Pripomínajú dobu najväčších zlyhaní ľudstva

Užšie nominácie desiatich najlepších titulov v oscarovej kategórii zahraničných filmov by mali byť známe začiatkom februára. Slovensko v nej zastupuje Správa režiséra Petra Bebjaka. Príbeh o úteku dvoch slovenských Židov z koncentračného tábora v Osvienčime, ktorým pomohli zachrániť tisícky životov, má domácu distribučnú premiéru naplánovanú na koniec januára. Ovplyvniť ju môžu protipandemické opatrenia. 

Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi (pôvodne Walter Rosenberg) sa ako jedným z mála podarilo utiecť z prísne stráženého koncentračného tábora v Osvienčime. V apríli 1944 sa vydali na dlhú nebezpečnú cestu. Pešo prešli 170 kilometrov, aby priniesli dôležité svedectvo, na základe ktorého sa podarilo zachrániť životy ďalších Židov. Správa o genocíde, ktorú spísali, sa dostala až k americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi a zasiahla do vývoja druhej svetovej vojny. Svoj útek naplánovali Vrba a Wetzler s pomocou spoluväzňov a pomohli im aj ľudia, ktorých na náročnej ceste stretli, hoci tým všetci riskovali život. „Rabi Karol Sidon povedal: ‚Akú cenu by mal život, pre ktorý by človek nebol ochotný zomrieť?ʻ A Fredy Wetzler bol ochotný zomrieť pre životy tisícov. Stretol som sa s ním pred deviatimi rokmi v jeho autobiografickej knihe. Ale tá bola len prvým krokom. Nasledovalo čítanie, pozeranie dokumentov, návštevy Osvienčimu aj pátranie po samotnom Wetzlerovi. Od spomienok tých, čo prežili, cez jeho suseda, ktorý s ním ako chlapec po vojne fajčieval na schodoch ich činžiaka, až po kratučké Fredyho účinkovanie v Grečnerovom filme, ktoré mi našla moja žena, filmová historička,“ napísal vo svojej explikácii pre Audiovizuálny fond (AVF) scenárista Jozef Paštéka. „Hľadal som spôsob, ako uchopiť dielo v duchu súčasného filmového cítenia. Rozšíril som pohľad o historický kontext a skĺbil som udalosti do súvislostí,“ dodal Paštéka, ktorý je pod scenárom podpísaný spolu s Tomášom Bombíkom a režisérom Petrom Bebjakom. 

Myšlienka filmu Správa sa zrodila pred niekoľkými rokmi, keď herec Ivan Šándor priniesol Petrovi Bebjakovi knihu Čo Dante nevidel. Alfréd Wetzler ju napísal pod pseudonymom Jozef Lánik. „Hneď sa mi páčil dokumentárny charakter jeho rozprávania. Kniha nemá lineárny dej, ale má v sebe silu autentických postrehov, aké môže spísať len človek, ktorý si tým peklom prešiel,“ približuje pre Film.skBebjak. Aj s ohľadom na rastúcu vlnu extrémizmu a intolerancie považuje za dôležité, že filmy ako Správa vznikajú. „Pripomínajú nám dobu, keď ľudstvo zlyhalo a dopustilo, aby sa k moci dostali fanatici, ktorí popierali základné ľudské práva, popierali právo na slobodu vyznania, sexuálnej orientácie, slobodu myslenia. A myslím si, že, bohužiaľ, žijeme v dobe, keď sa podobné tendencie a idey opäť dostavajú do slovníka politických strán a špičiek,“ hovorí režisér. Tvorcovia si uvedomovali, že filmov na podobnú tému vzniklo mnoho, no žiaden z nich nepreniesol na plátno Wetzlerov fascinujúci príbeh v podobe hraného filmu. V explikácii pre AVF počítali aj s istým nezáujmom mladšieho publika, ktoré taká téma neláka. „Veríme však, že nové audiovizuálne prostriedky, ako aj spôsob vyrozprávania príbehu môžu osloviť práve mladého diváka, ktorý o tejto téme veľa netuší.“

Príbeh Správy je navyše príbehom mladých ľudí. Alfréd Wetzler, ktorého stvárnil Noël Czuczor, sa do koncentračného tábora dostal ako dvadsaťštyriročný, a keď z neho utiekol, mal dvadsaťšesť. Rudolf Vrba, ktorého hrá Peter Ondrejička, nemal v tom čase ani dvadsať. V snímke sa objaví aj britský herec John Hannah. Keďže režisér chcel, aby postavy rôznych národností stvárnili herci z príslušných krajín, vo filme účinkuje aj viacero známych hercov z Česka, Poľska a Nemecka. Kameramanom snímky je Martin Žiaran, za strih je zodpovedný Marek Kráľovský a zo slovenských tvorcov sa na filme podieľala aj kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková. Producentom filmu je Rasťo Šesták zo spoločnosti D.N.A. a koproducentmi sú česká spoločnosť Evolution Films, nemecká Ostlicht Filmproduktion, Rozhlas a televízia Slovenska a Česká televízia. Bebjak podľa vlastných slov takýto výpravný projekt s medzinárodným obsadením ešte nenakrúcal a získal pri ňom množstvo nových skúseností, ale najdôležitejšie podľa neho bolo „nezabudnúť na to, prečo ten film vzniká“.

Správa (r. Peter Bebjak, Slovensko/Česko/Nemecko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 2 687 980 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 1 125 000 eur, podpora z RTVS 370 000 eur vrátane vecného plnenia)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: DNA Production

Malý človek uprostred dejín

Nový film Bohdana Slámu Krajina ve stínu, ktorý otvára tému vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou, mal premiéru vlani na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti. Na Slovensku ho diváci mohli vidieť na piešťanskom Cinematiku, neskôr jeho cestu do kín zastavili jesenné protipandemické opatrenia. Druhý Slámov film, ktorý vznikol v koprodukcii so Slovenskom, figuroval medzi januárovými premiérami v slovenských kinách. Neskôr jeho slovenskú premiéru kvôli zatvoreným kinám opäť presunuli.

Historická dráma Krajina ve stínu sa odohráva v malej pohraničnej obci a zachytáva, ako zasiahli do spolužitia jej obyvateľov udalosti od konca tridsiatych do začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Tvorcovia sa v príbehu, v ktorom susedia vraždia susedov, inšpirovali masakrou v juhočeskej obci Tušť v máji 1945. Príbeh jednej z obetí masakry počul producent Martin Růžička náhodou cestou v aute v rámci seriálu Príbehy 20. storočia. Ten je súčasťou projektu Post Bellum, zameraného na dokumentovanie svedectiev pamätníkov 20. storočia.

„Zaujíma nás, ako malý človek obstojí uprostred dejín, ktoré sa cez neho valia. Príbeh rozpráva o postavách, ktoré napriek všetkému nerezignujú, dokážu nestratiť svoju ľudskosť a to z nich robí hrdinov. Niektoré aspekty týchto situácií sa dnes vracajú a to nás musí neustále viesť k pozornosti a ostražitosti. Musíme si klásť otázku, ako by sme sa v podobných situáciách zachovali my sami,“vysvetľuje režisér Bohdan Sláma v rozhovore pre Českú televíziu, ktorá je jedným z koproducentov filmu. „Film má kolektívneho hrdinu a hovorí o tom, ako sa správajú ľudia, keď nastane spoločenský rozvrat a chaos, čo je potrebné skúmať, aby sme boli na podobné situácie pripravení,“ ozrejmuje pre Film.sk režisér, ktorý sa vo svojom novom filme prvýkrát vydal do minulosti. Zároveň ide o jeho prvý celovečerný titul, ktorý nenatáčal podľa vlastného scenára. Ten napísal Ivan Arsenjev. „Na scenári som s Ivanom Arsenjevom intenzívne spolupracoval, do poslednej chvíle som hľadal podobu scén tak ako pri práci s vlastnými scenármi, takže zásadný rozdiel som pri natáčaní necítil,“ vysvetľuje pre Film.sk. Na navodenie dobovej atmosféry zvolil Sláma čiernobiely vizuál, čo je v rámci jeho doterajšej tvorby takisto nové. „Zdalo sa mi, že je veľmi dôležité vyvolať v divákovi autentický pocit z vtedajšieho života, a čiernobiela mi najviac pasuje k uchopeniu onej doby. Farebnosť by ma rušila. Názov Krajina ve stínu mi navyše evokoval pohyb ľudí na hranici svetla a tmy,“ ozrejmuje Sláma.

Film sa natáčal na klasickú filmovú surovinu. Odrazilo sa to aj na spôsobe snímania. „Bol som šťastný, že môžem natáčať na klasickú filmovú surovinu. Na celý film sme jej mali 27 kilometrov, takže bolo potrebné dôkladne premýšľať a skúšať každú scénu. Táto metóda vedie štáb k plnej koncentrácii a núti robiť rozhodnutia dopredu. Okrem Baby z ľadu som všetky predchádzajúce filmy natáčal na klasický film, takže som na takúto prácu zvyknutý. Rozdiel bol v tom, že pri tých filmoch som mal 50 kilometrov suroviny a dvojnásobný počet natáčacích dní, takže stále sa mám čo učiť,“ približuje režisér, ktorý ostal verný svojmu stabilnému štábu blízkych spolupracovníkov, ako kameraman Diviš Marek alebo strihač Jan Daňhel. „Sú to ľudia, na ktorých sa môžem absolútne spoľahnúť, ktorí ma inšpirujú a bavia. Vnímam ako veľký dar, že môžem spolupracovať s takými skvelými ľuďmi,“ dodáva tvorca, v ktorého filmoch sa pravidelne objavuje aj slovenská herečka Zuzana Kronerová. V Krajine ve stínu sa spolu s ňou objavia Csongor Kassai a Ági Gubíková.

Producentom filmu a zároveň autorom námetu je Martin Růžička zo spoločnosti Luminar Film. Slovenským koproducentom je spoločnosť Filmpark production a distribútorom Filmtopia.

Krajina ve stínu (r. Bohdan Sláma, Česko/Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: cca 1 500 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 150 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: Luminar Film

Hokejové sny aj nočné mory

Celovečerný hraný debut českého režiséra Tomáša Polenského Smečka, ktorý vznikol v minoritnej slovenskej koprodukcii, zavedie divákov do prostredia mládežníckeho hokeja. Predstaví ho z pohľadu mladého hokejistu, ktorý je nútený vzdorovať šikane aj ambíciám svojho otca. Film sa mal v slovenských kinách objaviť už v novembri. Jeho premiéru preložili na január, ale aj to je vzhľadom na situáciu otázne.

„Smečka je film z prostredia mladých športovcov – hokejistov, ktorí v rámci svojej komunity a jej hierarchie zneužívajú svoje postavenie na šikanovanie nového člena klubu,“ približuje pre Film.skslovenská producentka snímky Lívia Filusová zo spoločnosti Furia Film. „Hlavná postava David sa ako nováčik ocitá v nemilosti spoluhráčov a navzdory tomu, že trpí cukrovkou, tvrdo trénuje, aby ich presvedčil o svojom talente. Vzdoruje i svojmu otcovi, ktorý robí všetko pre to, aby svojho syna dostal do renomovaného klubu,“ dodáva producentka. Film ju zaujal témou aj prostredím, v ktorom sa odohráva. „Šikanu považujem za veľmi aktuálny a vážny problém, ktorý je však v našej spoločnosti v úzadí a nevenuje sa mu toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil. Šikana v detstve alebo v mladom veku zanecháva trvalé psychické následky a ovplyvňuje ďalší vývoj človeka. Rozhodla som sa prijať ponuku českej producentky a do projektu som vstúpila, aby sme na tento problém poukázali. Zároveň som presvedčená, že hokejové prostredie je pre mnohých tínedžerov zaujímavé a atraktívne,“ vysvetľuje Filusová, ktorá s českou producentkou Juliettou Sichel (8Heads Productions) spolupracovala aj na filme Pivnica (r. Igor Vološin). Lotyšským koproducentom Smečky je Guntis Trekteris (Ego Media).

Tomáš Polenský je režisér dokumentárnych filmov, kameraman aj strihač. Scenár svojho hraného režijného debutu napísal spolu s Irenou Kocí a príbeh zasadil do hokejového prostredia nielen preto, že je atraktívne. „Toto prostredie veľmi dobre poznám. Moja o tri roky mladšia sestra je kapitánkou českej hokejovej reprezentácie a sám som strávil v mládežníckom hokeji šestnásť rokov. Niekoľko sezón som sa dokonca venoval trénovaniu mládeže. Pohyboval som sa v prostredí najvyššej žiackej súťaže, kde panovala obrovská súťaživosť, pretože možnosť hrať hokej profesionálne bola na dosah,“ozrejmuje režisér v explikácii pre Audiovizuálny fond a dodáva, že šikana má veľmi ďaleko od zdravej rivality. Do filmu obsadil aj skutočných hráčov zlínskeho dorasteneckého družstva, ktorí spolu s hercami vytvorili fiktívny hokejový tím s názvom Vlci (od toho aj názov filmu Smečka). „Herci sa od hokejistov učili, ako sa správne obliekať a pohybovať vo výstroji. Získali hokejové návyky. Hokejisti sa naopak učili od hercov správne vyslovovať a existovať pred kamerou. Spolu potom pôsobia vo filme veľmi autenticky,“ vysvetľuje režisér. Na minuloročnom zlínskom festivale filmov pre deti a mládež, kde bola Smečka uvedená v hlavnej súťaži, získali predstavitelia hokejového tímu zvláštne uznanie za herecký výkon.

Čo sa týka slovenského tvorivého zastúpenia na projekte, scenár konzultovali jeho autori s dramaturgom Ľudovítom Labíkom. Do výslednej podoby filmu výrazne zasiahli strihač Michal Kondrla a kostýmová výtvarníčka Alexandra Grusková, ktorá vytvorila aj hokejové dresy. Hudbu do filmu zložil Jakub Kudláč spolu s lotyšským kolegom Jēkabsom Nīmanisom. Na Slovensku sa robila aj obrazová postprodukcia filmu. Matku hlavného hrdinu Davida, ktorého stvárnil Tomáš Dalecký, si zahrala Vlastina Svátková. Jej postava vo filme rozpráva po slovensky.

Smečka (r. Tomáš Polenský, Česko/Slovensko/Lotyšsko/, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 1 074 351 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: FuriaFilm

Najťažšia cesta na vrchol

Nový dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta uviedli minulý rok na Cinematiku v Piešťanoch a bol aj v programe zrušeného Febiofestu. Na popradskom festivale horských filmov, ktorý sa uskutočnil online, získal hlavnú cenu a ocenili ho aj zahraničné festivaly. Na uvedenie v slovenskej distribúcii stále čaká. Dá sa však vidieť online prostredníctvom webovej stránky Pavla Barabáša.

„Počiatky všetkých prelomových udalostí sa javia ako šialenstvo. Ľudia sa plavili na lodiach do neznáma, kráčali po nekonečných zasnežených pláňach, liezli do útrob zeme. A niektorých to ťahalo nahor – na najvyššie štíty našej planéty najťažšími cestami, aby skúsili, čo je v ľudských silách. Film je poctou tejto húževnatosti,“ predstavuje svoju novinku Pavol Barabáš, ktorému je téma himalájskeho horolezectva blízka a venoval jej už niekoľko snímok. „V roku 1997 som sa zúčastnil na slovenskej expedícii na Kančendžongu, z ktorej vznikol film 80 metrov pod vrcholom. Robil som dokument o Juzekovi Psotkovi – spolu so Zolom Demjánom vyliezli ako prví Slováci bez kyslíka na Everest južným pilierom. Histórii a vývoju slovenského himalájskeho horolezectva som sa venoval v dvojdielnom filmeVábenie výšok,“ približuje pre Film.sk režisér.

Jeho nový dokument Everest – najťažšia cesta tematizuje jednu slovenskú himalájsku výpravu a výstup štyroch slovenských horolezcov na vrchol najvyššej hory sveta po najťažšej, tzv. Boningtonovej ceste v juhozápadnej stene Everestu alpským štýlom, teda bez postupného budovania výškových táborov, bez nosičov, fixných lán a kyslíkových prístrojov. „Bolo to v roku 1988 a išlo o výnimočný počin, ktorý sa dodnes nikomu nepodarilo zopakovať. Chris Bonington, vedúci expedície, ktorá túto najťažšiu cestu v roku 1975 preliezla expedičným štýlom, za čo dostal Rad britského impéria, vo svojej knihe píše, že túto cestu nie je možné zdolať alpským štýlom, lebo je príliš náročná,“hovorí Barabáš a dodáva, že pre mladých slovenských horolezcov, ktorí patrili do svetovej horolezeckej špičky, to bola veľká výzva. Peter Božík, Dušan Becík, Jaroslav Jaško a Jozef Just, ktorému sa podľa svedectiev podarilo vyjsť až na vrchol, chceli vyvrátiť Boningtonovo tvrdenie a dokázať, že najťažšia cesta na vrchol najvyššej hory je možná nielen expedičným, ale aj alpským štýlom. Bohužiaľ, pri zostupe ich zachytila víchrica a odvtedy ostali nezvestní.

„Keby neprišla víchrica, mohli byť títo štyria Slováci kráľmi vo svetovom horolezectve. Ale medzi víťazstvom a porážkou je len tenká čiara,“ vysvetľuje tvorca, ktorý do filmu oslovil aj svetové horolezecké legendy, ako už spomínaného Chrisa Boningtona, aby porozprávali o výstupe Slovákov. Vo filme sa objaví aj Peter Habeler, ktorý ako prvý spolu Reinholdom Messnerom vyliezol v roku 1978 na Everest bez použitia kyslíkovej masky. „Slovenskí horolezci podľa Habelera svojimi víziami a cieľmi posúvali hranice horolezectva, ale aj hranice ľudských síl. Bolo pre neho nepochopiteľné, že dokázali toľko dní liezť a prežiť v zóne smrti,“ hovorí Barabáš. Zo slovenských horolezcov vo filme vystupuje vedúci expedície Ivan Fiala, predstaviteľ súčasnej generácie horolezcov Peter Hámor, ktorývystúpil na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek, alebo Marek Holeček, český lezec, ktorý sa zaoberá objavovaním nových výstupových ciest na najvyššie hory sveta. 

Okrem technických stránok sa režisér Pavol Barabáš zaujímal aj o etické otázky, postoje a pocity horolezcov pri konfrontácii s možnou vlastnou smrťou alebo smrťou blízkeho priateľa. „Táto tragédia paralyzovala slovenské horolezectvo na dlhý čas – prišli sme o najlepších z najlepších. Pre vedúceho expedície Ivana Fialu to bola celoživotná trauma. Dokonca musel ísť na psychiatrické liečenie. No na tento výstup akoby sa zabudlo. Ani vo svete o ňom nikto nevedel. Keďže poznám filmy s horskou tematikou, ktoré sa nakrúcajú, vedel som, že ide o veľmi silný príbeh,“ ozrejmuje pre Film.sk tvorca, ktorý sprostredkúva príbeh jednej z najväčších tragédií v dejinách slovenského horolezectva a zároveň aj výnimočný výkon horolezcov, ktorí sa do základného tábora nikdy nevrátili. „Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je spomienkou na tento výkon. Mojou snahou bolo, aby sa celý horolezecký svet dozvedel, ako Slováci kedysi určovali trend v himalájskom lezení.“

Okrem Pavla Barabáša sa na filme kameramansky podieľali Štefan Bučka, Maroš Lukáč, Jan Strítežský a Martin Barabáš, ktorý je zároveň autorom hudby. Strih mal na starosti Róbert Karovič. Vo filme sú použité záznamy z archívu RTVS, ktorá je koproducentom filmu, aj z archívov účinkujúcich osobností.

„Hoci pandemická situácia zrušila mnoho medzinárodných festivalov, film sme prihlásili zatiaľ na sedem z nich a na každom získal nejakú cenu, z toho trikrát hlavnú. Na mnohých festivaloch sa film ešte len bude premietať,“ hodnotí režisér úspechy filmu v minulom roku.

Everest – najťažšia cesta (r. Pavol Barabáš, Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 63 166 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 18 000 eur, podpora z RTVS: 22 350 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, DVD, blu-ray

Jaroslava Jelchová
foto: K2 Studio