Miro Nôta

fotograf

Sú filmy, ktoré mám rád pre ich výpovednú hodnotu. Niektoré ma zaujali témou, iné svojím rozprávaním a niektoré preto, lebo boli jednoducho veselé. Mám rád filmy aj len tak iracionálne, lebo ich mám spojené s nejakou životnou udalosťou či obdobím. Najviac mi však utkveli v pamäti tie, ktoré ma zaujali aj obrazovo, pretože film je vizuálne umenie a dokáže rozprávať obrazom aj bez slov.Vždy som mal rád filmy, kde kameraman nebol iba vykonávateľom režisérových predstáv, ale bol plnohodnotným spoluautorom diela a vnášal do filmu svoje videnie. Preto sa mi vždy páčili filmy Alexandra Strelingera, Stanislava Szomolányiho, Igora Luthera, neskôr Martina Štrbu, Norberta Hudeca, Juraja Chlpíka či Martina Kollára. 

V poslednom období ma zaujal prvý diel cyklu Budujeme Slovensko – Cukrovar Šurany. Hlavne vďaka náhodnému prepojeniu s výstavou Ilony Németh Eastern Sugar s fotografiami Olje Triaška Štefanović v bratislavskej Kunsthalle, keďže som ho videl skoro v rovnakom čase ako výstavu. Vznikol tým neplánovaný presah, ktorý mi dovolil oveľa viac si vychutnať každé z videného. Zároveň na tomto cykle kameramansky spolupracujú Denisa Buranová a Lukáš Teren, ktorí patria k nastupujúcej generácii kameramanov a na ich filmy sa už veľmi teším.