Dlhometrážny animovaný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980) uvedie jeden z najuznávanejších medzinárodných festivalov klasických filmov Lumière v Lyone. Svetová premiéra digitálne reštaurovanej snímky sa uskutoční 18. 10. vo festivalovej sekcii Archívne poklady a kuriozity. Festival Lumière (Lumière Grand Lyon Film Festival) založila v rodisku kinematografie francúzska filmotéka Institut Lumière a aktuálne sa uskutoční už jeho deviaty ročník. Jeho program je venovaný reštaurovaným archívnym dielam kinematografie, retrospektívam a poctám významným tvorcom. Krvavá pani prešla procesom digitálneho reštaurovania na digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu a počas jesene vyjde na blu-ray i DVD nosičoch. „Naša účasť v Lyone s filmom Krvavá pani je poctou nielen pre tento film a slovenskú kinematografiu, ale aj pre spôsob, akým SFÚ digitalizuje audiovizuálne dedičstvo vrátane samotného reštaurovania. Digitalizovali sme napríklad aj zvukovú stopu Svěrákovej Obecnej školy, ako aj filmu Obchod na korze, ktorý bude takisto uvedený v Lyone,“ hovorí generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. Kubalov film sa bude na festivale Lumière premietať aj 19. 10. a obe projekcie lektorsky uvedie riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka. Okrem Krvavej panej sekcia Archívne poklady a kuriozity predstaví aj šesť snímok z Bulharska, Maďarska, Fínska, Libanonu a Česko bude zastupovať spomenutý Obchod na korze Jána Kadára a Elmara Klosa.

dan, sim

Úspešné filmy z prestížnych svetových festivalov uvedie prehliadka Be2Can, ktorá sa bude konať od 4. do 10. 10. v Bratislave a počas októbra aj v ďalších devätnástich mestách Slovenska (v niektorých bude pokračovať i v novembri). Prehliadka uvedie filmy, ktoré sa premietali na festivaloch v Berlíne, Cannes, Benátkach a viaceré z nich tam aj získali ceny. V programe sú tituly 120 tepov za minútu (r. R. Campillo), Cesta času (r. T. Malick), Štvorec (r. R. Östlund), Fantastická žena (r. S. Lelio), Ja, Daniel Blake (r. K. Loach), Krotká (r. S. Loznica), Na mliečnej ceste (r. E. Kusturica), Bez lásky (r. A. Zviagincev), Nikdy som tu nebol (r. L. Ramsey), O tele a duši (r. I. Enyedi), Tá, ktorá odišla (r. L. Diaz), Vážený občan (r. G. Duprat, M. Cohn), Vyššia moc (r. R. Östlund), Western (r. V. Grisebach), Zabitie posvätného jeleňa (r. J. Lanthimos). V rámci sprievodných podujatí pripravili organizátori napríklad filmové prednášky pre študentov stredných škôl v spolupráci so scenáristkou, dramaturgičkou, pedagogičkou a filmovou publicistkou Zuzanou Gindl-Tatárovou a s filmovým publicistom Petrom Konečným. Prednášky sú naplánované na 5. a 6. 10. v Kine Film Europe v Bratislave. Počas Be2Can sa uskutoční aj seminár Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU) Text2obraz, ktorý sa zameria na tému tvorivého písania pre divadlo a film. Medzi hlavné body programu bude patriť master class českého dramatika a scenáristu Petra Kolečka a panelová diskusia Lars von Trier: divadlo vo filme/film v divadle. Seminár sa bude konať v dňoch 11. a 12. 10. na FTF VŠMU v Bratislave.

dan

Na medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch sa 15. 9. po prvý raz udeľovali výročné ceny Asociácie slovenských filmových strihačov (ASFS). Hlavnú cenu získala štvorica strihačov Viera Čákanyová, Maroš Šlapeta, Matej Beneš a Peter Morávek za film Koza (r. I. Ostrochovský) a táto zostava získala aj Cenu za strih hraného filmu. V kategórii dokumentárnych filmov si ocenenie prebral Marek Kráľovský za titul Richard Müller: Nespoznaný (r. M. Remo). Cenu za strih študentského filmu získal Peter Sedláčik za snímku Strach (r. M. Blaško) a cenu v kategórii strihu v televíznej audiovizuálne tvorbe dostal Róbert Karovič za časť Zora Jesenská (r. R. Šveda) z cyklu Prvá. Cenu za celoživotné dielo udelili in memoriam strihačovi Maximiliánovi Remeňovi. O ocenených snímkach rozhodovala medzinárodná porota v zložení Jaroslaw Kamiński, Ivo Trajkov, Jelena Paštéková, Roman Varga a Tomáš Juríček. Ceny ASFS sú koncipované ako bienále.

zs

V Bratislave sa 28. 9. slávnostne odovzdávali už po 28. raz Igrice, národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu uplynulého roka. Cenu za hranú tvorbu pre kiná získal Martin Štrba za kameru vo filme Masaryk (r. J. Ševčík), cenu za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisér Miro Remo za film Richard Müller: Nespoznaný a cenu za animovanú tvorbu Vanda Raýmanová za réžiu seriálu Drobci. Igrica za ženský herecký výkon získala Zuzana Mauréry, ktorá stvárnila hlavnú postavu v dráme Učiteľka (r. J. Hřebejk), a cena za najlepší mužský výkon poputovala do rúk Ivana Romančíka za film Manžel Ján s rodinou (r. P. Čižmár). Súčasťou ocenení sú aj tvorivé prémie. Tento rok ich získali režiséri Stanislav Párnický za rozprávku Zázračný nos, Peter Hledík za dokumentárny cyklus Zlatá lýra, Erik Praus za dokument Zem, ktorá hľadá svoje nebo, Martina Mikušová za animovanú snímku Chilli, Jan Bubeníček za animované Smrteľné historky, Jana Bučka za dokument Prvá: Izabela Textorisová a Juraj Nvota za dokument Masky: Juraj Steiner. Tvorivé prémie si odniesli aj herci: Zuzana Kronerová a Marián Geišberg za film Červený kapitán (r. M. Kollár), Anna Šišková a Vladimír Jedľovský za seriál Tajné životy II (r. J. Sebechlebský). Špeciálne uznanie poroty udelili in memoriam Ladislavovi Chudíkovi za stvárnenie farára Janetku v trileri Červený kapitán. Ceny Jána Fajnora, určené tvorcom do 35 rokov, získali Pavol Čižmár za réžiu filmu Manžel Ján s rodinou, Pavel Smejkal a Peter Zakuťanský za réžiu dokumentu Iná hudba a Eva Sekerešová za réžiu animovaného filmu Jahodové dni. Cenu za celoživotné dielo udelili tvorcovi animovaných filmov Františkovi Jurišičovi. Zvláštne uznanie poroty producentovi putovalo do RTVS.

Po 25. raz sa zároveň udeľovali Ceny slovenskej filmovej kritiky. V kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov s vlaňajšou kinopremiérou zvíťazila Učiteľka. Z dokumentárnych filmov ocenili Slobodu pod nákladom (r. P. Barabáš). V kategórii filmová kritika a publicistika udelili členovia Klubu filmových novinárov cenu Zuzane Mojžišovej. Najlepším zahraničným filmom v slo slovenských kinách sa stal Saulov syn (r. L. Nemes) a cenu získal aj jeho distribútor, spoločnosť Film Europe Media Company.

zs

„Len mierne nostalgická jazda slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľná vlastivedná výprava.“ Takto na svojej webovej stránke už po štrnásty raz lákali návštevníkov organizátori festivalu Kinobus, ktorý sa tento rok uskutočnil od 31. 8. do 4. 9. v Novej Dubnici, Dolnej Súči, Valaskej Belej a Chynoranoch. Keďže Kinobus je nielen filmový festival, už tradične sa okrem projekcií konalo množstvo sprievodných akcií, medzi ktorými bolo spoznávanie architektúry Novej Dubnice prostredníctvom komentovanej prehliadky Petra Szalaya, performance Matúša Kobolku a mužskej speváckej skupiny z Dolnej Súče alebo koncert s hudbou Philipa Glassa vo Valaskej Belej.

Úloha Kinobusu v slovenskom audiovizuálnom prostredí je nezastupiteľná. Dostáva totiž klasické filmové umenie do regiónov, navyše do priestorov, ktoré kedysi patrili filmu, no v rámci transformácie zanikli alebo prestali fungovať. Tým osloví najmä lokálne publikum s nostalgickým vzťahom k týmto kinám. Kinobus takéto zariadenia mapuje a podnecuje diskusiu o ich opätovnom využívaní. Aj vďaka jeho iniciatíve sa tento rok podarilo opraviť premietačky a znovu sprevádzkovať kino Panorex v Novej Dubnici, kde počas Kinobusu prebiehala aj prehliadka panoramatických 70 mm filmov (premietli sa okrem iných filmy Kozorožec 1, Batman alebo Cigáni idú do neba). V niektorých mestách aktivity Kinobusu vítajú a snažia sa o ich dlhodobé udržanie – napríklad vlani festival premietal v amfiteátri v Tlmačoch, mestu sa nápad jeho obnovy zapáčil a tento rok sa v tamojšom amfiteátri už konali projekcie počas celého leta. Každý, kto aspoň raz navštívi Kinobus, ocení jeho výnimočnú atmosféru a prepájanie účastníkov festivalu s miestnymi obyvateľmi.

Peter Badač

Koncom septembra boli zverejnené dve pre producentov najdôležitejšie výzvy programu Kreatívna Európa, podprogramu MEDIA: Výzva EACEA 22/2017 – Podpora vývoja jednotlivých projektov a Výzva EACEA 21/2017 – Podpora TV vysielania. V oboch je niekoľko zásadných zmien. Pre obe výzvy platí, že všetky projekty musia mať medzinárodný kód ISAN (alebo EIDR) – unikátny identifikačný kód audiovizuálneho diela. Každé audiovizuálne dielo sa bude kódom identifikovať a treba ho v žiadosti uviesť. Pokiaľ dielo ešte nemá tento kód pridelený, musí ho v prípade pridelenia dotácie dodatočne doplniť do ukončenia aktivít vývoja (30 mesiacov od podania žiadosti).

Úspešní žiadatelia sú zároveň povinní uvádzať v úvodných aj záverečných titulkoch diela vetu: „S podporou programu Európskej únie Kreatívna Európa – MEDIA.“

V podpore vývoja jednotlivých projektov je na podporu vyčlenený celkový rozpočet 5,4 milióna eur. Minimálne 27 % z rozpočtu v rámci tejto schémy bude vyčlenených na žiadosti, ktoré pochádzajú z krajín s nižšou produkčnou kapacitou, a to za predpokladu, že žiadosti dosiahnu minimálny počet 75 bodov z celkových 100. Zároveň sa ruší automatické prideľovanie bodov pre krajiny z nižšou a so strednou audiovizuálnou kapacitou. Ostáva automatické pridelenie piatich bodov, pokiaľ je dielo určené pre obecenstvo do 16 rokov. Uzávierky výzvy sú 23. 11. 2017 a 19. 4. 2018.

V rámci podpory TV vysielania bude agentúra podrobne sledovať rozdelenie finančných prostriedkov grantu medzi koproducentov projektu. Celá žiadosť sa bude podávať elektronicky, všetky zmluvy žiadateľ priloží do žiadosti online. Pokiaľ hrozí, že prílohy presiahnu limit 10 MB, stačí priložiť relevantné strany zmlúv. Rozpočet výzvy je 12,5 milióna eur, uzávierky sú 16. 11. 2017 a 24. 5. 2018.

vs