Skrátka klasika

V novej rubrike Film.sk vám budeme postupne predstavovať kinematografické dielaz Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package) a možno ich tak premietať aj v digitálnych kinách. Začíname trojicou krátkych animovaných filmov Studňa lásky (1944/1959) v réžii Viktora Kubala, Jablko poznania (1953) Vlastimila Herolda a Pingvin, pod ktorým sú podpísaní Veronika Margótsy a Vladimír Popovič. 

Studňa lásky

„Podľa prvého kresleného filmu Studňa lásky, ktorý sme mali možnosť vidieť, i pri jeho prirodzených začiatočníckych nedostatkoch, môžeme bez nadsádzky konštatovať, že náš prvý slovenský groteskár Viktor Kubal je na najlepšej ceste, aby sa takým všeumelcom stal,“ cituje Rudolf Urc v knihe Slovenský animovaný film dobový rozhlasový spot Jána Kalinu z júna 1944. Všeumelcom sa myslí výtvarník, kresliar, animátor, karikaturista aj filmár v jednej osobe. Kalina v spote poznamenáva aj to, že podobným dielom, kreslenou filmovou groteskou, sa dovtedy mohli pýšiť iba veľké národy. Studňa lásky, považovaná za prvý slovenský animovaný film, sa však v čase vzniku do distribúcie nedostala. Jedným z dôvodov mohla byť karikatúra nacistického ministra propagandy Goebbelsa, ktorá vo filme „vyskočí“ z rádia. Film si našiel cestu k divákom až koncom 50. rokov, keď ho nadšenci, filmový historik Ivan Rumanovský a priekopník dabingu Svätopluk Šablatúra aj ozvučili. 

Pri Studni lásky sa Kubal inšpiroval populárnym románom Joža Nižnánskeho z roku 1935. (So spisovateľom sa veľmi dobre poznal a neskôr nakrútil podľa jeho predlohy Krvavú paniu, 1980.) Z Nižnánskeho romantickej legendy o Omarovi, Fatime a studni v trenčianskom hradnom brale však Kubal spravil grotesku. Výtvarnú inšpiráciu našiel v amerických animovaných filmoch. Rudolf Urc pripomína, že Kubal nečerpal až tak u Disneyho a predobrazy plejády jeho figúr vidno, rovnako ako u iných európskych tvorcov, v snímkach fleischerovskej a sullivanovskej proveniencie. Najznámejším predstaviteľom prvej menovanej skupiny diel je Pepek námorník, druhej zase kocúr Felix. Ten bol v medzivojnovom Československu pomerne populárny. Českí animátori Hermína Týrlová a Karel Dodal ho dokonca v 20. rokoch využili v niekoľkých reklamných animovaných snímkach. 

Jablko poznania

Animovaná reklama vznikala neskôr aj na Slovensku. O jej originálne poňatie sa v 50. rokoch postaral priekopník animácie Vlastimil Herold snímkami ako Čistiace prostriedky (1956), Robinson (1956), ktorá propaguje knihy, či Dvaja chlapci v papieri (1955), kde nabáda na včasný nákup školských potrieb. V Jablku poznania (1955) sa inšpiroval príbehom Adama a Evy. Rajskú idylu narúšajú Evine každodenné starosti. Dookola perie Adamove figové listy, varí, stará sa o živý gramofón (papagája) aj o brontosaura Dunča. Hrozbu rozvodu, ktorá visí vo vzduchu, zažehná moment osvietenia, keď Adam pochopí význam novej techniky. Zrazu sa varí, perie, chladí i upratuje „samo“. Adam pochopil „akým dobrodením sú pre ženy elektrické prístroje v domácnosti“. 

Vlastimil Herold začínal v pražskom štúdiu animovaného filmu Bratři v triku. Miesta sa vzdal kvôli neskoršej manželke, grafičke Libuši Černej. Obaja zakotvili v trikovom oddelení Štúdia populárno-vedeckého filmu, kde bola animácia len podružnou činnosťou. „Roku 1953 bola síce už v trikovom oddelení (...) skupinka ľudí, ktorá sa myšlienkou tvorby kreslených filmov zaoberala, ale okrem štyroch reklamných filmov nevzniklo nič,“ spomínal Herold v roku 1980 v rozhovore pre Pravdu. „Vyhliadky na samostatnú tvorbu neboli, našu pracovnú náplň tvorili len triky, grafy, titulky a tak väčšina výtvarníkov odtiaľto odišla. Kým si zodpovední pracovníci uvedomili, že pôvodná animovaná tvorba môže byť, okrem iného, aj rentabilná, muselo uplynúť ešte veľa času.“

Pingvin

„Myšlienka konštituovania animovaného filmu na Slovensku si zatiaľ kliesni cestu len v odhodlaní ambicióznych jednotlivcov, viac než deklaratívne postuláty tu mohli zavážiť a presvedčiť konkrétne diela, alebo aspoň tvorivé pokusy o ne. Medzi diela kľúčového významu v tomto procese, ba čo do časovej postupnosti majúci prioritu v skupine filmov z polovice šesťdesiatych rokov patrí filmový debut bratov Popovičovcov Pingvin (1964),“ píše v dejinách slovenského animovaného filmu Rudolf Urc. Kým z bratov bol neskôr známejší Ivan Popovič, pod Pingvina sa ako režisér podpísal Vladimír Popovič spolu s animátorkou Veronikou Margótsy. Dôležitou súčasťou diela s ekologickým podtónom je znepokojivá hudobno-ruchová kulisa Svetozára Stračinu. „Spoločenská situácia nedovoľovala priamy apel, otvorenú kritiku v záujme ochrany prírodného prostredia. Pre citlivého umelca vznikol problém – nájsť pravú mieru medzi možným a nevyhnutným, a adekvátnu formu vyjadrenia,“ vysvetľuje vo svojej knihe Urc a dodáva, že vynachádzavý Pingvin kladie na diváka vyššie nároky, než sa očakáva od „zábavnej“ animovanej tvorby, a pointu do istej miery šifruje. 

mak
foto: Viktor Kubal / archív SFÚ