DAFilms.sk február 2026 Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Novinky a špeciály na DAFilms.sk – február 2026

Písmo: A- | A+

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil na február 2026 špeciály venované štvrtému výročiu začiatku vojny na Ukrajine aj ôsmemu výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzi novými titulmi pribudol na stránku napríklad dokument Diany Fabiánovej Hranice vernosti. A takisto oscarová Spoveď Rebeky Bizubovej.

Programový špeciál 4 roky vojny

Ukrajina už štyri roky vzdoruje otvorenej ruskej agresii. Štyri roky vojny zanechali zničené mestá, milióny presídlených, státisíce obetí a nezlomný odpor. Ukrajina bojuje ďalej, hoci k vojenským akciám sa pridalo aj systematické terorizovanie civilistov, ktorí dlhé zimné týždne čelia útokom na zdroje energií a tepla. Pozrite sa na filmy, aby ste mohli hlbšie porozumieť ľuďom a krajine, ktorá vzdoruje ruskej prevahe a bráni princípy demokratickej Európy, v ktorej žijeme aj my.

V kolekcii nájdete aj slovenské koprodukčné snímky ako Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila, oceňovaný krátky animovaný dokument Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), polohraný film Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka Svetloplachosť či reportážny dokument Mir nam Juraja Mravca ml.

Český dokument Vojnový spravodajca režisérov Davida Čáleka a Benjamina Tučeka sleduje prácu vojnového spravodajcu Martina Dorazína. Poľsko-české Putinovo ihrisko režiséra Konrada Szołajského je roadmovie po stopách hybridnej vojny v Európe. Medzi dvanástimi snímkami vo výbere sú aj filmy Východný front (r. Vitaly Mansky Jevhen Titarenko) či Čo ste urobili Rusom? Jany Bučky a Michala Fuliera.

Programový špeciál Príbeh novinára

Pri príležitosti výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pripravil DAFilms.sk na február 2026 kolekciu filmov, ktoré tematizujú novinársku prácu v prvej línii obrany demokracie a v boji proti extrémizmu. Od príbehu fotografky Elizabeth Lee Millerovej, ktorá zverejnila desivé obrazy z koncentračných táborov (Lee: fotografka v prvej línii, r. Ellen Kuras) až po súčasných novinárov na Slovensku i v Čechách, ktorí narážajú na konšpiračné pseudomédiá, autoritársku politiku a vlnu nenávisti.

Výber ponúka aj snímky ako Kuciak: Vražda novinára (r. Matt Sarnecki), Únos (r. Mariana Čengel Solčanská), Vlny (r. Jiří Mádl), Reportáž písaná na benzínke (r. Zora Čápová) či WikiLeaks: Informačná vojna (r. Bill Condon).

Hranice vernosti

Február 2026 priniesol na DAFilms.sk aj dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kinopremiéru mala snímka vlani na jeseň a do kín pritiahla takmer 5000 divákov. „Tento film nie je o senzácii. Je o odvahe. O tom, čo sa stane, keď sa partneri rozhodnú prestať klamať – sami sebe aj sebe navzájom. Ak film v kinách pomohol tisícom ľudí začať rozhovor, verím, že online môže osloviť ešte širšie publikum, ktoré si potrebuje vytvoriť vlastný bezpečný priestor na premýšľanie,“ povedala Diana Fabiánová. Režisérka je spolu so svojím partnerom protagonistkou filmu, v ktorom sa rozhodli vo svojom vzťahu experimentovať a preskúmať čo znamená vernosť v 21. storočí. Odkrýva nielen vzťahové dilemy, ale aj rodinné tajomstvá.

Spoveď

Môj film Spoveď je o naozaj zlej veci, ktorá sa mi stala pred piatimi rokmi. Témou je sexuálne obťažovanie v cirkvi. Film je malým rozhovorom s mojou mamou. Bolo to také ťažké. Nevedela som, ako to povedať nahlas, preto som sa rozhodla povedať to filmom,“ povedala režisérka Rebeka Bizubová v dokrútke počas odovzdávania študentských Oscarov. Strieborného študentského Oscara za film Spoveď si prevzala v New Yorku vlani v októbri, viac o tom porozprávala aj v rozhovore pre Filmsk.sk. „Myslím si, že je naozaj dôležité rozprávať o témach, ktorými sa zaoberám v Spovedi, pretože niekedy o tom vyjde zopár článkov, ale nezameriavajú sa na obeť. Chcela som naozaj vytvoriť bezpečné miesto pre ľudí, ktorí sa musia vyrovnávať s tým istým.“

Autor:

Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články