým trestnoprávnu úpravu považujem za disproporčnú z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti, čo v konečnom dôsledku komplikuje aj boj s najbežnejšími formami pirátstva, ktoré nemajú formu komerčného kriminálneho pirátstva.