Creative Europe Desk Slovensko informuje

Rok 2020 bol pre slovenskú audiovíziu skutočne zlomový a v niektorých segmentoch (kiná, distribúcia) aj zničujúci. Tým viac poteší, že pre slovenské subjekty žiadajúce podporu v rámci programu Kreatívna Európa, podprogramu MEDIA, bol mimoriadne úspešný. Celková suma podpory dosiahla 999 440 eur, čo je historicky druhý najlepší výsledok v ére členstva Slovenska v programe. V podprograme Kultúra dostali 4 slovenské spoločnosti ako spoluorganizátori projektov (Hudobné centrum, MG & MK, s. r. o., Univerzita Komenského a občianske združenie Superar)celkovo 83 654 eur, celková podpora z programu Kreatívna Európa za rok 2020 predstavuje 1 083 094 eur. 

Tradične najvyššiu podporu v rámci podprogramu MEDIA dostali distribútori: v rámci automatickej podpory kinodistribúcie dostalo 5 slovenských distribučných spoločností celkovo 307 127 eur. V rámci výberovej podpory kinodistrbúcie dostalo v prvej uzávierke 7 distribútorov 36 080 eur, v rámci druhej uzávierky štyria slovenskí distribútori 26 115 eur (EACEA nezverejňuje jednotlivé spoločnosti a ich podporu, pretože nie sú priami žiadatelia).

Výborné výsledky (a historicky rekordné) dosiahli slovenské produkčné spoločnosti. V rámci podpory vývoja jednotlivých projektov dostali podporu spoločnosti KFS Production – 50 000 eur na projekt The Flesh – A True Eastern, D.N.A. – 50 000 eur na projekt Unnatural, objectif – 30 000 eur na projekt The Spacehead a napokon Hailstone – 25 000 eur na projekt We Have to Survive (názvy projektov uvádzame tak, ako boli uvedené v žiadostiach). Zároveň máme dve slovenské spoločnosti, ktoré dostali podporu na vývoj balíkov projektov: Bfilm – 195 000 eur a Nutprodukcia – 96 000 eur. Celkovo teda získali slovenské produkčné spoločnosti na vývoj svojich projektov 446 000 eur.

V rámci podpory Europa Cinemas dostalo 25 slovenských kín v sieti podporu vo výške 167 117 eur. Všetkým úspešným žiadateľom srdečne gratulujeme.

Koncom roku 2020 sa po dlhých a komplikovaných rokovaniach o výške a podmienkach rozpočtu EÚ na ďalšie programovacie obdobie dosiahol konsenzus, preto očakávame, že sa rýchlo pohnú aj schvaľovacie procesy jednotlivých programov vrátane ďalšej generácie programu Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027. Predpokladáme, že prvé výzvy budú publikované už v prvých mesiacoch roku 2021. V roku 2021 oslávi program MEDIA 30 rokov svojej existencie. Sme radi, že Slovensko je členskou krajinou tohto najväčšieho a najdôležitejšieho európskeho programu na podporu audiovizuálneho priemyslu, a to už od roku 2003. V priebehu roka bude k tomuto jubileu zorganizovaných viacero kampaní a podujatí, o ktorých vás, samozrejme, budeme informovať.

vs

V Biarritzi sa bližšie pozrú aj na slovenskú dokumentárnu tvorbu

Špeciálne zameranie na krajiny Vyšehradskej štvorky bude mať medzinárodný festival dokumentárneho filmu FIPADOC v Biarritzi vo Francúzsku (18. – 24. 1.). Chce tak podporiť spoluprácu medzi filmovými priemyslami vyšehradských krajín a Francúzska a predstaviť dokumentárne prostredie krajín V4, ich trhy, festivaly a televízie. V sekcii  Fokus, venovanej V4, uvedú film Dobrá smrť Tomáša Krupu. Kapelu Ladislava Kaboša zase vybrali do súťažnej sekcie hudobných dokumentov. V rámci programu pre filmových profesionálov (18. – 22. 1.) sa na pitchingovom fóre predstavia za Slovensko dva projekty. Projekt Musíme prežiť režiséra Tomáša Krupu a producentskej spoločnosti Hailstone sleduje dramatické príbehy ľudí z oblastí zasiahnutých globálnym otepľovaním. Svet mladých, ktorí hľadajú svoju identitu, aj pozadie ballroomovej subkultúry v Česku a na Slovensku odhaľuje pripravovaný dokument Velvet Generation režisérky Ivany Hucíkovej. Majoritným producentom filmu je nutprodukcia. Slovensko budú na festivale reprezentovať napríklad umelecký riaditeľ festivalu Cinematik a vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovakia Vladimír Štric režisér a producent Peter Kerekes, kameraman a režisér Martin Kollar, výkonná riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková, dramaturg Ondrej Starinský z RTVS, Zuzana Bieliková zo Slovenskej filmovej agentúry či Tomáš Hudák zo Slovenského filmového ústavu. Podujatie bude online a profesionáli zo Slovenska môžu získať akreditáciu zdarma, viac informácií sa dozvedia po zaslaní emailu na industry@fipadoc.com. 

jj

Zomrel hudobný skladateľ Roman Berger

Vo veku 90 rokov zomrel 22. 12. v Bratislave hudobný skladateľ a teoretik Roman Berger. Narodil sa 9. 8. 1930 v Cieszyne v Poľsku a okrem nacistického útlaku zažil s rodinou aj stalinské represie, v dôsledku ktorých v roku 1952 emigroval na Slovensko. Študoval klavírnu hru na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach a na VŠMU v Bratislave, kde neskôr vyštudoval aj kompozíciu u profesora Dezidera Kardoša. Jeho absolventská orchestrálna skladba Transformácie odráža avantgardné tendencie 60. rokov. Ako hudobný skladateľ sa podieľal na tvorbe spravodajských a dokumentárnych filmov a spolupracoval s režisérmi ako Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Štefan Uher, Dušan Hanák, Pavol Sýkora, Rudolf Urc, Andrej Kristín a s ďalšími. Krátko pracoval aj vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Nástup normalizácie pre neho znamenal zákaz umeleckej činnosti. Príležitostne stále tvoril hudbu do krátkych dokumentárnych filmov. Neskôr pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Venoval sa aj pedagogickej činnosti. Bol jedným zo spoluzakladateľov medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos.

jj

Zomrel karikaturista a animátor Kazo Kanala

Vo veku 74 rokov zomrel 23. 12. slovenský karikaturista a kresliar Kazo Kanala, ktorý sa venoval knižnej aj časopiseckej ilustrácii a animovanému filmu. Narodil sa 15. 8. 1946 v Šahách a študoval architektúru. Nástup normalizácie mu znemožnil školu dokončiť a zakázali mu aj publikovať. Realizovať sa mohol až v 80. rokoch minulého storočia. Jeho výtvarné návrhy našli uplatnenie pri tvorbe večerníčkov. Spolupracoval na tituloch ako Vodník Rybka a figliar Šupka (r. Helena Slavíková-Rabarová, Zlatica Vejchodská, František Jurišič), Papierová Kika (r. František Jurišič) a Pod zelenou horičkou (r. Ladislav Vlk). Stál pri zrode Slovenskej únie karikaturistov a bol jej dlhoročným prezidentom. Venoval sa aj tvorbe reklamných spotov, propagácii tunajšej karikaturistickej tvorby, kurátorskej činnosti a organizovaniu kresliarskych podujatí pre deti v nemocniciach.

jj

Filmy zo severu ponúknu horúce témy

Siedmy ročník prehliadky súčasného severského filmu Scandi sa mal pôvodne konať v kinách aj online. Nakoniec bude kvôli zatvoreným kinám iba vo virtuálnom priestore na Edisonline od 25. do 31. 1. Prehliadka uvedie filmy, ktoré sa venujú aktuálnym témam. Otvorí ju švédsky dokument Greta (r. Nathan Grossman) o mladej aktivistke Grete Thunberg, hanblivej školáčke s Aspergerovým syndrómom, ktorá sa nebojí postaviť a prehovoriť, keď ide o témy týkajúce sa budúcnosti planéty. „Dokument Greta je intímnym portrétom pätnásťročnej aktivistky a jej turbulentnej cesty od školského protestu až po vystúpenie v OSN. Nebude to však náš jediný silný film. Aktuálny ročník sa dotkne mnohých tém, ktoré rezonujú naprieč spoločnosťou,“ ozrejmuje kreatívny riaditeľ Film Europe Dominik Hronec. Program bol v ucelenej podobe známy až po uzávierke januárového Film.sk, ale nemali by v ňom chýbať premiérové tituly ako triler Shorta (r. Frederik Louis Hviid, Anders Ølholm) o rasovom napätí a policajnej brutalite. Snímka Hejteri (r. Anna Hildur) rozoberá zase gesto, ktorým islandská kapela Hatari podporila Palestínu počas pesničkovej súťaže Eurovízia v roku 2019 v Izraeli. Existenčné otázky zmyslu života otvorí film Rytieri spravodlivosti (r. Anders Thomas Jensen) s Madsom Mikkelsenom v jednej z hlavných úloh. V programe je ako bonus film Thomasa Vinterberga Rodinná oslava z roku 1998 a program by mali dopĺňať aj tituly ako O kuratách a ľuďoch (r. Anders Thomas Jensen), Darkland (r. Fenar Ahmad), Woman at War (r. Benedikt Erlingsson), Plnotučná sebaláska (r. Louise Detlefsen, Louise Unmack Kjeldsen) alebo Chľast (r. Thomas Vinterberg).

jj

Toni Bruk (11. 9. 1947 – 17. 12. 2020)

Nemal rád veľké slová. Pri jeho mene sa objavuje, že bol nestorom lužickosrbského filmu. Bol. S filmom začínal ako spoluautor lužickosrbskej klasiky Struga – obrazy krajiny (1972). Založil Srbskú filmovú skupinu pri štúdiu DEFA v Drážďanoch (1980), kde nakrúcal dokumenty o živote tejto menšiny v Nemecku: portréty osobností, zvyky, ľudovú kultúru, problémy migrácie, ale aj degradácie životného prostredia, čo bolo v NDR politicky neúnosné. Inšpiroval a nakrútil niekoľko koprodukčných filmov o vzájomných vzťahoch so Slovákmi, Čechmi, Poliakmi, Rusmi, Juhoslovanmi. Po páde Berlínskeho múru pokračovalo jeho štúdio Sorabia Film v tejto tvorbe a zároveň spolupracoval s dolnosrbskou televíziou pri realizácii magazínu Lužica

Dizertačnú prácu Dedinská tematika v slovenskom filme obhájil na Karlovej univerzite v Prahe, ale štúdiom strávil veľa času v Bratislave, výborne hovoril po slovensky, mal tu veľa priateľov, rád sa sem vracal. Spolu sme realizovali dva koprodukčné dokumentárne filmy Korene poznania (1983) a Mosty – návštevy bez protokolu (1986). Nakrútil film o Jurajovi Kubánkovi, ktorý bol roky choreografom aj v Srbskom ľudovom súbore v Budyšíne. Na jeho pozvanie nakrútil Martin Slivka na Lužici dokument Folklór regiónu Slepo (1988). Toni Bruk sa celou svojou tvorbou staval proti klišé „večne spievajúceho ľudu, maľujúceho kraslice“.

Ladislav Volko, sociológ a publicista

Tereza Nvotová na koprodukčnom fóre v Terste

Novinku Terezy Nvotovej Otec vybrali do programu jedenásteho ročníka koprodukčného fóra When East Meets West (WEMW), ktoré sa uskutoční online od 25. 1. do 28. 1. v rámci 32. filmového festivalu v Terste (21. – 30. 1.). Na podujatí sa predstaví 21 projektov zo štrnástich krajín, ktoré vybrali z rekordného počtu 387 prihlásených  projektov. Okrem stretnutí s filmovými profesionálmi bude mať zástupcovia každého projektu kurátorské stretnutia s organizáciami WEMW s cieľom získať rady v oblasti koprodukcie, financovania, marketingu, predaja alebo distribúcie. Zároveň všetky projekty súťažia o rôzne ceny.

jj

MFF Febiofest spoznal na tretí pokus víťazov

Hlavnú cenu Febiofestu spojenú s finančnou prémiou 3 000 eur získal poľský dokumentárny film Moja krajina taká krásna. Sleduje politickú atmosféru v Poľsku, nárast radikalizmu a extrémizmu. Snímku režiséra Grzegorza Paprzyckého uviedli Ozveny Febiofestu, ktoré sa konali od 11. do 14. decembra 2020 v bratislavskom Kine Lumière. Súťažná sekcia V strede Európy, ktorej program tvorili krátke hrané, dokumentárne, animované aj experimentálne snímky zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny, tak spoznala víťaza po deviatich mesiacoch a na tretí pokus. Febiofest totiž tesne pred jeho začiatkom v marci zrušili protipandemické opatrenia a situácia sa opakovala aj na jeseň v náhradnom termíne. O víťazovi rozhodla porota v zložení Katharina Stumm, programová konzultantka Filmového festivalu Cottbus, Peter Cerovšek, slovinský festivalový dramaturg a kritik, a Fernando Vasquez, portugalský festivalový dramaturg a filmový kritik.

Zvláštne uznanie udelili animovanému filmu o vzťahu otca a dcéry Dcera (r. Daria Kashcheeva)ktorý súčasne získal cenu študentskej poroty. Zvláštne uznanie študentskej poroty si odniesol český hraný film Hranice režiséra Damiána Vondráška s Mariánom Mitašom v hlavnej úlohe. Cenu divákov získal animovaný film Sh_t Happens Michaely Mihályi a Davida Štumpfa, ktorý reprezentuje Slovensko ako národný nominant v boji o nominácie na Oscara vo svojej kategórii. „Keďže ide o mimoriadne aktuálne a kvalitné filmy, rozhodli sme sa, že divákom prinesieme výber víťazných filmov v priebehu budúceho roka. Plánujeme ich uviesť v kine, avšak presný termín aj forma budú závisieť od vývoja pandemickej situácie,” povedala za festival Monika Lošťáková.

red

Antonín Jaroslav Liehm (2. 3. 1924 – 4. 12. 2020)

Český filmový a literárny kritik, publicista, prekladateľ, vysokoškolský pedagóg na európskych a amerických univerzitách, zakladateľ jedinečnej kultúrnej revue Lettre Internationale (1984), ale hlavne neúnavný propagátor „filmového zázraku“ – novej československej vlny a majster rozhovorov. A. J. Liehm zomrel v Prahe vo veku 96 rokov. 

Pri príležitosti návštevy v novembri 1997 mi do knihy Generace napísal: „Lacovi Volkovi ako dôkaz, že je to stále o tom istom.“ Zborník, v ktorom priniesol aj rozhovory s Lacom Novomeským, Dominikom Tatarkom, Alfonzom Bednárom či Petrom Karvašom, vyšiel najskôr v roku 1969 nemecky, českú knižnú podobu dostal až v roku 1988. Kniha rozhovorov s filmármi z rokov 1964 – 1969 Ostře sledované filmy vyšla v roku 1974 anglicky, českej knižnej verzie sa kolekcia, v ktorej nechýbali Ján Kadár, Stanislav Barabáš, Peter Solan, Štefan Uher, Juraj Jakubisko, Elo Havetta či Dušan Hanák, dočkala až v roku 2001. Liehm je aj autorom mimoriadnej knihy Příběh Miloše Formana (1976, 1993). Od jesene 1968 do leta 1969 bol zástupcom Československého štátneho filmu v Paríži, potom sa rozhodol zostať v exile vo Francúzsku, roky žil aj v USA. Pred emigráciou publikoval aj v slovenských periodikách, ako Kultúrny životSlovenské pohľady, po revolúcii v Národnej obrode

Osobne som sa s ním zoznámil niekedy na začiatku 80. rokov na výbornom filmovom festivale v Mannheime. Bol tam ako kritik, s manželkou, takisto kritičkou a publicistkou Drahomírou, ktorá na festivale pracovala. To už boli v našej krajine v rámci normalizácie systematicky vymazávaní z pamäti, ich publikácie stiahnuté z obehu. V zahraničí Liehmova sláva rástla. Celý mannheimský týždeň sme mali pred sebou. Raz mi povedal: „Laco, vy sa nebojíte verejne so mnou stretávať? Vaši kolegovia odo mňa bočia, nanajvýš kývnu hlavou. Pritom doma sme sa stretávali...“

Ladislav Volko, sociológ a publicista

Zdeněk Smejkal (12. 1. 1927 – 29. 9. 2020)

Český filmológ a pedagóg Zdeněk Smejkal, ktorý patril k významným osobnostiam československej filmovej vedy, zomrel vo veku 93 rokov v kruhu rodiny. Smutná správa prišla z Kanady, kam odišiel pred dvanástimi rokmi za svojimi dcérami. 

Osobitnú kapitolu jeho života predstavoval vzťah k Slovensku, predovšetkým počas normalizácie, keď mu v Česku z politických dôvodov radikálne obmedzili odbornú činnosť. Vtedy tu našiel mnoho priateľov tak medzi kolegami z brandže, ako aj medzi filmovými tvorcami. Bol garantom kandidátskych prác Richarda Blecha i Petra Mihálika, s Martinom Slivkom či Ivanom Stadtruckerom sa často stretával na kroměřížskom Ars filme alebo na Etnofilme v Čadci. Bol členom medzinárodnej poroty na prvom ročníku Artfilmu v Trenčianskych Tepliciach (1993). Autorsky prispel heslami do Malej encyklopédie filmu (1974), druhú z roku 1993 zasa veľmi podrobne analyzoval, rovnako ako Macekove a Paštékovej Dejiny slovenskej kinematografie (1997), ktorým venoval štyri obsiahle štúdie v revue Slovenské divadlo (2000 – 2002). Ako člen konkurznej komisie bol po Novembri 89 prítomný aj pri konštituovaní pedagogického zboru novovzniknutej Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, s ktorou udržiaval prostredníctvom osobných kontaktov spojenie aj na diaľku spoza oceánu. Bol vášnivým diskutérom a v súkromí priamym, čestným a ušľachtilým človekom.

Smejkalovým hlavným pôsobiskom bolo Brno. Tu – inšpirovaný skúsenosťami z postgraduálneho štúdia filmovej vedy vo Varšave u Jerzyho Toeplitza, Bolesława Lewického a Aleksandra Jackiewicza – preniesol v roku 1963 tento odbor na pôdu Masarykovej univerzity a stal sa jeho profilujúcim pedagógom. Podľa vzoru pražskej FAMU organizoval komentované študijné filmové projekcie, ktoré sprístupňoval i poslucháčom iných katedier. Podieľal sa aj na založení a dramaturgii brnianskeho Filmového klubu, ktorého jednotlivé premietania fundovane uvádzal. Smejkal preložil Płażewského kľúčovú knihu Filmová řeč (česky 1967), spolupracoval na zborníku o Karlovi Zemanovi (1986) a k prvému zväzku Toeplitzových Dejín filmu dopísal kapitolu o českom filme (1989). Okrem toho publikoval množstvo odborných i popularizujúcich článkov nielen o filme, ale aj o divadle a televízii. Intenzívne sa zaujímal takisto o literatúru, výtvarné umenie, hudbu, no napríklad aj o šport, najmä tenis, ktorému sa do vysokého veku sám aktívne venoval i v Kanade.

Vladimír Mlčoušek, filmový historik

Aktuálne uzávierky

MIDPOINT Intensive SK

Desiaty ročník dramaturgického workshopu MIDPOINT Intensive SK bude súčasťou programu Industry Days na MFF Febiofest Bratislava, ktorý sa uskutoční koncom marca 2021. Trojdňový workshop bude zameraný na vývoj scenárov. Slovenské tvorivé tímy v zložení scenárista a producent (prípadne i režisér) sa môžu prihlásiť s projektom celovečerného hraného alebo animovaného filmu. Lektorom workshopu bude opäť scenárista, režisér, strihač a dramaturg Ivo Trajkov. Po skončení oficiálneho programu budú mať tvorcovia možnosť využiť aj individuálne online konzultácie.

Workshop bude prebiehať v slovenskom/českom jazyku a tvorcovia môžu svoje projekty prihlasovať od 11. 1. do 11. 2. 2021. Viac informácií o podmienkach, detailoch programu a prihlášku nájdete na stránkach www.midpoint-institute.eu. Workshop MIDPOINT Intensive SK finančne podporil Audiovizuálny fond a je organizovaný v spolupráci s Character – Film Development Association, so Slovenským filmovým ústavom a s MFF Febiofest Bratislava.