Filmárske združenia chcú zviditeľniť a skvalitniť svoju profesiu

Chcú kultivovať audiovizuálne prostredie a zvyšovať povedomie o svojich profesiách. Fungujú na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni. Majú za sebou úspechy, no zároveň čelia problémom. Tému Film.sk sme sa tentoraz rozhodli venovať filmárskym profesijným združeniam. A aby sme ju lepšie obsiahli, budeme ju prinášať na pokračovanie. Na úvod sme sa rozhodli pozrieť na združenia kameramanov, strihačov a scénografov.

Najmladším z trojice združení je Asociácia slovenských filmových strihačov (ASFS), ktorá vznikla v marci minulého roka ako nástupnícka organizácia odborovej Asociácie filmových a televíznych strihačov (tá pôsobila od roku 1993). „Cítili sme potrebu pomôcť našej profesii a tým vlastne skvalitniť prostredie nášho audiovizuálneho priestoru, pretože skvalitnenie čiastkových zložiek, ktoré ho tvoria, môže v synergii prospieť celku – rovnako ako je to pri vzniku filmu, keď veľa talentovaných tvorcov v jednotlivých tvorivých zložkách pomôže vytvoriť výnimočné dielo,“ zdôrazňuje na úvod prezident ASFS Maroš Šlapeta. Medzi ďalšími dôvodmi vzniku ASFS bolo zastupovanie spoločných záujmov jej členov, ktorých je v súčasnosti osemnásť, vo vzťahu k orgánom a organizáciám v oblasti audiovizuálnej tvorby. Členom ASFS sa môže stať každý, kto vykonáva profesiu filmového strihača a má za sebou aspoň jeden celovečerný film alebo mimoriadne zásluhy na rozvoji tejto profesie. „Nesnažíme sa o to, aby sme mali za každú cenu veľkú členskú základňu, skôr by sme chceli, aby členstvo v ASFS bolo akýmsi kvalitatívnym znakom dobrého profesionála,“ hovorí Šlapeta.

Podobne sa pre Film.sk vyjadril prezident Asociácie slovenských kameramanov (ASK) Norbert Hudec. „Išlo nám o vybudovanie niečoho, čo je štandardom v iných krajinách, kde majú takéto asociácie dva účely: na jednej strane prezentovať profesiu a rozširovať o nej informácie, poukazovať na pozitíva tohto ,remesla‘ a jeho prínos pre celé prostredie kinematografie, na druhej strane sú to priam až odborové záležitosti, ako je ochrana profesie na úrovni pracovných podmienok alebo autorských práv,“ ozrejmuje Hudec. ASK vznikla ešte v roku 1991 a v tom čase mali mnohí predstavu, že všetko bude fungovať v podobnom duchu ako dovtedy. Postupne sa však začali vyplavovať otázky, ako majú byť takéto organizácie v nových podmienkach spravované, kto sa o ne bude starať a čo bude ich náplňou. A podľa Hudeca sú to dodnes aktuálne otázky. „Existujú inštitúcie, o ktoré sa niekto stará, napríklad štát, a poskytuje im podporu, kým my takúto záštitu nemáme. Je nás štyridsať profesionálnych kameramanov a musíme sa o seba postarať sami. Naším potenciálom sú naše kameramanské schopnosti a skúsenosti.“

Sprostredkovanie know-how

Norbert Hudec v tejto súvislosti hovorí, že ASK nemá taký dosah, aby zásadne ovplyvňovala systémové podmienky tunajšieho audiovizuálneho prostredia, no zameriava sa na vzdelávanie. Skúsení kameramani sa môžu podeliť o vedomosti z praxe alebo o prehľad z oblasti technologického vývoja, čo dopĺňa základný rámec poznatkov poskytovaných školou. Na to má asociácia orientovanú aj svoju facebookovú fanpage. V minulosti zároveň pripravila Industry Days, kde prebiehal nielen workshop, ale aj ukážka techniky. A na vzdelávanie sa orientuje aj ASFS. Tieto dve asociácie zorganizovali i vzdelávaciu aktivitu Sladkých 16 mm pre študentov strihu na FTF VŠMU a v pláne majú ďalšie podobné akcie. „Určite sa treba snažiť o zlepšovanie podmienok na kvalitnú prácu filmových strihačov. Na to sa viaže aj naša snaha stanoviť pracovné a honorárové štandardy našej profesie. Chceme pozdvihnúť jej spoločenskú prestíž, robiť osvetu medzi laickou i odbornou verejnosťou a usilovať sa vysvetliť dôležitosť a zásadnosť postavenia filmového strihu v procese vzniku filmu aj iných audiovizuálnych diel,“ rozvádza Maroš Šlapeta. Hudec zase pripomína, že dôležitou témou je pre ASK otázka autorských práv kameramana, ktoré nie sú dostatočne garantované.

Obe asociácie sa vzhľadom na ambíciu viditeľnejšie prezentovať svoje profesie rozhodli založiť vlastné ocenenia. Cena ASFS sa prvý raz udeľovala minulý mesiac na MFF Cinematik v Piešťanoch. Kameramani majú zase súťažnú prehliadku Kamera, ktorá by sa mala najbližšie uskutočniť v novembri.

Svoje združenie majú aj profesionálni scénografi a technici z oblasti divadla, televízie i filmu. Volá sa Pro scena a funguje od konca roku 2008. „Naším poslaním je organizovanie odbornej a stavovskej platformy pre profesie z oblasti scénografie, kostýmového výtvarníctva, architektúry a ich teórií, podpora odborného rastu a prezentácia členov združenia, koordinácia spolupráce členskej základne a štátnej správy, poradenstvo v odborných otázkach,“ uviedla pre Film.sk asistentka predsedu združenia a jeho manažérka Naďa Šimunová. Medzi pravidelné činnosti združenia patrí vydávanie publikácie o jeho činnosti a o scénografických aktivitách doma i v zahraničí. „Momentálne pripravujeme s Divadelným ústavom a s českou stranou Salón českej a slovenskej scénografie. Je to v súčasnosti jediná prehliadka svojho druhu a platforma na výmenu intelektuálnych, estetických a kultúrnych podnetov v oblasti scénického výtvarníctva. Súčasne prebiehajú prípravy výstavy Innovative Costume of the 21st Century,“ dodáva Šimunová. Členmi združenia sa môžu stať tak fyzické osoby nad 18 rokov, ako aj právnicke subjekty, ktoré sa zaoberajú činnosťou v daných profesiách v rámci divadelnej, filmovej a televíznej sféry. Cieľom združenia Pro scena je podobne ako pri ostatných združeniach zviditeľnenie profesie, či už prostredníctvom výstav, publikácií, alebo konferencií.

Medzinárodné siete

Pre všetky tri spomenuté subjekty sú dôležité aj väzby na medzinárodnej úrovni. Pro scena je členom Medzinárodnej organizácie scénografov a divadelných technikov a architektov OISTAT, cez ktorú sú v kontakte s názormi, inováciami, trendmi a celkovým dianím v týchto profesiách vo svete. Zároveň je to prostriedok na konfrontáciu toho nášho s tým za hranicami. ASK je zase členom Imago – európskej federácie kameramanov s celosvetovým záberom, ktorá sa na vyššej úrovni usiluje starať o otázky autorského práva a pracovných podmienok a zároveň reflektovať prácu kameramana a informovať o nej. Zahraničiu sa snaží otvárať aj ASFS: „Sme členom práve vznikajúcej iniciatívy európskych strihačských asociácií, ktoré začínajú spolu komunikovať o myšlienke vzniku európskeho strihačského festivalu. Aktuálne sa zapájame do pripravovaného prieskumu pracovných a právnych podmienok profesie v európskych krajinách, ktorý iniciovali v Nemecku. A stáli sme už pri vzniku unikátneho workshopu European Editing Masterclass, ktorého nadchádzajúci 7. ročník sa uskutoční v Lodži za účasti našich pedagógov a študentov z VŠMU,“ uzatvára Maroš Šlapeta.

Zuzana Sotáková
FOTO: Cena Asociácie slovenských filmových strihačov, zdroj: Lukáš Teren