Profilovú kolekciu siedmich celovečerných a siedmich krátkych filmov Dušana Hanáka, pestrý súbor slovenských dokumentov z prelomového roku 1963 aj raritnú zostavu digitalizovaných kinoreklám z 50. rokov minulého storočia pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom portál DAFilms.sk 

Online platforma DAFilms.sk ponúkne od 4. 1. od 17. 1. programový špeciál pod názvom 1963: prelomový rok pre slovenský dokumentárny film, ktorý vznikol v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Od roku 1963, čo je, mimochodom, aj rok vzniku SFÚ, až do konca 60. rokov sa v slovenskej kinematografii objavilo veľa zaujímavých filmov aj tvorcov. „Ťažkopádne inscenačné postupy a ideologický komentár päťdesiatych rokov odvial čerstvý závan autenticity a aktuálnosť reportáže. Dokumentaristi bojkotujú zobrazovanie sveta, aký by mal byť, a otvárajú sa tomu skutočnému,“ približujú výber jeho zostavovatelia. Kolekciu tvorí osem digitálne reštaurovaných krátkych filmov. Jeden deň zo života drevorubačov zachytáva film Chlapi z Gaderskej doliny (r. Ladislav Kudelka). Do kuchyne v novom brnianskom interhoteli zavedie divákov snímka Kuchári (r. Ivan Húšťava) a problémy výstavby závodu Duslo Šaľa priblíži Predčasná reportáž (r. Jaroslav Pogran). Spoveď muža, ktorému strata zraku umocnila ostatné zmysly, ponúka film Rozhovor (r. Otakar Krivánek) a zamyslenie o úlohe rúk v živote človeka zase snímka Ruky (r. Jozef Zachar). Film Vstupujeme do doby atómovej (r. Leopold Bródy, Viktor Kubal) zaujímavo kombinuje dokumentárne zábery s kresbami Viktora Kubala. Kolekciu uzatvára poetická reportáž Jachtári (r. Milan Černák) a režisérsky debut priekopníka etnografického filmu Martina Slivku Voda a práca so sugestívnou montážou obrazov a elektronickej hudby skladateľa Ilju Zeljenku.

V januári na DAFilms.sk rovnako v spolupráci so SFÚ uvedú aj profil režiséra Dušana Hanáka. Tvorí ho štrnásť digitálne reštaurovaných titulov. Krátkometrážnu tvorbu zastupujú Analógie (1965), Artisti(1965) zo zákulisia života artistov počas zimnej prestávky, Učenie (1965) z prostredia učňovskej mládeže, ocenené na festivale v Oberhausene, nechýba kultová konfrontácia domácich reálií s pohľadmi cudzincov, hovoriacich bárs i „rakúsky“, Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) a vo výbere sú aj Variácie kľudu (1966), Výzva do ticha (1965) a záznam adventnej omše v Spišskej Sobote s autentickou liturgiou a spevmi Omša (1967), ktorý zvíťazil na Bienále mladého umenia v Paríži a cenu získal aj na festivale v Tours. DAFilms.sk ponúkne aj kompletný prehľad dlhometrážnej tvorby Dušana Hanáka. Aj jeho celovečerné filmy triumfovali na rôznych medzinárodných fórach a vo svete získali množstvo prestížnych cien. DAFilms.sk ponúkne oba Hanákove celovečerné dokumenty – Obrazy starého sveta (1972) aj Papierové hlavy (1995), rovnako aj jeho hraný debut 322 (1969). Po spolupráci so spisovateľom Jánom Johanidesom nakrútil Hanák dva filmy, ktorých scenár napísal s Dušanom Dušekom, poetickú komédiu Ružové sny (1976) a tragikomédiu Ja milujem, ty miluješ(1980). Hanákovu hranú tvorbu skompletizuje dvojica psychologických snímok Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990). 

Z programov, ktoré vznikli v spolupráci so SFÚ, je na DAFilm.sk stále k dispozícii aj kolekcia desiatich digitálne reštaurovaných slovenských kinoreklám z 50. rokov 20. storočia a filmová klasika Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), doplnená o krátky dokument Poznačení tmou (1959). V ňom sa Uher venuje motívu slepoty, ktorý sa nesie i filmom Slnko v sieti a je aj obsahom jeho scenára k už spomínanému filmu Otakara Krivánka Rozhovor. V ponuke DAFilms.sk sú aj profily režisérky a animátorky Veroniky Kocourkovej a českého režiséra a scenáristu Bohdana Karáska, autora filmu Karel, já a ty. V januári by mali sprístupniť aj výber filmov pre detských divákov, ktorý zostavila režisérka a animátorka Ivana Laučíková.

Tereza Nvotová na koprodukčnom fóre v Terste

Novinku Terezy Nvotovej Otec vybrali do programu jedenásteho ročníka koprodukčného fóra When East Meets West (WEMW), ktoré sa uskutoční online od 25. 1. do 28. 1. v rámci 32. filmového festivalu v Terste (21. – 28. 1.). Na podujatí sa predstaví 21 projektov zo štrnástich krajín, ktoré vybrali z rekordného počtu 387 prihlásených  projektov. Okrem stretnutí s filmovými profesionálmi bude mať zástupcovia každého projektu kurátorské stretnutia s organizáciami WEMW s cieľom získať rady v oblasti koprodukcie, financovania, marketingu, predaja alebo distribúcie. Zároveň všetky projekty súťažia o rôzne ceny.

jj, mak

„Máte tam medzi tým šalátom aj niečo o džeze?“ osloví vlasatý hudobník knihovníka v priestoroch knižnice, kde s kapelou skúša. „Mám tu jednu knihu o konci sveta,“ odpovedá knihovník. „Presne taký rev bude sprevádzať našu poslednú hodinu. A čo to znamená, to vaše hajdú-dajdú? Ani aj tak tomu nerozumieš,“ komentuje ďalej hudbu a pesničku Thatʼs All I Got To Do, ktorá práve doznela. Skladba kapely Beatmen nevyšla na platni, ale zachovala sa v podobe z filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Nie je to však jediná „rarita“ spomínanej scény. 

Hoci to režisér Eduard Grečner spomínal už na viacerých fórach a písal o tom aj v blogu na portáli denníka Sme už v roku 2012, pre mnohých vrátane autora tohto článku bolo doteraz tajomstvom, že epizódnu postavu knihovníka v spomínanej scéne stvárnil podľa Grečnerových slov Alfréd Wetzler. Príbeh o tom, ako spolu s Rudolfom Vrbom utiekol z Osvienčimu, aby svetu odhalil zverstvá, ktoré sa tam páchajú, sfilmoval Peter Bebjak v dráme Správa, ktorá má prísť do kín koncom januára. 

Eduard Grečner hovorí, že Wetzlera, ktorý je v titulkoch uvedený pod menom Robert Ditz, do filmu nevyberal. „Obsadil ho pomocný režisér Boby Novan a ja som s ním nakrúcal ako s bežným hercom. Iba v prestávke mi Boby pošepol, že je to jeden z tých dvoch, čo sa im podaril útek z koncentráku,“hovorí pre Film.sk. Ako režisér napísal už v blogu, vtedy, v zápale nakrúcania, nevenoval tejto informácii až takú pozornosť. To, o koho presne ide, si uvedomil až neskôr. „Pravdaže, pre svoj čin v mojich očiach vyrástol a zaujal ma okamžite inak. Bol to skromný, sympatický pán, ktorý svoju repliku s chuťou zahral,“ dodáva dnes filmár, na ktorého spravila dojem aj knižná podoba slávneho príbehu o úteku z Osvienčimu. „Kniha sa volá Čo Dante nevidel, je písaná ako vecný opis, ale vyvoláva zimomriavky, keď si uvedomíte, že to nie je román, ale desivá skutočnosť v údajne civilizovanej Európe a majú ju na svedomí príslušníci národa, ktorý je slávny svojím umením a kultúrou,“ hovorí Eduard Grečner. „Dá sa to chápať ako výstraha, že choroba fanatizmu môže postihnúť každú vrstvu spoločnosti, že besy číhajú v každom človeku, ak uverí demagogickému tlaku šikovných manipulátorov. Knihu by som dal ako povinné čítanie do škôl. Ako očkovanie proti extrémnemu vírusu netolerancie, proti pokušeniu ovládnuť slobodného človeka, ktoré je stále prítomné aj v demokracii a v každej dobe,“ dodáva filmár. 

Je zvedavý aj na podobu, akú dal Wetzlerovmu príbehu režisér Peter Bebjak vo filme Správa.„Bebjakovu tvorbu sledujem zo záujmom, ktorý sa zvýšil po odsledovaní minisérie Herec. Najmä prvá časť je perfektne režírovaný film a v podaní kameramana Martina Žiarana sa v mojich očiach stal skvelým, nekonvenčným a silným dielom čistého filmového umenia, ktoré sa v ďalších dieloch premenilo na dielo televízne s kvalitou trochu iného štýlu. Nedočkavo čakám na jeho film Správa, kde sa ozve aj Wetzlerov osud, a predpokladám, že kvalitou ešte narastie – bola by škoda, keby nie,“hovorí Grečner. Istý čas si myslel, že Wetzlerova podoba zachovaná v Nylonovom mesiaci je možno jeho jediným audiovizuálnym záznamom. „Som neobyčajne pyšný, že máme vo filme jeho podobu, myslel som, že možno jedinú. No básnik Milan Richter ma upozornil na existenciu záznamu zo súdu v Norimbergu. Wetzler tam bol významným svedkom skutočnosti, ktorú dnes mnohí fanatici spochybňujú. Bohužiaľ, bola to desivá skutočnosť, ktorú si osobne pamätám z čias, keď ešte bola skutočnosťou živou,“ dodáva Eduard Grečner.

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ